Foto: Perspecsys Photos

Kybernetická bezpečnosť Slovenska: čaká nás svetlá budúcnosť?

Kybernetická bezpečnosť patrí v poslednom období medzi najdiskutovanejšie bezpečnostné témy a v súčasnosti ju vnímame najmä v intenciách širšieho trendu rozširovania významu tradičných koncepcií medzinárodnej bezpečnosti...

Foto: jan Sefti

Budú Kurdi znovu podvedení?

V prvej línii boja proti Islamskému štátu (Daesh) nie sú ani spojenecké jednotky, ani jednotky Ruska. V boji na zemi sú už mesiace najspoľahlivejší bojovníci najpočetnejšej menšiny na svete bez vlastného štátu. Kurdi dne...

Foto: Mark

Evropa, i ta střední, má za sebou těžký rok. Ještě těžší ji však čeká

Ještě donedávna se nám zdálo, že tady ve střední Evropě bude míru naší spokojenosti s daným rokem určovat, kolik jsme dostali ten rok přidáno, jak se dařilo ekonomice celkově a kam jsme se o prázdninách podívali na dovol...

Foto: Francois Walschaerts

Nová susedská politika EÚ

Popri dramatických udalostiach v krajinách európskeho susedstva priniesol rok 2015 aj opätovné prehodnotenie Európskej susedskej politiky. Revízia je nutnou reflexiou na zmenené prostredie a výzvy, ktoré destabilizujú kr...

Foto: Marco Fieber

Informačná vojna – nová bezpečnostná hrozba pre Európu

Informačnej vojne a jej vplyvu sa v médiách v poslednom období venuje značná – i keď v mnohých prípadoch len povrchná – pozornosť, ktorá odhaľuje len veľmi málo o jej skutočnej sile a efektivite. V súčasnosti sa hovorí n...

Najčítanejšie články

object(WP_Post)#270 (24) {
  ["ID"]=>
  int(1726)
  ["post_author"]=>
  string(2) "81"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2015-11-18 13:44:01"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2015-11-18 13:44:01"
  ["post_content"]=>
  string(10125) "Peter Pindják, Daniel Šagath, Tomáš Hrozenský, Peter Vereš

Slovensko potrebuje v blízkej dobe prijať komplexnú koncepciu rozvoja kozmických aktivít, ktorá stanoví politické ciele, priority, nástroje a zdrojový rámec potrebný na ich úspešné naplnenie. Slovensko síce má bohatú históriu v oblasti kozmického výskumu a môže sa pochváliť aj viacerými významnými medzinárodnými úspechmi, no v našej krajine dosiaľ absentovala akákoľvek celospoločenská diskusia o  smerovaní kozmických aktivít, resp. o vesmírnej politike ako takej. Spolupráca s ESA neprináša Slovensku len príležitosť rozvinúť svoj kozmický priemysel, ale zároveň ponúka jedinečnú príležitosť zhodnotiť kozmické aktivity SR vo všetkých oblastiach spoločenského záujmu. Len tak bude môcť Slovensko využiť jedinečné možnosti a príležitosti, ktoré vesmír ponúka, či už ide o oblasť hospodárstva, vedy a výskumu alebo bezpečnosti. Strategické smerovanie vesmírnych aktivít SR má v gescii od júna tohto roku novovytvorená medzirezortná Komisia pre kozmické aktivity v SR pod záštitou ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR.[1]

Využívanie kozmických technológií je dnes už prirodzenou súčasťou našich každodenných aktivít, či už ide o finančné transakcie, satelitnú televíziu, komunikačné technológie, navigačné systémy, rôzne mobilné aplikácie či predpoveď počasia. Niektoré družice sú neodmysliteľnou súčasťou udržiavania bezpečnosti a stability vo svete, pretože dokážu včas a spoľahlivo rozpoznať vystrelenie balistickej strely či test jadrovej zbrane, podieľať sa na riešení následkov prírodných katastrof alebo humanitárnych kríz. Na obežnej dráhe Zeme je v súčasnosti viac ako tisíc aktívnych satelitov a objem kozmickej ekonomiky neustále narastá. Minulý rok dosiahol hospodársky objem vesmírneho priemyslu úroveň približne 300 miliárd eur. Je však tento trend udržateľný? Ktoré zo spomínaných oblastí využívania kozmického priestoru sú pre Slovensko prioritou?

Vesmír je spoločným priestorom pre všetkých

Medzinárodné právo upravuje využívanie kozmického priestoru len rámcovo. Podľa medzinárodného dohovoru OSN z roku 1967 je vesmír spoločnou doménou všetkých. Inými slovami, žiaden štát si nemôže nárokovať na suverenitu vo vesmíre.  Za udržateľnosť využívania kozmického priestoru sú teda zodpovedné všetky štáty, vrátane Slovenska. Vesmírnej politike sa Slovensko venuje napríklad vo výboroch a komisiách OSN, EÚ, Medzinárodnej telekomunikačnej únie či Konferencie o odzbrojovaní v Ženeve. Slovensko každý rok hlasuje v OSN aj za Rezolúciu o prevencii pretekov zbrojenia vo vesmíre.

