Foto: CreativeCommons/ Lazopoulos George

Eurasijská integrace, ideologie a iredenta

Vladimir Putin začal na počátku letošního roku plnit jeden ze svých hlavních předvolebních slibů z roku 2011. Snaží se napravit rozpad Sovětského svazu a jeho sféry vlivu vytvořením Eurasijské ekonomické unie mezi Arméni...

Foto: CreativeCommons/ Brice Blondel

Koniec večných prezidentov v Afrike?

Súčasný politický vývoj v subsaharskej Afrike je poznačený množiacimi sa protivládnymi protestmi – minuloročné novembrové protesty v Burkine Faso, januárové protesty v Konžskej demokratickej republike či súčasná veľká vl...

Foto: CreativeCommons/ Garry Knight

Transatlantické partnerství se zadrhlo na socialistech

Původně vlastně o nic nešlo. Hlasování Evropského parlamentu o smlouvě o Transatlantickém investičním a obchodním partnerství (TTIP) nemělo ve fázi vyjednávání, v níž se dohadování mezi USA a Evropskou unií nachází, žádn...

Foto: CreativeCommons/ Ricky

Bačovia a grafické dizajnérky? Tri postrehy k tvorbe „značky Slovensko“

Začiatkom júna 2015 Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR vyhlásilo verejné obstarávanie na obsahovú a vizuálnu identitu značky Slovensko. Tento krok je zavŕšením niekoľkoročného úsilia rezortu diplo...

Foto: CreativeCommons/ Nayu Kim

Čo môže Európe priniesť energetická únia?

Energetická únia, nový návrh Európskej komisie, má za cieľ významne zmeniť energetiku v rámci Európskej únie a v podstate vytvoriť spoločnú energetickú politiku spoločenstva. Aj preto sa o nej podpredseda Komisie Maroš Š...

Najčítanejšie články

object(WP_Post)#199 (24) {
  ["ID"]=>
  int(1473)
  ["post_author"]=>
  string(2) "71"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2015-06-25 12:39:32"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2015-06-25 12:39:32"
  ["post_content"]=>
  string(17767) "O typických vlastnostiach obyvateľov Slovenska sa hovorí veľa, pozitívne aj skepticky. Sme spolok frflošov, ktorí susedom závidia aj dieru v stene, alebo národ pohostinných priateľov? Je typickou Slovenkou talentovaná vedkyňa, ktorá usilovne vyvíja najmodernejšie nanotechnológie, alebo skôr frustrovaná a svetovými jazykmi nedotknutá teta, mentálne zaodetá v tričku „Nevieme & Nemáme & Nedá sa & Nezáujem“? Presadzujeme sa doma aj v zahraničí svojou šikovnosťou, flexibilitou a poctivou prácou, alebo len rezignovane utekáme preč – veď iba blázon by tu zostával?

Pravdou je, že sme všetko z toho, a ešte mnoho ďalšieho. Slovensko a jeho obyvatelia sú pestrí. Máme krásne hory, vzácne minerálne pramene a úchvatné historické pamiatky, ale aj ošarpané hlavné stanice, cesty plné výmoľov a vyrúbané lesy v národných parkoch. Prinášame svetu cenné inovácie, sme angažovaní občania a produkujeme prvotriedne umenie, ale vieme aj kradnúť, korumpovať a kašľať na veci, ktoré sa nás bytostne netýkajú.

Je vôbec možné vymyslieť značku pre taký zložitý „produkt“? A má vlastne zmysel riešiť túto otázku popri tradičných výzvach, akými sú napr. situácia v zdravotníctve alebo v školstve?

Odpoveď znie: hoci to nie je jednoduché – áno. Tzv. „nation branding“, identifikovanie reálnych charakteristík a následné utváranie a manažovanie značky krajiny, je etablovanou teóriou aj praktickou disciplínou, ktorá neobišla ani Slovensko. Úlohou nation brandingu je pomôcť krajine pozitívne sa odlíšiť od konkurencie, a tým efektívnejšie napĺňať konkrétne záujmy štátu. Tými sú napr. zvýšenie počtu návštevníkov v cestovnom ruchu, prilákanie zahraničných investícií, podpora exportu do zahraničia, ale aj rozvoj spoločenskej diskusie o identite krajiny. V nasledovnom príspevku prinášam tri postrehy k tomu, ako sa nám v tejto oblasti darí a aká by nová „značka Slovensko“ mala byť.

Odbornosť a kontinuita

Notorickými problémami verejných politík u nás aj vo svete sú neznalosť a diskontinuita. Návrhy politických opatrení neraz formulujú ľudia, ktorí tému odborne neovládajú a len zhodou okolností rozhodujú o jej osude. Žiaľ, aj kvalitne pripravené politiky často doplatia na druhý nešvár – zmení sa vláda či vedenie dotknutého rezortu a fungujúce opatrenia zničia nesystémové zmeny alebo sú rovno zrušené a objavovanie kolesa začína odznovu.

Je zložité posúdiť, či práve tieto problémy spôsobili, že „značka Slovensko“ sa úspešne kreuje až teraz. Svoju úlohu určite zohral fakt, že v prvých rokoch existencie samostatnej SR si značné úsilie vyžiadali závažnejšie otázky – od základnej demokratizácie a transformácie až po medzinárodnú integráciu.

Dôraz na odbornosť a kontinuitu v posledných rokoch umožnil, aby sme dnes mali komplexnú, modernú značku Slovensko takpovediac na dosah.

Na projekte brandingu SR pracuje rezort diplomacie kontinuálne od roku 2009. Menili sa vlády, personálne obsadenie aj partneri, základné hodnoty a smerovanie projektu však vždy zostali zachované.

Rovnako dôležité je, že na projekte pracovali a stále pracujú ľudia, ktorí majú k téme odborne blízko. Akademici z univerzít, experti z oblasti reklamy, PR a médií, poprední grafickí dizajnéri, skúsení diplomati, odborníci na cestovný ruch, experti na investície aj úspešní ľudia z biznisu.