Základným rámcovým východiskom pre kozmické aktivity SR je v súčasnosti Vesmírna stratégia EÚ prijatá v roku 2011 a Stratégia rozvoja kozmického priemyslu EÚ z roku 2013. V praktickej rovine je to účasť na európskych vesmírnych projektoch,  či už v rámci EÚ alebo v spojitosti s ESA (napr. európsky satelitný navigačný systém Galileo). Národná koncepcia by však mala stanoviť priority a ciele v podmienkach SR, zmapovať, aké výzvy a príležitosti krajinu v blízkej budúcnosti čakajú a určiť priority. Je potrebné predovšetkým zhodnotiť naše doterajšie kozmické aktivity, vrátane plnenia medzinárodných záväzkov, posúdiť vedecko-výskumný a priemyselný potenciál, identifikovať pridanú hodnotu Slovenska  a zmapovať všetkých aktérov. 

Čo nás v krátkodobom horizonte čaká

Na ďalší rozvoj akýchkoľvek kozmických aktivít SR je v prvom rade potrebné vytvoriť legislatívny rámec na národnej úrovni, pričom nemusí ísť o žiadne rozsiahle právne normy. Slovensko je už dnes zmluvnou stranou štyroch z piatich základných medzinárodných zmlúv kozmického práva OSN, ktoré  riešia praktické a bezpečnostné otázky vesmírnej činnosti, vrátane zodpovednosti za prípadnú škodu spôsobenú pri prevádzkovaní družíc.

Nevyhnutnosť skorého prijatia novej legislatívy súvisí aj s plánovaným  vypustením prvej slovenskej družice v roku 2016, ktorú vyvíja občianske združenie Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity s finančnou podporou Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.  Malo by byť prioritou štátu, aby slovenská družica spĺňala všetky medzinárodne normy a regulácie, či už ide o registráciu satelitu alebo nutnosť určenia, kto bude niesť zodpovednosť za prípadnú škodu ňou spôsobenú.

V oblasti rozvoja vedy a výskumu, ako aj kozmického priemyslu čaká Slovensko v blízkej dobe zaťažujúca skúška, ale zároveň jedinečná príležitosť. Podpisom dohody s ESA vo februári tohto roku sa Slovensko posunulo do druhej etapy v rámci trojstupňového prístupového procesu do Európskej vesmírnej agentúry. V rámci nasledujúcich piatich rokov budú mať slovenské výskumné inštitúcie a súkromné spoločnosti možnosť uchádzať sa o projekty v rámci programu PECS (Plan for European Cooperating State), a získať tak nemalé finančné prostriedky na ďalší rozvoj. Po piatich rokoch ESA zhodnotí účasť slovenských subjektov na projektoch PECS a  v spolupráci so zástupcami SR rozhodne, či je Slovensko pripravené stať sa plnoprávnym členom. Členstvom v ESA sa Slovensko bude môcť plnohodnotne podieľať na všetkých kozmických programoch agentúry, ako aj pracovať v jej štruktúrach, vrátane možného obsadenia riadiacich funkcií. Ministerstvo školstva bude musieť počas tejto doby dohliadať na to, aby bola zaručená transparentnosť, a zaistiť rovnaký prístup k informáciám pre všetky relevantné subjekty v SR.

Koncepcia by mala určiť, ktoré strategické oblasti, vedecko-výskumné projekty a technologické špecializácie bude Slovensko prednostne podporovať; inak si len veľmi ťažko udrží konkurencieschopnosť na európskom, prípadne svetovom trhu. Slovensko už dokázalo, že má špičkových vedeckých pracovníkov, konštruktérov, astronómov a slovenské univerzity, výskumné ústavy a observatóriá majú kapacity na účasť na významných medzinárodných projektoch. Príkladom je úspešný projekt na určovanie dráhy meteorov AMOS, ktorý prevádzkuje Univerzita Komenského, alebo projekty Ústavu experimentálnej fyziky SAV.[2] Ak by sa Slovensko stalo členom Európskeho južného observatória (ESO), slovenským astronómom a vedeckým pracovníkom by sa rozšírili možnosti na ďalší rozvoj. Univerzita Komenského sa začala zaoberať aj štúdiom vesmírneho smetia, čo je v súčasnosti najakútnejší problém v rámci využívania kozmického priestoru, pretože ohrozuje nielen činnosť družíc, ale aj bezpečnosť medzinárodnej vesmírnej stanice či ďalších možných misií s ľudskou posádkou.

Ak sa Slovensku podarí skoncipovať zmysluplnú koncepciu rozvoja vesmírnych aktivít, mohlo by sa zapojiť aj do ďalších medzinárodných projektov, napríklad do  systému pozorovania vesmíru a sledovania kozmických objektov (SST), ktorý prevádzkuje EÚ. Za zváženie stojí aj možnosť regionálnej kozmickej spolupráce v rámci V4, ktorá dosiaľ nebola rozvinutá.

A v neposlednom rade by koncepcia mala vytvoriť aj komplexný systém vzdelávania na slovenských školách. V súčasnosti neexistuje na Slovensku žiadny vysokoškolský študijný odbor, ktorý by obsiahol také oblasti ako vesmírnu politiku, kozmické právo a manažment. Predmetná odbornosť sa v súčasnosti dá nadobudnúť len v zahraničných školách. Aktívna a udržateľná vesmírna politika by mala patriť medzi ciele Slovenska, a to nielen na medzinárodných fórach, ale aj v rámci vedeckého a akademického bádania.

Slovensko s vlastnou vesmírnou politikou

Vzhľadom na dlhoročné úsilie o členstvo SR v ESA, formalizované vo februári tohto roku podpisom zmluvy o vzájomnej spolupráci, je zrejmé, že Slovensko si uvedomuje jedinečné príležitosti, ktoré vesmír prináša.  Či už je to rozvoj priemyslu, nové príležitosti pre vedu a výskum, vzdelávanie alebo aktívna vesmírna politika na medzinárodných fórach, Slovensko má jedinečnú možnosť urobiť si „vnútorný audit“, zhodnotiť svoj potenciál a určiť správny kurz pre ďalšie smerovanie kozmických aktivít. Tak ako každá stavba potrebuje pevné základy, aj rozvoj vesmírneho sektora na Slovensku si vyžaduje koncepčný rámec. Na čo najefektívnejšie využitie personálneho a inštitucionálneho potenciálu je potrebné dobre nastaviť organizačnú štruktúru, zabezpečiť prehľadnosť kompetencií relevantných aktérov a vytvoriť priestor pre vzájomnú koordináciu a spoluprácu.

Aj keď je Slovensko malou krajinou, stihlo už preukázať, že sa dokáže podieľať na významných medzinárodných kozmických programoch. Mnohé medzinárodné vedecké publikácie v oblasti kozmického výskumu či vesmírnej politiky nesú mená slovenských vedcov a odborníkov. Slovensko má svoje talenty. Dokáže ich plnohodnotne uplatniť a presadiť svoje záujmy v zahraničí?

Autori sú spoluzakladateľmi Slovenskej spoločnosti pre vesmírnu politiku (SSPA) – www.vesmirnapolitika.sk.
[1] Predmetná komisia nadviazala na činnosť medzirezortnej Komisie pre spoluprácu SR s ESA, ktorá fungovala na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR  v rokoch 2009 – 2015. [2] UEF SAV skonštruoval napríklad časť významnej európskej sondy Rosetta, ktorej modul Philae pristál v roku 2014 na kométe.
" ["post_title"]=> string(56) "Slovenská vesmírna politika je (zatiaľ) vo hviezdach " ["post_excerpt"]=> string(361) "Začiatkom roku 2015 sa Slovensko pripojilo k európskym krajinám, ktoré si uvedomujú mimoriadnu hodnotu investícií do vývoja a výskumu kozmických technológií. Podpisom zmluvy s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) sa však všetko len začína. Budovanie kozmického priemyslu je len jedným z kamienkov mozaiky využívania kozmického priestoru. " ["post_status"]=> string(7) "publish" ["comment_status"]=> string(4) "open" ["ping_status"]=> string(4) "open" ["post_password"]=> string(0) "" ["post_name"]=> string(52) "slovenska-vesmirna-politika-je-zatial-vo-hviezdach-2" ["to_ping"]=> string(0) "" ["pinged"]=> string(0) "" ["post_modified"]=> string(19) "2016-04-06 11:15:26" ["post_modified_gmt"]=> string(19) "2016-04-06 11:15:26" ["post_content_filtered"]=> string(0) "" ["post_parent"]=> int(0) ["guid"]=> string(44) "http://zahranicnapolitika.dennikn.sk/?p=1726" ["menu_order"]=> int(0) ["post_type"]=> string(4) "post" ["post_mime_type"]=> string(0) "" ["comment_count"]=> string(1) "0" ["filter"]=> string(3) "raw" }
Foto: NASA

Slovenská vesmírna politika je (zatiaľ) vo hviezdach

Začiatkom roku 2015 sa Slovensko pripojilo k európskym krajinám, ktoré si uvedomujú mimoriadnu hodnotu investícií do vývoja a výskumu kozmických technológií. Podpisom zmluvy s Európskou vesmírnou agentúrou...

object(WP_Post)#51 (24) {
  ["ID"]=>
  int(1776)
  ["post_author"]=>
  string(2) "54"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2016-01-19 12:03:13"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2016-01-19 12:03:13"
  ["post_content"]=>
  string(14082) "Štvrtý najpočetnejší národ Blízkeho východu je komunita jednotná rasovo, kultúrne a jazykovo – s odchýlkami dialektov, väčšinou sunitského vierovyznania. Nesemiti a Neturci, pôvodní obyvatelia regiónu, veria, že sú potomkami starovekých Iráncov, ktorí žili na území pred arabskou a tureckou inváziou začiatkom siedmeho storočia nášho letopočtu. Odhaduje sa, že na svete ich žije až 35 miliónov, roztrúsených najmä v oblasti Turecka, Sýrie, Iraku a Iránu. Po celé storočia sa však nikdy nedokázali zjednotiť natoľko, aby presvedčili silnejšie národy o nutnosti existencie vlastného štátu.

Po prvej svetovej vojne poslali Kurdi do Versailles dokonca svojich vyjednávačov, dúfajúc, že víťazné mocnosti splnia svoje sľuby a získajú pre nich bezpečné hranice. Hoci im Sèvreská zmluva v roku 1920 prisľúbila vlastné územie, Turci pod vedením Mustafu Kemala Atatürka dokázali veľmi rýchlo získať územie sľúbené Kurdom pod vlastnú správu. Prerokovanie povojnových zmlúv v Lausanne v roku 1923 uznalo nové turecké hranice a Atatürkovo Turecko. Kurdská menšina bola rozdelená medzi Turecko, francúzsku Sýriu a Irán a britský Irak. 