Konkrétne kroky

Zdravý rozum aj odborné knihy sa zhodujú, že na úvod je vhodné preskúmať terén – aktuálny stav vecí. Preto sa prvá z otázok, ktorú bolo potrebné pri tvorbe značky Slovensko zodpovedať, týkala analýzy statusu quo. Ako nás vidia ľudia v rôznych krajinách sveta? Akými poznatkami o Slovensku disponujú a aké emócie v nich naša krajina vzbudzuje? Až posúdenie silných a slabých stránok existujúceho obrazu umožňuje navrhnúť, či a ako je potrebné spraviť niečo na jeho zmenu.

Odpoveď na uvedené otázky poskytli tri štúdie. Prvou z nich bola interná analýza rezortu diplomacie, ktorá v roku 2009 skúmala hodnotenia prezentácie SR v zahraničí od kľúčových rezortov, štátnych agentúr a honorárnych konzulov SR vo svete. Druhú štúdiu poskytlo SR zapojenie v medzinárodnom prieskume The Anholt-GfK Roper Nation Brands Index, ktoré v roku 2011 financovala Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR). Otázky týkajúce sa poznania Slovenska sa testovali na vzorke približne 20 000 ľudí v 20 rôznych referenčných krajinách sveta. Tretí diel skladačky doplnila štúdia domácich analytikov z univerzitného a mimovládneho prostredia, ktorí na prelome rokov 2011 a 2012 do hĺbky preskúmali názory o Slovensku u niekoľkých desiatok zahraničných mienkotvorných osobností.

Štúdie poskytli dôležité postrehy a v mnohých záveroch sa zhodovali. Problémom Slovenska sa neukázal zlý imidž ako skôr to, že obraz našej krajiny v predstavách svetovej verejnosti väčšinou úplne absentuje. To má však isté výhody: je jednoduchšie naplniť pozitívnym obsahom prázdnu množinu, ako prebíjať negatívne stereotypy, ktorých je Slovensko, našťastie, vo svetovom vnímaní poväčšine ušetrené. Naopak, kladne rezonovali hlasy o sile, ktorou disponuje slovenský príbeh postupnej zmeny k lepšiemu, vydretej vlastnými silami.

Druhým krokom bola analýza tzv. brandingových stratégií iných krajín, do ktorej sa okrem rezortu zapojili aj akademici z Univerzity Komenského. Vo svojej štúdii z roku 2012 sa zamerali na škandinávske krajiny, ktoré sú v pomyslenej súťaži o náklonnosť globálnej verejnosti nadmieru úspešné. Medzi ich odporúčania patrilo zamerať sa na identifikovanie a prezentáciu typických vlastností a vzorcov správania obyvateľstva krajiny v kontraste k starším prístupom, ktoré sa zameriavali skôr na „fyzické“ aspekty (národné jedlá, známe stavby či vrchy).

Nadväzujúce kroky sa už týkali konkrétneho návrhu prezentačnej identity Slovenska. Inak povedané, bolo potrebné sformulovať ucelený koncept atraktívneho príbehu krajiny, a následne dôkladne otestovať jeho dôveryhodnosť v očiach odborníkov aj slovenskej verejnosti. Slovami ministra Miroslava Lajčáka: „Úspešná môže byť len taká značka krajiny, s ktorou sa identifikujú jej občania.“

V roku 2012 bol verejne predstavený ideový koncept – materiál Slovensko, krajina s potenciálom, príbeh moderného Slovenska. V rámci neho autorky a autori pomenovali niekoľko príťažlivých vlastností nášho priestoru vzťahov, na ktorých navrhli vystavať prezentačnú identitu krajiny.

V rokoch 2013 až 2015 rezort diplomacie aj v spolupráci s členmi uvedeného tímu systematicky skúmal, ako vnímajú identifikované vlastnosti potenciálni užívatelia pripravovanej značky v oblastiach cestovného ruchu, médií, reklamy, PR, kreatívneho dizajnu, študenti a mladí profesionáli, zástupcovia kľúčových ministerstiev, štátnych agentúr SACR a SARIO, ale aj široká verejnosť.

Zvolených nástrojov bolo hneď niekoľko. Patrilo k nim cielené testovanie pomocou fokusových skupín, verejná diskusia prostredníctvom portálu www.brandingslovenska.com, ktorá o. i. vygenerovala stovky vyplnených štruktúrovaných dotazníkov, séria diskusií na slovenských univerzitách, blogy a stretnutia ministra Miroslava Lajčáka s predstaviteľmi médií, ale aj komplexný reprezentatívny prieskum verejnej mienky. Ten realizovala pre MZVaEZ SR Agentúra FOCUS vo februári 2015.

Dôležité vstupy priniesli aj ďalšie kroky. Konzultácie s renomovanými grafikmi, ktorí upozorňovali na moderné trendy a pripravili skúšobné skice možného vizuálneho stvárnenia značky Slovensko, analýzy zastupiteľských úradov, ale aj založenie platformy koordinujúcej aktivity jednotlivých rezortov a ďalších aktérov podieľajúcich sa na prezentácii SR v zahraničí. Práve medzirezortná spolupráca sa ukázala ako kľúčová pri hľadaní spoločných pozícií, ale aj financií potrebných na proces verejného obstarania (VO) novej značky.

V poslednej fáze bolo pripravené zadanie VO, v ktorom bolo potrebné prehľadne zakotviť hlavné poznatky z uplynulých rokov, naformulovať podmienky nedovoľujúce záujemcom o realizáciu značky Slovensko podliezať latku, a zostaviť odbornú porotu. Jej členovia pomôžu na jeseň 2015 vybrať najlepší zo súťažných návrhov.

Aká bude značka Slovensko?

K čomu všetka práca smerovala a aká bude značka Slovensko? Aké atribúty a vlastnosti Slovenska a jeho obyvateľov by mala reflektovať, čo bude jej obsahom a v akej forme sa materializuje?