Kurdi v Turecku (Severný Kurdistan)

Pri budovaní tureckého národného cítenia v krajine po nástupe sekulárnej vlády otca Turkov Atatürka nemali Kurdi šancu. Nacionalisti Kurdov prenasledovali, často úplne popierali ich existenciu a v extrémnych prípadoch masakrovali. Ozbrojená mobilizácia z druhej strany sa začala až o pol storočia neskôr.

Stranu kurdských pracujúcich (PKK) založil koncom sedemdesiatych rokov študent Abdullah Öcalan, ktorý je stále jej vedúcou osobnosťou. Snahou strany bolo pôvodne vytvoriť samostatný štát na východe a juhu Turecka spolu s časťami severovýchodnej Sýrie a severozápadného Iraku, držiac sa marxisticko-leninských princípov, vrátane prerozdelenia pôdy a pretvorenia sociálnych štruktúr. V roku 2000, rok po tom, ako Öcalana v Keni chytila turecká bezpečnostná služba a uväznila ho na ostrove Imrali, PKK úplne upustila od separatistickej snahy, no strety medzi tureckými jednotkami a ozbrojencami z PKK pokračovali. Roky konfliktu si na oboch stranách vyžiadali spolu vyše 40 000 životov. PKK dnes stále evidujú ako teroristickú organizáciu nielen Turci, ale aj Európska únia či Spojené štáty.

Hasiť ohne začiatkom nového milénia nebolo ľahké. K moci nastúpila ambiciózna strana dnešného prezidenta Spravodlivosť a rozvoj (AKP). Erdogan v tomto období a na začiatku svojej vlády povolil najväčšej tureckej menšine mnohé ústupky, napríklad vyučovanie kurdského jazyka, podporoval kultúru a tradície, dokonca povzbudzoval Kurdov zúčastňovať sa parlamentných volieb a poslať do nich zástupcov. Medzi menšinou sa tak stal pomerne obľúbeným, napriek tomu však integračné a ľudskoprávne snahy po celú dobu prežívali množstvo výziev. Od roku 2009 bolo uväznených tisíce kurdských aktivistov, právnikov, novinárov, študentov a politikov najmä pre podozrenia z terorizmu a spolupráce s PKK.

Vrcholom politických snáh o integráciu bol začiatok negociácií medzi Ankarou a PKK pred tromi rokmi, ktoré mali ustanoviť konečný mier medzi oboma stranami. No Erdoganove skutočné ambície vládnuť jednoliatej krajine aj za cenu ústupkov Kurdom boli otázne hlavne po júnových voľbách tohto roka.

Po krátkom prímerí sa napádanie partizánskych skupín opäť zintenzívnilo v lete, a to krátko po tom, ako si vládna AKP nedokázala v júlových voľbách zaistiť dostatočný počet hlasov a krajina sa ocitla v politickej nestabilite.

Okrem politiky sa situácia Ankare vymkla spod kontroly aj v častiach krajiny s väčšinovým kurdským obyvateľstvom. Zlomom, ktorý v rovnakom čase pozastavil mierové rokovania s PKK, bolo zavraždenie dvoch členov tureckej colnej stráže v meste Suruç. Za ním nasledoval masívny samovražedný útok príslušníkov Daesh, ktorý zabil desiatky kurdských civilistov. Práve v tom čase Kurdi v regióne hľadali pomoc a podporu pri rekonštrukcii severosýrskeho mesta Kobani. Turci, ale aj koalícia pod vedením Spojených štátov vtedy v napätí pozorovali, či sa Islamský štát dostane prakticky na dohľad z tureckej hranice, ale práve vďaka Kurdom sa tak nakoniec nestalo a Ankara i NATO si mohli vydýchnuť. Tak bol aspoň naoko predstavovaný postoj spojencov. Odpoveďou Ankary však boli nálety na kurdské pozície v Iraku aj v Turecku, označované ako odvetné za zabitie tureckých policajtov a uskutočňované pod zámienkou bombardovania teroristov z Islamského štátu.

Na politickej scéne to až do novembra vrelo. Najväčšiu stratu, ktorá v júni ohrozila opätovnú vládu AKP, vtedy zaznamenali v juhovýchodných oblastiach krajiny. Kurdská menšina stavila namiesto Erdoganovcov na stále populárnejšiu stranu HDP. Ľudovodemokratická strana, ktorá vznikla len v roku 2012, zmobilizovala nielen kurdskú, ale aj iné menšiny, vrátane náboženských či sexuálnych. Prekročením vysokej desaťpercentnej hranice prístupnosti do parlamentu sa HDP stala štvrtou parlamentnou stranou a počty kresiel značne ovplyvnili scénu. AKP nedokázala zostaviť vládu a opakované voľby sa mali uskutočniť v atmosfére ohrozovania teroristami z PKK aj z Daesh.

V novembrových opakovaných voľbách AKP presvedčila, že stabilita v krajine bez nej nie je možná a opäť aj po trinástich rokoch samovlády zostavila koncom mesiaca jednofarebnú vládu. Výsledky naznačujú, že pre pokoj v krajine vrátilo svoj hlas AKP aj obrovské množstvo Kurdov. V tom čase na chvíľu utíchli aj útoky kurdských ozbrojencov na juhovýchode krajiny. Mnohí tak polemizujú o tom, či teroristické bunky (alebo dokonca Daesh) nespolupracovali s vládou v snahe vyvolať vlnu paniky a zaistiť strane jednofarebnú vládu.