Nosnými charakteristikami značky Slovensko sa má stať rôznorodosť, vynachádzavosť, vitalita a autentickosť. Práve pri nich sa našiel najsilnejší presah realizovaných odborných štúdií, expertných brainstormingov, domácich aj zahraničných hodnotení a vnímania verejnosti. Opis predmetu VO približuje uvedené charakteristiky nasledovne:

Rôznorodosť odkazuje na „bohatú rozmanitosť, ktorá je na Slovensku koncentrovaná na pomerne malom území“. Slovensko by sa malo prezentovať v súlade s touto charakteristikou ako krajina, ktorá „návštevníkovi ponúka množstvo rôznorodých zážitkov za krátky čas (...), ako krajina, v ktorej sa spája tradícia s modernosťou (...), ako krajina, ktorá ponúka rozmanitý potenciál pre investorov a podnikanie (...), ako krajina, ktorá je rozmanitá aj svojím historickým a kultúrnym dedičstvom a zložením obyvateľstva“.

Vynachádzavosť odkazuje na „množstvo vynálezov, úspešných podnikateľských nápadov a v zahraničí oceňovaných projektov pochádzajúcich zo Slovenska (...), na praktickú aj manuálnu zručnosť obyvateľov Slovenska, tak v domácom prostredí, ako aj v práci, na ich kreativitu a nebojácnosť samostatne prichádzať s riešeniami nečakaných výziev“.

Vitalita odkazuje na „životaschopnosť, aktívnosť a vitalitu obyvateľov Slovenska a na dynamicky sa meniace prostredie, ktoré ich obklopuje (...), na adaptabilnosť obyvateľov Slovenska na zmeny prostredia a nové výzvy, na ich schopnosť prispôsobiť sa a uspieť aj v zmenených podmienkach“.

Autentickosť odkazuje na „v istom ohľade stále neglobalizovaný spôsob života v SR, na istú mieru emocionality, priateľskosti, na spôsob života, ktorý ešte nie je na každom kroku spútaný reguláciou“. Táto charakteristika sa hlási ku Slovensku aj ako ku krajine s „bohatým kultúrnym dedičstvom a so svojimi vlastnými koreňmi, z ktorých vyrastá jeho súčasná, moderná podoba“.

Na základe uvedených charakteristík by mali účastníci súťaže pripraviť strešnú značku Slovensko, t. j. komplexný príbeh, hlavný slogan, vizuálnu identitu a logo krajiny, ako aj jej podrobnejšie rozpracovanie pre segmenty cestovného ruchu, exportu a zahraničných investícií, kultúry a športu.[1]

Súčasťou dodania bude fotobanka obsahujúca profesionálne fotografie určené pre zahraničnú prezentáciu SR, ako aj nový prezentačný spot o Slovensku pripravený na nasadenie v globálnych médiách a na internete.

Jednou z dôležitých súčastí plnenia by malo byť aj zjednotenie logotypov štátnej správy. V súčasnosti sa totiž slovenské ministerstvá prezentujú výrazne odlišnými logami a výsledný vizuálny efekt je neprehľadný. Jednotná vizuálna podoba ministerských logotypov by mala popri vyššej miere profesionality priniesť v budúcnosti aj úsporu finančných prostriedkov, pretože jednotlivé rezorty by viac nemali obstarávať rôznorodé logá podľa vlastnej ľubovôle.

Na úplnú predstavu: predpokladaná hodnota zákazky celého VO má výšku 250 000 eur bez DPH. Táto suma bola určená prieskumom trhu a v porovnaní s príkladmi zo zahraničia je možné hodnotiť ju ako triezvu. Áno, dalo by sa namiesto toho postaviť napríklad pár metrov diaľnic alebo kúpiť dôležitý prístroj do jednej nemocnice, podľa odborníkov je to však investícia, ktorá môže priniesť v budúcnosti mnohonásobnú návratnosť.

Komplexná značka krajiny by sa mala nasadzovať do praxe postupne v priebehu roka 2016. Cieľom je, aby všetky štátne subjekty prezentujúce Slovensko v zahraničí používali pri svojej činnosti previazané a synergicky sa podporujúce posolstvá, ktoré účinne podporí spoločná, atraktívna vizuálna identita. 

Namiesto záveru

Nová značka Slovenskú republiku, samozrejme, nespasí. Je len dielikom v skladačke, po ktorom odborníci dávno volali a  v mnohých krajinách je už samozrejmosťou. Je najvyšší čas, aby sa koncepčným a otvoreným spôsobom k jej získaniu výrazne priblížilo aj Slovensko.

Ak bude verejné obstarávanie úspešné, víťazný subjekt dodá výborný produkt, príslušné rezorty a štátne agentúry ho kvalitne implementujú vo svojej prezentačnej praxi a ľudia sa s ním stotožnia, značka Slovensko môže naozaj pomôcť pri zlepšovaní renomé našej krajiny v zahraničí.

Uvedené riešenie môže zároveň usporiť finančné prostriedky aj tým, že odstráni duplicity nesystémového obstarávania samostatných značiek jednotlivými aktérmi v budúcnosti.

Zásadné zlepšenie kvality života však vždy umožnia len rozumné vládne politiky a konkrétne kroky jednotlivcov. V nich môže branding pomôcť tým, že potiahne verejnú diskusiu v krajine pozitívnym spôsobom. Len vtedy bude naozaj úspešný a pomôže produkovať zdroje v podobe väčšieho počtu prichádzajúcich návštevníkov, vyššieho objemu zahraničných investícií, podpory domáceho exportu, kultúry a pod.

Keď máme naozaj predpoklady na to, aby sme boli vynachádzavými, vitálnymi a autentickými občanmi, ktorí pozitívne vnímajú rôznorodosť svojej krajiny, je len prospešné, aby tieto posolstvá čoraz výraznejšie figurovali vo verejnom priestore. Možno tak budú časom pribúdať aktívni a angažovaní ľudia, ktorí robia svoju prácu poctivo bez ohľadu na to, či sedia v laboratóriu, za dizajnérskym stolom alebo pasú ovce, obsluhujú v reštaurácii, prípadne zametajú ulice.

A naopak, ak chceme, aby zahraničie uverilo, že sme vynachádzavá, vitálna, autentická a rôznorodá krajina, jedinou cestou je, aby zvolený imidž sprevádzal aj reálny výkon vládnych politík, ktoré rozvoj uvedených charakteristík na Slovensku, u jeho obyvateľov, aj vo svete vhodne podporia.