Kurdi v Sýrii (Západný Kurdistan)

Rovnako ako v Turecku sú Kurdi najpočetnejšou menšinou aj v Sýrii. Pred občianskou vojnou predstavovali asi 13 percent sýrskeho obyvateľstva. A hoci prohibícia kurdskej kultúry nedosahovala v Sýrii také rozmery ako v Turecku či Iraku, ich autonómnu oblasť Damask oficiálne nikdy neuznal.

Obdobou kurdskej skupiny PKK pôsobiacej v Turecku je v regióne sýrskeho Kurdistanu (Rojava) od roku 2004 YPG (Ľudové ochranné jednotky). Ide o hlavné ozbrojené sily samosprávnej zložky severu krajiny, ktoré riadi Kurdský najvyšší výbor. Tento orgán vznikol pod patronátom irackých Kurdov a prezidenta samosprávnej oblasti v Iraku Masúda Barzáního (viac nižšie v časti Irak). YPG, sformované práve v Iraku, ktorých členská základňa sa odhaduje na 50 000, boli pôvodne poskytnuté na ochranu Kurdov v Sýrii ešte v roku 2011. Dnes sú títo vojaci jednými z najväčších postrachov militantov z Daesh.

Stranu demokratickej únie (PYD), ktorá je súčasťou samosprávnej vlády Rojavy, považuje turecký prezident za predĺženú ruku tureckej PKK. Salih Muslim, vedúca osobnosť PYD, však tvrdí, že „medzi stranami neexistuje operačná linka, no je jasné, že oba tábory sú si ideologicky blízke“. Turecké podozrenia o ideologickej spriaznenosti Kurdov z rôznych krajín priškrtili všetky druhy podpory, ktoré mohli teoreticky prichádzať sýrskym Kurdom zo severu.

V súčasnosti sú Kurdi v Rojave na pokraji humanitárnej krízy, odrezaní od dodávok z väčšiny svetových strán. Ekonomické ambície irackých Kurdov, geopolitické kalkulácie v Turecku a militantná kombinácia islamizmu a neonacionalizmu v rebelmi kontrolovanej Sýrii ako hlavné faktory sa spojili a izolovali túto menšinu v Sýrii. Mnohé mestá prežívajú na dvoch hodinách elektrickej energie denne a aj napriek tomu, že možno ašpirujú na nezávislú, demokratickú a sekulárnu budúcnosť, mnohých zrejme nečaká žiadna pozitívna budúcnosť. Títo antiislamisti aj antibaasisti chcú v rámci novej Sýrie jednoznačne získať autonómnu oblasť. Antisekulárne sily Slobodnej sýrskej armády však považujú za porovnateľný druh prekážky v týchto ambíciách ako autoritatívny režim v Damasku. 

Kurdi v Iraku (Južný Kurdistan)

Historické utrpenie Kurdov v Iraku možno označiť – čo sa počtu obetí z ich radov týka – za najväčšie. Keď v sedemdesiatych rokoch rebelovali proti diktatúre Saddáma Husajna, podpora prichádzala zo strany Spojených štátov aj iránskeho šacha. Známa dohoda medzi Iránom a Irakom, ktorú zaranžoval Henry Kissinger, nakoniec vyniesla nové územie len Iránu a na Kurdov sa vtedy zabudlo – Američania zastavili tok dodávok a Saddám Husajn nechal popraviť takmer 180 000 rebelujúcich členov menšiny. „Zahraničná politika,“ povedal vtedy Kissinger, „by sa nemala mýliť s misionárskou prácou.“

Po prvej vojne v Zálive v roku 1991 sa Kurdom podarilo založiť autonómiu v severnej časti krajiny. Od americkej invázie v roku 2003 existuje ako kvázi suverénna entita s vlastným politickým systémom, ekonomickými záujmami i ozbrojenými silami. Barzáního vládna strana si drží pri tele sesterské strany v Sýrii aj v Iráne. Na rozdiel od tureckej PKK vidia spoločnú budúcnosť Kurdov omnoho konzervatívnejšie. Minister zahraničných vecí irackého Kurdistanu Falah Mustafa Bakír dokonca nedávno povedal, že vláda v irackom Kurdistane oceňuje spoluprácu so staronovou tureckou vládou: „Ak by to nebolo pre Turecko, kurdský región by nemohol vyvážať vlastnú ropu mimo hraníc.“ PDK má prozápadné cítenie orientované na obchod zakorenené v čistom kmeňovom rozložení irackých Kurdov, čo je jasné aj z priamych rodinných väzieb jej prominentných lídrov. PKK sa na druhej strane hlási k ľavicovým hodnotám zakoreneným vo fundamentálnych začiatkoch strany zo sedemdesiatych rokov.

Pešmerga (v preklade tí, ktorí bojujú so smrťou) sú ozbrojené sily autonómneho regiónu irackého Kurdistanu. Práve ich odhodlanosť bojovať s momentálne jednou z najvýraznejších teroristických skupín na svete – Daesh – urobila v poslednom období z bojovníkov Pešmergy priam hrdinov regiónu. Minister zahraničných vecí irackého Kurdistanu Falah Mustafa Bakír na nedávnej konferencii vo Viedni vystupoval veľmi sebavedomo, no žiadal väčšiu – najmä finančnú podporu zo zahraničia: „Chceme byť vašimi partnermi v boji proti ISIL,“ povedal predstaviteľom západných štátov. Podľa neho nedostali Kurdi v Iraku za svoje služby vo verejnom sektore, ale ani vojaci z Pešmergy zaplatené už od júna tohto roka a situácia sa nezlepšuje.