[1] Vytvorená značka Slovenska musí byť spracovaná v podobe dizajn manuálu, ktorý priamo upraví jej aplikáciu na rôznych úradných tlačovinách, v multimediálnych aplikáciách, na orientačných systémoch a na propagačných/prezentačných predmetoch a materiáloch.
" ["post_title"]=> string(79) "Bačovia a grafické dizajnérky? Tri postrehy k tvorbe „značky Slovensko“" ["post_excerpt"]=> string(531) "Začiatkom júna 2015 Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR vyhlásilo verejné obstarávanie na obsahovú a vizuálnu identitu značky Slovensko. Tento krok je zavŕšením niekoľkoročného úsilia rezortu diplomacie, ktorého počiatky sa datujú do roku 2009. Ak všetko pôjde podľa plánov, už budúci rok bude mať SR profesionálne logo, výstižný slogan, komunikačné posolstvá a komplexný „vizuál“ pre potreby svojej prezentácie. Aký to má význam a ako celý proces prebiehal?" ["post_status"]=> string(7) "publish" ["comment_status"]=> string(4) "open" ["ping_status"]=> string(4) "open" ["post_password"]=> string(0) "" ["post_name"]=> string(68) "bacovia-a-graficke-dizajnerky-tri-postrehy-k-tvorbe-znacky-slovensko" ["to_ping"]=> string(0) "" ["pinged"]=> string(0) "" ["post_modified"]=> string(19) "2015-06-25 12:39:32" ["post_modified_gmt"]=> string(19) "2015-06-25 12:39:32" ["post_content_filtered"]=> string(0) "" ["post_parent"]=> int(0) ["guid"]=> string(44) "http://zahranicnapolitika.dennikn.sk/?p=1473" ["menu_order"]=> int(0) ["post_type"]=> string(4) "post" ["post_mime_type"]=> string(0) "" ["comment_count"]=> string(1) "0" ["filter"]=> string(3) "raw" }
Foto: CreativeCommons/ Ricky

Bačovia a grafické dizajnérky? Tri postrehy k tvorbe „značky Slovensko“

Začiatkom júna 2015 Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR vyhlásilo verejné obstarávanie na obsahovú a vizuálnu identitu značky Slovensko. Tento krok je zavŕšením niekoľkoročného...

object(WP_Post)#330 (24) {
  ["ID"]=>
  int(1243)
  ["post_author"]=>
  string(2) "65"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2015-02-10 10:39:34"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2015-02-10 10:39:34"
  ["post_content"]=>
  string(13627) "Dvanásť opatrení Číny 

Čína pretavila svoj záujem o strednú a východnú Európu do prijatia programu pre rozvoj vzťahov s týmito krajinami v apríli 2012 pod názvom Dvanásť opatrení. Prvých sedem sa sústredí na  oblasť ekonomiky, pričom Čína plánuje poskytnúť krajinám SVE úverový balíček vo výške 10 miliárd dolárov, prispieť do spoločného investičného fondu v objeme pol miliardy dolárov a podporiť aj vznik špeciálnych zón v každej krajine, kde by zvlášť intenzívne spolupracovali čínske a miestne firmy. Čína avizovala aj založenie pobočiek svojich bánk v regióne (a naopak), ako aj svoju účasť na budovaní infraštruktúry v tejto oblasti. Ostatné opatrenia sa vzťahujú na oblasť kultúry (organizácia fóra o spolupráci a stretnutia expertov), školstva (nové štipendiá pre študentov a vedcov, medziakademické výmeny), turizmu (zvýšenie počtu turistov prostredníctvom partnerstva medzi príslušnými organizáciami či nových priamych leteckých spojení), výskumu (každoročne investovať 2 milióny yuanov do medziakademických výmen) a mládeže (príprava fóra mladých lídrov).

Na napĺňanie tohto programu zriadila Čína v rámci svojho ministerstva zahraničných vecí osobitný sekretariát a lídri 16 krajín SVE, vrátane Slovenska, sa každoročne stretávajú s predstaviteľmi Číny na samitoch, ale aj na ministerských stretnutiach či biznis fórach.

Mäkká moc Číny

Tento nový prístup zahŕňa aj mimoriadne aktivity Číny v oblasti tzv. mäkkej moci (soft power). Už viac ako desať rokov je v Číne populárny koncept, ktorý zaviedol americký vedec Joseph Nye. Pre úspech zahraničnej politiky pokladá tento koncept za dôležitú atraktívnosť kultúry štátu, prestíž jeho inštitúcií a hodnôt. Krajina potom dokáže jednoduchšie ovplyvňovať ostatné štáty a ušetrí veľa zdrojov, ktoré by inak musela vydať na zabezpečenie sily (hard power), typicky prostredníctvom vojenských výdavkov.

Tak ako Joseph Nye zdôrazňoval potrebu budovať obe zložky moci, aj Čína každoročne zvyšuje svoje výdavky na obranu i na budovanie pozitívneho obrazu Číny vo svete. No kým nárast čínskych výdavkov na zbrojenie verejnosť v strednej a východnej Európe príliš nepociťuje, čínske aktivity v oblasti kultúry sú omnoho viditeľnejšie. Ako takmer v každej krajine SVE, aj na Slovensku bol založený Konfuciov inštitút, uskutočnili sa dva festivaly čínskeho filmu, ako aj početné vystúpenia čínskych kultúrnych telies, napríklad Čínskeho národného cirkusu alebo Čínskeho symfonického orchestra. Pri príležitosti konania olympijských hier v Pekingu zorganizovala Čína aj na Slovensku kampaň propagácie svojej kultúry pod názvom Zažiť Čínu v strednej Európe. Čína tiež zdvojnásobila počet štipendií pre slovenských študentov, ktorí by chceli študovať v ČĽR, a to ešte niekoľko rokov pred ohlásením Dvanástich opatrení. Ďalším príkladom aktivít v tejto oblasti je nedávne založenie pobočky čínskych novín Ouzhou shibao (Európsky denník) v Bratislave či rastúci počet správ, ktoré píšu novinári čínskej agentúry Xinhua priamo zo Slovenska.

Na Slovensku sa čínsky model, ktorý spája posilňovanie trhovej ekonomiky s autoritatívnym riadením, zatiaľ nestretáva s obdivom. No v susednom Maďarsku sa premiér Viktor Orbán vyjadruje o ňom pochvalne a Maďarsko by ho podľa Orbána malo nasledovať. Na druhej strane však všetky krajiny SVE, vrátane Slovenska, akceptovali ako dobrú platformu spolupráce Čínou navrhnutý mechanizmus každoročných stretnutí predsedov vlád a schôdzok na rôznych úrovniach. A to aj napriek chýbajúcej podpore inštitúcií EÚ, ktorým sa nepáči, že Čína rokuje samostatne iba s časťou členských štátov. Ak tento model prinesie pozitívne výsledky pre štáty SVE, získa u nich Čína kredit aj za budovanie efektívnych inštitúcií. 

Výsledky čínskej politiky a spolupráce s Čínou

Tri roky od vyhlásenia čínskeho programu a od prvého stretnutia premiérov využili krajiny najmä na posilnenie inštitucionálneho rámca spolupráce. Vzájomný obchod, ani investície dramaticky nenarástli: Slovensko exportuje do Číny stále len okolo 2 – 3 % objemu celkového vývozu a dovoz z Číny predstavuje asi 6 % celkového dovozu na Slovensko, podobne ako v iných krajinách Vyšehradskej štvorky. Čínske investície na Slovensku sú naďalej takmer nulové. Dokonca ani Maďarsko, známe enormnými aktivitami na zlepšenie vzťahov s Čínou, nepritiahlo významnejšieho nového investora z Číny; podobne je na tom Česká republika či Poľsko.

Krajiny strednej Európy neprofitujú z hospodárskych vzťahov s Čínou viac najmä preto, lebo Čína má záujem o veľké projekty, na ktoré žiada od partnerských krajín poskytnúť vládne záruky. Slovensko, ani jeho susedia takéto záruky v čase prebiehajúcej finančnej krízy nechcú poskytnúť, a preto Čína rozbieha aktivity predovšetkým v juhovýchodnej Európe, kde je väčšia núdza o zdroje a vlády sú ochotné dať Číne lepšie podmienky. Peking tak zafinancoval postavenie nového mosta v Belehrade a dohodnutá je aj výstavba železnice spájajúcej srbské a maďarské hlavné mesto. Aj preto sa dva z troch samitov Čína – SVE konali v Bukurešti a Belehrade.

Ani podstatné zlepšenie imidžu Číny v strednej a východnej Európe zatiaľ necítiť. Podľa výskumu Pew Research Center z roku 2013 obyvatelia Poľska a Českej republiky vnímajú omnoho pozitívnejšie USA ako Čínu. Kým 67 % obyvateľov Poľska a 58 % obyvateľov Česka vníma pozitívne USA, len 43 % Poliakov a 34 % Čechov tak vidí Čínu. Tým sa postoj obyvateľov Poľska a Českej republiky k Číne podobá skôr postojom obyvateľov západoeurópskych krajín ako názorom ľudí žijúcich v juhovýchodnej Ázii, napríklad v Malajzii či Indonézii, ktorí sú voči Číne pozitívne naladení. V prípade Poľska sa hodnotenie Číny dokonca mierne zhoršilo: v prieskume tej istej organizácie v roku 2010 hodnotilo Čínu kladne 46 % opýtaných a o rok neskôr 51 % respondentov.

Dávnejší prieskum Pew Research Center z roku 2007 zahrnul do svojho prieskumu aj Slovensko. Len mierne viac Slovákov (45 %) vtedy vnímalo Čínu pozitívne ako negatívne (43 %). Na Slovensku sa tak Čína tešila lepšiemu imidžu ako v susednom Poľsku a hlavne v Českej republike. Príčinou neveľmi lichotivého obrazu Číny v strednej Európe sú okrem autoritárskej povahy čínskeho režimu porušujúceho ľudské práva aj viaceré kontroverzné aktivity, ktoré podnikla Čína v strednej Európe i mimo nej. Príkladom je bitka, ktorú vyvolali stúpenci čínskeho prezidenta počas jeho návštevy Bratislavy, či zadržanie Tibeťanov žijúcich v Maďarsku, aby nenarušili prijatie čínskeho prezidenta v Budapešti. U odbornej verejnosti zase vyvolalo negatívne ohlasy správanie riaditeľky siete Konfuciových inštitútov, ktorá prikázala vytrhnúť stránky programu medzinárodnej konferencie, pretože obsahovali zmienku o taiwanských inštitúciách.

Chápanie pojmu „mäkká moc“ je totiž v Číne iné než jeho zaužívaná definícia v západných krajinách. Číňania hovoria o prepájaní sily a mäkkej moci, a tak pozitívny obraz Číny niekedy budujú aj silou, čo následne antagonizuje verejnosť v západnom svete, ktorého súčasťou je dnes aj stredná a východná Európa. 

Ako chápať čínsku politiku voči SVE

Oživený záujem Číny o strednú a východnú Európu je výsledkom čínskej zahraničnej politiky, ktorá je dnes profesionálnejšia a transparentnejšia ako v minulosti. O väčšej profesionalite svedčí napríklad to, že sa vedenie Číny pomerne úspešne snaží maximalizovať hospodársky rast v krajine, a hoci sú pre Čínu ekonomicky prioritnejšie iné regióny, aj obchod so SVE či investície v regióne k tomuto cieľu prispievajú. Prebytok finančných zdrojov, ktorý dnes ČĽR má, sa snaží čínska vláda pretransformovať do väčších projektov, kde je jej angažovanie opodstatnené a  môžu priniesť dostatočný zisk. Namiesto komunikácie s mnohými malými štátmi si Čína zvolila spôsob, ako naraz a efektívnejšie dohadovať veľké projekty. A keďže stále existujú obrovské ekonomické rozdiely medzi západom a východom Európskej únie, Čína si logicky rozdelila EÚ na dve časti. Okrem toho pozýva rokovať aj štáty, ktoré nie sú členmi EÚ, ale hospodársku spoluprácu osobitne potrebujú –Srbsko, Čierna Hora či Albánsko. Primárnym dôvodom politiky Číny teda nie je rozdrobovať Európsku úniu či stavať proti sebe členské štáty a Brusel, no môže to byť jej výsledkom. V tom prípade si štáty SVE musia ujasniť, ktoré spojenectvo je pre ne prvoradé, pričom racionálny pohľad velí, že je to spojenectvo s Úniou.