Kurdská autonómna oblasť v Iraku už dlhú dobu spolupracuje so zahraničnými investormi. Krajinu brázdia nové SUV, Exxon Mobile podpísal s vládou dohodu o ťažbe ropy, Američania, Francúzi aj iné krajiny už majú v zóne svoje konzuláty. Nebyť teroristickej hrozby, obe strany si ďalšiu spoluprácu vedia veľmi živo predstaviť. 

Samostatnosť zatiaľ v nedohľadne

Podporu Kurdom už teraz poskytujú v rôznych formách Spojené štáty aj Rusko. Skutočnej nezávislosti Kurdov sa v regióne najviac bojí Ankara, ktorá už niekoľkokrát varovala obe veľmoci a žiadala zastavenie dodávok zbraní. Premiér Davutoglu sa nechal počuť, že jeho krajina má dôkazy o tom, že spolupráca medzi PKK a PYD je viac ako živá. Po zostrelení ruského lietadla nad územím Turecka sa situácia ešte viac komplikuje najmä vo vzťahoch Ankary s Moskvou. Už dnes je jasné, že pre Rusov budú odporúčania Turecka nepodporovať v Sýrii niektorú zo strán asi také dôležité ako pre Kurdov smer, odkiaľ bude prúdiť ich munícia.

Je možné, že Kurdi budú pokračovať vo vytváraní svojich kvázi štátov v regióne bez toho, aby tlačili na suverénne a jednotné územie aj potom, ako bude Daesh porazený. Rétorika kurdských predstaviteľov, bojovníkov, ale aj bežných členov minority však naznačuje niečo iné: snaha o nezávislosť a vlastné územie z častí Iraku a Sýrie stále postupuje do popredia. Vnútorná nejednotnosť Kurdov však smerovaniu nepomáha.

Spomínaný rozkol medzi PKK pôsobiacou v Turecku , ktorú Západ považuje za teroristov, a prozápadne orientovaných Kurdov v Iraku nie je v súčasnosti taká viditeľná ako v minulosti. Spoločný nepriateľ spája naoko aj ich. Ale keď príde na lámanie chleba, možno len polemizovať o tom, či bude dohoda o vytvorení štátu pre všetkých Kurdov možná. A v neposlednom rade či sa stretne aj s pochopením potenciálne víťazných strán. Podpora štátov NATO pre Turecko a Ruska pre al-Asada je dnes natoľko silná, že v blízkej budúcnosti môžu obe veľké strany zabudnúť, kto udržiaval frontovú líniu živú a nedovolil omnoho väčšie postupy ozbrojencom z Daesh. Večne bojujúci Kurdi tak nemusia byť v žiadnom z potenciálnych scenárov vývoja víťazmi."
  ["post_title"]=>
  string(29) "Budú Kurdi znovu podvedení?"
  ["post_excerpt"]=>
  string(702) "V prvej línii boja proti Islamskému štátu (Daesh) nie sú ani spojenecké jednotky, ani jednotky Ruska. V boji na zemi sú už mesiace najspoľahlivejší bojovníci najpočetnejšej menšiny na svete bez vlastného štátu. Kurdi dnes bojujú s odhodlaním a vierou, že tentokrát ich „mocnosti“ nakoniec nehodia pod vlak v snahe o vytvorenie vlastného štátu. Podpora žiadnej strany im nikdy nevyniesla vlastné územie a je možné, že to nebude inak ani v tomto desaťročí. Dostanú Kurdi za svoje „služby“ a dôveru, ktorú majú naoko u Spojených štátov aj Ruska, zaslúženú odmenu v podobe samostatnej krajiny? Mnohí v to veria. No dnes stále ide najmä o  prežitie. "
  ["post_status"]=>
  string(7) "publish"
  ["comment_status"]=>
  string(4) "open"
  ["ping_status"]=>
  string(4) "open"
  ["post_password"]=>
  string(0) ""
  ["post_name"]=>
  string(26) "budu-kurdi-znovu-podvedeni"
  ["to_ping"]=>
  string(0) ""
  ["pinged"]=>
  string(0) ""
  ["post_modified"]=>
  string(19) "2016-01-19 12:03:13"
  ["post_modified_gmt"]=>
  string(19) "2016-01-19 12:03:13"
  ["post_content_filtered"]=>
  string(0) ""
  ["post_parent"]=>
  int(0)
  ["guid"]=>
  string(44) "http://zahranicnapolitika.dennikn.sk/?p=1776"
  ["menu_order"]=>
  int(0)
  ["post_type"]=>
  string(4) "post"
  ["post_mime_type"]=>
  string(0) ""
  ["comment_count"]=>
  string(1) "0"
  ["filter"]=>
  string(3) "raw"
}
Foto: jan Sefti

Budú Kurdi znovu podvedení?

V prvej línii boja proti Islamskému štátu (Daesh) nie sú ani spojenecké jednotky, ani jednotky Ruska. V boji na zemi sú už mesiace najspoľahlivejší bojovníci najpočetnejšej menšiny na svete bez vlastného ...

object(WP_Post)#270 (24) {
  ["ID"]=>
  int(1756)
  ["post_author"]=>
  string(2) "83"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2015-12-18 09:39:14"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2015-12-18 09:39:14"
  ["post_content"]=>
  string(12223) "Informačná vojna nie je ani zďaleka novým pojmom v oblasti konfliktov. Niektoré z jej prvkov boli využívané už v antických časoch, no iné sa logicky objavili až s príchodom informačnej doby. Informačnú vojnu je však ťažké presne definovať, pretože má hneď niekoľko dimenzií – informačnú, psychologickú a kybernetický. Navyše je informačná vojna súčasťou hybridnej vojny, ktorá z hľadiska definície aj obsahu predstavuje rovnako komplikovaný a komplexný fenomén. 