Vyššia transparentnosť zahraničnej politiky Číny spočíva vo zverejňovaní tzv. Bielych kníh, kde popisuje svoje zahranično-politické priority, či rámcových plánov, ako je spomínaných Dvanásť opatrení. Tento program pre strednú a východnú Európu pritom nie je prvý – už od roku 2006 existuje Osem opatrení pre rozvoj vzťahov Číny so štátmi Afriky. Čína začiatkom roka 2015 pripravila podobný materiál na prehĺbenie spolupráce aj s krajinami Latinskej Ameriky a s Karibskou oblasťou.

Tento regionálny prístup Číny je dnes, zdá sa, v akejsi testovacej prevádzke. Financie, ktoré chce Čína investovať do budovania vzťahov s jednotlivými regiónmi, sa napríklad nápadne podobajú: úverová linka pre strednú a východnú Európu, Afriku a rovnako aj pre Latinskú Ameriku a štáty Karibiku má výšku 10 miliárd dolárov. Čína tak zrejme skúša začať podobne v rôznych regiónoch a  následne prispôsobí opatrenia výsledkom.

Čo môže urobiť Slovensko

Slovensko dlhodobo deklaruje záujem rozvíjať vzťahy s Čínou s cieľom zvýšiť slovenský export a pritiahnuť čínske investície. Aj keď export do Číny v posledných desiatich rokoch nezanedbateľne rastie, nie je to výsledok opatrení slovenskej vlády, ale aktivít nadnárodných korporácií, najmä najväčšieho slovenského vývozcu do Číny  – firmy Volkswagen. Veľké čínske investície, ktoré štandardne sprevádza zastrešenie čínskou vládou, na Slovensku chýbajú. Je však chybou domnievať sa, že to zmení nadštandardne ústretový prístup slovenskej vlády voči Číne. Čína sa správa veľmi pragmaticky: krajiny musia ponúknuť veľký a ekonomicky výhodný projekt, inak sú dobré vzťahy len pozlátkou.

V tomto prípade sa ako zmysluplná javí poľská politika voči Číne. Čína si spomedzi krajín regiónu vybrala najskôr Poľsko za lídra: prvý samit predstaviteľov Číny a SVE sa uskutočnila vo Varšave v apríli 2012, kde Čína uzavrela s Poľskom strategické partnerstvo. Predstavitelia Poľska však dnes jasne deklarujú svoje priority v rámci Európskej únie, vrátane zdôrazňovania dôležitosti ochrany ľudských práv, aj sa často bilaterálne stretávajú s čínskymi lídrami. Poľská vláda zostáva otvorená projektom s Čínou aj napriek negatívnej skúsenosti s výstavbou diaľnic čínskymi firmami. Jedno zlyhanie predsa neznamená, že treba spoluprácu s čínskymi firmami a priori vylúčiť. Čínske projekty dnes síce Poľsko obchádzajú, ale môže to byť jednoducho preto, lebo Poľsku nevyhovujú čínske podmienky, čo, samozrejme, zatiaľ nahlas nezaznelo. Poľsko v súčasnosti čaká na príležitosť a podporuje rozvoj vzťahov s Čínou na iných úrovniach, najmä aktívnou prezentáciou svojej krajiny v Číne prostredníctvom početných kultúrnych podujatí, vzdelávania a vedy, ktoré sa každý mesiac uskutočnia v Číne, ako aj spoločnými aktivitami s Čínou v týchto oblastiach. Je to niekoľkonásobne viac v porovnaní s ktoroukoľvek krajinou Vyšehradskej štvorky.

Krajiny Vyšehradskej štvorky nedávno Číne navrhli, aby v rámci partnerstva Čína – SVE vznikla platforma Čína – V4. Čína sa však bráni rozdrobovať fórum, ktoré vzniklo práve na uľahčenie komunikácie medzi veľkou Čínou a šestnástimi malými krajinami SVE. Aj keď sú štáty V4 najrozvinutejšou časťou regiónu, kde Čína najviac investovala aj exportuje, fondy EÚ sú pre ne stále ľahšie dostupné ako čínske financie, ktoré treba vyvážiť štátnymi zárukami. Na spoločný projekt podpory ľudských práv či rozvoja demokracie v Číne, kde by krajiny Vyšehradskej štvorky mohli najlepšie využiť svoj potenciál, zatiaľ neexistuje odvaha a v troch zo štyroch z nich ani politická vôľa. Model Čína – SVE tak dnes úspešne pomáha Číne zatláčať ľudsko-právne otázky do úzadia, pretože Čína pre ne nevytvorila priestor a krajiny strednej a východnej Európy o nich nežiadajú diskutovať."
  ["post_title"]=>
  string(80) "Čína v strednej Európe: Prečo má Čína záujem o Slovensko a jeho susedov?"
  ["post_excerpt"]=>
  string(662) "V posledných rokoch možno pozorovať nebývalý záujem Čínskej ľudovej republiky (ČĽR) o krajiny strednej a východnej Európy (SVE). V deväťdesiatych rokoch mala Čína a postkomunistické štáty odlišné zahranično-politické priority a ich vzťahy boli dosť obmedzené: ČĽR sa starala predovšetkým o to, aby všetky štáty dodržiavali tzv. politiku jednej Číny. Prijatie desiatich krajín do Európskej únie v roku 2004 však oživilo záujem Číny o tento región. Prejavilo sa to napríklad zvýšeným počtom návštev vedúcich čínskych predstaviteľov, vrátane prvého prijatia čínskeho prezidenta na Slovensku v júni 2009."
  ["post_status"]=>
  string(7) "publish"
  ["comment_status"]=>
  string(4) "open"
  ["ping_status"]=>
  string(4) "open"
  ["post_password"]=>
  string(0) ""
  ["post_name"]=>
  string(70) "cina-v-strednej-europe-preco-ma-cina-zaujem-o-slovensko-a-jeho-susedov"
  ["to_ping"]=>
  string(0) ""
  ["pinged"]=>
  string(0) ""
  ["post_modified"]=>
  string(19) "2015-02-10 14:09:36"
  ["post_modified_gmt"]=>
  string(19) "2015-02-10 14:09:36"
  ["post_content_filtered"]=>
  string(0) ""
  ["post_parent"]=>
  int(0)
  ["guid"]=>
  string(40) "http://www.zahranicnapolitika.sk/?p=1243"
  ["menu_order"]=>
  int(0)
  ["post_type"]=>
  string(4) "post"
  ["post_mime_type"]=>
  string(0) ""
  ["comment_count"]=>
  string(1) "0"
  ["filter"]=>
  string(3) "raw"
}
Foto: CreativeCommons/APEC2013

Čína v strednej Európe: Prečo má Čína záujem o Slovensko a jeho susedov?

V posledných rokoch možno pozorovať nebývalý záujem Čínskej ľudovej republiky (ČĽR) o krajiny strednej a východnej Európy (SVE). V deväťdesiatych rokoch mala Čína a postkomunistické štáty odlišné za...

object(WP_Post)#344 (24) {
  ["ID"]=>
  int(1196)
  ["post_author"]=>
  string(2) "22"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2015-01-12 12:22:57"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2015-01-12 12:22:57"
  ["post_content"]=>
  string(7770) "Stredná Európa ako výzva americkej zahraničnej politiky

Prezident Obama nezaháľal a hneď po voľbách v roku 2012 sa napriek politickej tradícii rozhodol byť silnejší ako bývali jeho predchodcovia počas vyčkávacieho „lame duck“ obdobia do konca prezidentského mandátu. Na presadenie politík, ktoré mu už nemôžu veľmi uškodiť, môže použiť takzvaný executive action (vládny príkaz), ktorý má silu zákona a nemusí byť schválený v Kongrese. V domácej politike Obama sprísnil rétoriku o imigračnej reforme a udelil špeciálny štatút takmer piatim miliónom nelegálnych imigrantov v Spojených štátoch, ktorý by im mal v budúcnosti zabezpečiť legálny pobyt. V zahraničnej politike prišlo rozhodnutie vymeniť Chucka Hegela na poste ministra obrany. Biely dom to zdôvodnil najmä neschopnosťou Hegela čeliť novým hrozbám, ako je boj proti teroristickej skupine ISIL. V decembri Barack Obama a kubánsky prezident Julian Castro uvoľnili takmer 60 rokov napäté vzťahy medzi Kubou a USA.

Jednou z najdôležitejších zahraničnopolitických výzev, ktorým Obama čelí, ostáva aj stredná Európa. Tá sa od ostatných geopolitických problémov líši tým, že iné ohniská, ako Afganistan a hrozba medzinárodného terorizmu, sú kombináciou politických a vojenských riešení. Príkladom je bombardovanie spojené s podporou umiernených skupín a spriatelených vlád v regióne v prípade boja proti Islamskému štátu Sýrie a Iraku a diplomacia a podporno-cvičiteľská misia v prípade Afganistanu. Ruská agresia a následná informačná vojna majú, naopak, len politické riešenie. Zo strany Ruska pre štáty Aliancie otvorený konflikt dnes nehrozí a Spojené štáty ho s Ruskom ani nezačnú. Konflikt, ktorý aktuálne Európe hrozí, je asymetrickejší a dlhodobý. Preto je dnes viac ako kedykoľvek predtým dôležitý aktívny prístup politických a nepolitických elít v regióne Vyšehradskej štvorky k odkazu transatlantického partnerstva, ktoré bolo práve pre jeho európsku časť prospešné už od konca prvej svetovej vojny.

Uplynulo päť rokov, odkedy lídri a analytici zo strednej a východnej Európy, vrátane Martina Bútoru, Michala Kováča a Václava Havla, adresovali list novozvolenému prezidentovi Obamovi, v ktorom ho žiadali, aby nezabúdal na Európu a prehodnotil svoju politiku voči Rusku, čím mal zmierniť ich vzájomné vzťahy a hľadať spoločné zahraničnopolitické záujmy. Je otázne, do akej miery išlo len o odhad alebo legitímnu obavu zo strany krajín, ktoré si ruskú (sovietsku) agresiu odskúšali na vlastnej koži. Americká politika „reštartu“ ako taká síce chybná nebola, ale autori listu mali pravdu v tom, že analytici v Bielom dome dlhodobo podceňovali ruskú doktrínu, ktorá hovorila okrem iného i o potrebe chrániť svojich občanov aj za hranicami Ruska, a stala sa tak nepriamou hrozbou pre susedné štáty. Výzvy však existujú na oboch stranách Atlantiku. Na severoamerickom kontinente ide v prvom rade o pochopenie situácie v krajinách strednej Európy a vývoj myslenia v súvislosti s ruskou inváziou, najmä prejavy panslovanstva medzi niektorými politikmi a ignorovanie histórie zapájania sa Ruska a jeho predchodcu – Sovietskeho zväzu – do vnútorných politík. Reakcia na krízu na Ukrajine zo strany USA bola zo začiatku skôr rozpačitá. Biely dom gratuloval novozostavenej vláde Jaceňuka bez toho, aby bola legitímne zvolená, a takisto sa z amerického ministerstva zahraničných vecí ozývala ostrá kritika voči EÚ a jej neschopnosti riešiť krízu na Ukrajine promptnejšie v dobe, ke´d Spojené štáty uvaľovali na Rusko sankcie. Na opačnej strane ide o potrebu ukončenia závislosti od Spojených štátov, a to najmä vojensky. EÚ a európska časť NATO nemôžu byť pre Ameriku len pobočkami jej záujmu. Musia operovať sebavedomo a ako samostatné jednotky, ktoré sa v prípade napadnutia vedia brániť. Dnes nie sú krajiny V4 schopné splniť ani tie najzákladnejšie záväzky vyplývajúce z členstva v NATO, ktoré sa týkajú predovšetkým vývoja obranných spôsobilostí a udržania obranného rozpočtu na úrovni 2 %. 