Informácia na prvom mieste

Nosným ťažiskom informačnej vojny je informácia, ktorá sa dá využiť niekoľkými spôsobmi. Prvým je manipulácia, teda poskytnutie nesprávnej informácie protivníkovi s cieľom zmiasť ho alebo ovplyvniť jeho rozhodnutie. Tak prebehlo napríklad vylodenie v Normandii počas 2. svetovej vojny, keď spojenci využili manipuláciu s informáciami na odlákanie pozornosti Nemecka od skutočného miesta vylodenia. Druhým spôsobom, ako využiť informáciu, je vyvolanie strachu, a tým odradiť protivníka od neželaného konania. V tomto prípade ide o klasické odstrašovanie, ktorým bolo charakteristické obdobie studenej vojny. Po tretie, informácia môže byť využitá na ovplyvnenie verejnej mienky, či už doma alebo v zahraničí. Na domácej pôde ide najmä o ovplyvnenie verejnej mienky s cieľom dosiahnuť podporu obyvateľstva pri určitých politických rozhodnutiach alebo presvedčiť domáce obyvateľstvo o nutnosti určitých krokov. Takisto je možné ovplyvňovať verejnú mienku na území iného štátu presne s opačným cieľom – podkopať dôveru ľudí voči štátu, a tak ovplyvniť rozhodnutia ich čelných predstaviteľov. A posledným, najrozšírenejším spôsobom, ako využiť informáciu, je v informačnom priestore (kyberpriestore). Kyberpriestor umožňuje jednotlivcom manipulovať, využívať, získavať a vkladať informácie v obrovskom rozsahu. Kybernetick operácie si však vyžadujú samostatnú analýzu, pretože ide o rozsiahlu súčasť informačnej vojny. 

V informačnej vojne sa, samozrejme, nevyužíva informácia len jedným spôsobom, ide vždy o kombináciu viacerých spôsobov s cieľom dosiahnuť čo najlepší efekt, a najmä rozšírenie internetu otvorilo možnosti neobmedzenej manipulácie s informáciami – propagandy. 

Propaganda sa na dosahovanie vojenských a politických cieľov využívala už od nepamäti, ale až Ruská federácia pod vedením prezidenta Vladimíra Putina dokazuje, že ak sa propagande venuje dostatok zdrojov, pozornosti a času na prípravu, stáva sa z nej veľmi efektívny politický nástroj. Samozrejme, so šírením propagandy je možné stretnúť sa aj v prípade iných štátov, avšak Rusko má v tejto oblasti bohaté skúsenosti a je zaujímavé sledovať, akým spôsobom sa propaganda šíri doma a v zahraničí, a aké ciele tým Rusko sleduje.   

Ruská informačná vojna  

Rusi majú s využitím informačnej vojny a so šírením propagandy dlhoročné skúsenosti. Propaganda sa v Rusku využívala najprv na šírenie ideológie marxizmu a leninizmu, neskôr sa stala nástrojom súperenia so Spojenými štátmi počas obdobia studenej vojny. Od rozpadu Sovietskeho zväzu sa propaganda v Rusku dostala do úzadia, resp. nebola využívaná v takej miere ako počas studenej vojny. Od anexie Krymu Ruskou federáciou v marci 2014 však jej šírenie dosiahlo nebývalé rozmery. Najvýraznejšiu aktivitu zaznamenali štáty strednej Európy, Pobaltia a Ukrajiny. Súčasné politické elity nevenujú propagande veľkú pozornosť, no z dlhodobej perspektívy ide o veľmi nebezpečný fenomén, ktorý si, práve naopak, vyžaduje maximálnu pozornosť. Otázkou ostáva, prečo je ruská propaganda taká efektívna, aké sú jej ciele a ako sa jej môžeme brániť. 

Efektivita propagandy Ruskej federácie závisí od niekoľkých faktorov – hlavnej myšlienky, spôsobu šírenia a množstva investovaných finančných prostriedkov. Kľúčovú úlohu v šírení propagandy, samozrejme, zohráva hlavná myšlienka, ktorá je síce prepracovaná, ale stále znie veľmi jednoducho, má konkrétny cieľ a šíri sa z jedného centra. Hlavné ciele by sa dali  zhrnúť do nasledujúcich bodov – Spojené štáty chcú ovládnuť svet, Spojené štáty podporujú teroristov (ISIL, Taliban, al-Káida a iné), NATO je agresor rozširujúci sa na východ, NATO na čele so Spojenými štátmi je hrozbou pre Rusko a jeho záujmy. Vo väčšine správ šíriacich ruskú propagandu je možné nájsť niektorý z predchádzajúcich bodov a navyše je v nich Rusko vykreslené ako obeť agresivity Západu. 