Zapojenie Ameriky v regióne a úlohy V4

Obama má príležitosť dostať sa do pozitívneho povedomia stredoeurópskych jastrabov, ktorí volajú po intenzívnejšej prítomnosti Spojených štátov v Európe. To nič nemení na fakte, že európska časť NATO musí čo najskôr zaujať stanovisko k budúcnosti spôsobilostí jednotlivých štátov na kolektívnu obranu. Amerika stále platí väčšiu časť účtu za obranu euroatlantického priestoru. A ako medzi demokratmi, tak aj medzi republikánmi sa ozývajú hlasy, ktoré striktne odmietajú status quo. Spojené štáty investovali do doslovného vybudovania západnej Európy a neskôr postavenia východnej Európy na nohy po skončení 2. svetovej vojny 160 miliárd dolárov dnešnej hodnoty.

Spojené štáty stále vnímajú všetky krajiny V4 ako partnerov a spojencov. V najbližšej dobe určite nebudeme svedkami úplného zmazania amerických stôp v regióne. Washington bude naďalej podporovať vojenské cvičenia a regionálnu spoluprácu v oblasti obrany a bezpečnosti. Počas svojej návštevy v Európe začiatkom júna 2014 prezident Obama oznámil, že požiada Kongres o jednu miliardu dolárov, aby zvýšil americkú prítomnosť v Európe v rámci iniciatívy „European Reassurence Initiative“[1]. Iniciatíva bola v plnej sume zahrnutá do obranného rozpočtu na rok 2015. Ide o jasné stanovisko a prísľub, že Spojené štáty stále považujú región V4 za kľúčový a sú pripravené podieľať sa na zvyšovaní spôsobilostí jednotlivých štátov.

V krajinách V4 však musí dôjsť k urýchlenej sebareflexii. Po roku 2004 stratila Vyšehradská štvorka svoj jasný cieľ, ktorým bola dovtedy euroatlantická integrácia. Hnacím motorom spolupráce bola konsenzuálna túžba ekonomického rozvoja, politickej a bezpečnostnej stability. Dnes, pätnásť rokov od vstupu troch krajín z V4 do NATO a desiatich rokoch od vstupu celej V4 do EÚ, zažíva región stagnáciu a len ťarbavo sa orientuje na geopolitickej mape. Priepasť medzi jednotlivými krajinami vo vnímaní bezpečnostných hrozieb, a najmä ich reakcie na ne, sa zväčšuje. Situácia vo V4 tak pripomína situáciu z 90. rokov, keď sa do vlád dostávali populisti, ktorých zahraničné politiky boli slepé a krátkodobé. Dlhodobé vnímanie transatlantických vzťahov ako pozitívneho prepojenia Európy a Ameriky sa oslabuje a lídri V4 sa od nich viac či menej otvorene odkláňajú.

Jedno ostáva isté. Stredná Európa ešte nestratila svoju atraktivitu a o jej geopolitickej dôležitosti dnes netreba presviedčať ani Washington. Súčasný aj budúci prezident Spojených štátov si ju na mape nájdu. Ale ostáva to na predstaviteľoch týchto krajín, ako dlho im to bude trvať.


[1] 440 miliónov by malo ísť na rotácie v Európe, 250 miliónov na zlepšenie vojenskej infraštruktúry v strednej a východnej Európe, a 75 miliónov na NATO cvičenia
" ["post_title"]=> string(47) "Obamove posledné voľby a budúcnosť V4 a USA" ["post_excerpt"]=> string(837) "V novembrových voľbách do amerického Kongresu si konzervatívna strana republikánov podľa predpokladov udržala väčšinu v dolnej komore a získala väčšinu v Senáte, čím prelomila osemročnú vládu demokratov. Napriek tomu, že voľby boli v prvom rade o domácej politike, sa do debát častokrát dostávali aj zahraničnopolitické témy ako kríza na Ukrajine alebo boj proti Islamskému štátu. Pre Baracka Obamu ako prezidenta to boli posledné voľby; v tých o dva roky si už ľudia budú vyberať jeho nástupcu a ich výsledok nebude mať veľký vplyv na zvyšok jeho mandátu. V americkom politickom systéme je zvykom prikláňať sa v tomto období k zahraničnej politike, kde majú prezidenti väčšiu silu ako Kongres. Tento krok by mohol byť nádejou pre upevnenie vzťahov medzi Európou a Amerikou." ["post_status"]=> string(7) "publish" ["comment_status"]=> string(4) "open" ["ping_status"]=> string(4) "open" ["post_password"]=> string(0) "" ["post_name"]=> string(43) "obamove-posledne-volby-a-buducnost-v4-a-usa" ["to_ping"]=> string(0) "" ["pinged"]=> string(0) "" ["post_modified"]=> string(19) "2015-01-12 12:22:57" ["post_modified_gmt"]=> string(19) "2015-01-12 12:22:57" ["post_content_filtered"]=> string(0) "" ["post_parent"]=> int(0) ["guid"]=> string(40) "http://www.zahranicnapolitika.sk/?p=1196" ["menu_order"]=> int(0) ["post_type"]=> string(4) "post" ["post_mime_type"]=> string(0) "" ["comment_count"]=> string(1) "0" ["filter"]=> string(3) "raw" }
Foto: CreativeCommons/mirsasha

Obamove posledné voľby a budúcnosť V4 a USA

V novembrových voľbách do amerického Kongresu si konzervatívna strana republikánov podľa predpokladov udržala väčšinu v dolnej komore a získala väčšinu v Senáte, čím prelomila osemročnú vládu demokra...