Aj spôsob šírenia propagandy je veľmi prepracovaný. Všetky správy sú vypracované profesionálmi z ruských spravodajských agentúr a vedome šírené ďalej platenými podporovateľmi Ruska a nevedome ľuďmi, ktorí týmto správam uverili. Najväčšia devíza týchto správ spočíva v ich spracovaní. Jednotlivé správy nie sú pripravované celoplošne, ale sú určené pre konkrétne skupiny ľudí v ich národnom jazyku. Ľudia sa tak dostanú k týmto správam jednoduchšie a bez nutnosti prekladu. Samozrejme, bez mohutných investícií nie je takéto cielené šírenie propagandy dlhodobo udržateľné. 

Najväčšie ruské spravodajské agentúry (RT, Ria Novosti a Sputnik News) disponujú značným rozpočtom. Rozpočet agentúry RT (bývalá Russia Today) sa v rokoch 2007 – 2015 pohyboval na úrovni 120 miliónov dolárov, pričom vrchol dosiahol v rozmedzí rokov 2013 – 2014 so sumou až 400 miliónov dolárov. Sputnik News a Ria Novosti spoločne disponujú rozpočtom okolo 200 miliónov dolárov ročne. Nehovoriac o investíciách do lokálnych médií, ktoré podporujú šírenie propagandy. Kombinácia týchto troch faktorov robí ruskú propagandu efektívnou, no na efektivite má svoj podiel aj fakt, že väčšinu veľkých médií v Rusku vlastní vláda, teda sú koordinované centrálne.        

Samozrejme, takáto finančne, časovo a personálne nákladná iniciatíva musí sledovať aj konkrétne ciele. Základným cieľom ruskej propagandy je zmiasť bežných občanov prekrúcaním pravdy,podkopať dôveru občanov voči štátu a inštitúciám, narušiť vzťahy a spoluprácu členských štátov Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, a tým oslabiť ich vnútorné štruktúry. Napríklad dosiahnuť zrušenie sankcií, ktoré na Rusko uvalila EÚ, alebo skomplikovať dosiahnutie konsenzu v EÚ a NATO pri dôležitých rozhodnutiach. Ako príklad môžeme uviesť spoluprácu krajín V4, ktoré napriek spoločnej histórii a kultúre v súčasnosti nevedia nájsť spoločný prístup k Rusku. 

Stačí sa pozrieť na vyjadrenia jednotlivých najvyšších predstaviteľov štátov V4 o vojne na Ukrajine. Poľsko dlhodobo varovalo pred agresívnym správaním Ruska a ostro odsúdilo anexiu Krymu, ako aj narušenie územnej celistvosti Ukrajiny. No reakcie predstaviteľov ostatných štátov V4 sa od Poľska výrazne líšili. Slovenský premiér Robert Fico nazval konflikt na Ukrajine bojom Ruska s Amerikou o vplyv nad Ukrajinou. Český prezident Zeman označil premiéra Ukrajiny Arsenija Jaceňuka za „premiéra vojny“ a Viktor Orbán vyhlásil, že sankcie voči Rusku viedli k odvetnej akcii zo strany Ruska a poškodili najmä štáty Európskej únie. Boli to vyjadrenia len na národnej úrovni, ale citeľne narušili vzťahy v rámci V4. Premiér Fico a prezident Zeman navyše odcestovali na návštevu Moskvy v čase, keď pozvanie odmietla väčšina európskych lídrov okrem predsedu gréckej vlády a prezidenta Cypru. Možno tieto gestá a vyjadrenia pôsobia ako zanedbateľné, ale vysielajú jasný odkaz, ktorý partneri vnímajú, a ten postupne narúša ich vzájomnú dôveru.

Ďalším cieľom ruskej propagandy je zmiasť občanov členských štátov EÚ a NATO a podkopať ich dôveru voči štátu a inštitúciám. Presne na týchto ľudí sú namierené správy ako: NATO sa rozširuje na východ, Spojené štáty dodávajú zbrane teroristom z Islamského štátu, Turecko zostrelilo ruskú stíhačku SU-24 na príkaz Spojených štátov a podobne. Napríklad je pravdou, že NATO sa za posledné roky rozšírilo na východ, avšak nemá pritom žiadne expanzívne ciele, pretože ide o obrannú alianciu, do ktorej štáty vstupujú dobrovoľne, nikto ich k vstupu nenúti. Podobných informácií sa však objavuje veľmi veľa a bežný človek nemá šancu v prívale informácií zistiť, či ide o klamstvo alebo pravdu. Ľudia si často ani nedávajú námahu overiť si zdroj informácie. Počet ľudí, ktorých ruská propaganda ovplyvnila, je rastúci, čo z dlhodobého hľadiska môže spôsobiť výrazné problémy. Ako sa teda propagande brániť – a je o vôbec možné?  

Riešenie

Na národnej úrovni je možné brániť šíreniu propagandy rôznymi spôsobmi vrátane vzdelávania, prácou novinárov a zapojením politikov do verejných diskusií. Systém vzdelávania mladých ľudí na Slovensku je však v súčasnosti neefektívny. Celé štúdium je postavené na memorovaní učiva, pričom sa zabúda na rozvoj kritického myslenia, ktoré je pri vyhodnocovaní získavaných informácií nevyhnutné. Ďalšou chybou vzdelávania je nedostatočné pokrytie historického vývoja medzinárodných vzťahov. Väčšina učebníc dejepisu nezahŕňa obdobie studenej vojny, resp. toto obdobie spomína len veľmi okrajovo. Mladým ľudom tak chýbajú informácie o vývoji medzinárodného spoločenstva za posledných 65 rokov, preto aj ľahšie podliehajú vplyvom propagandy.

Aj žurnalisti prispievajú k šíreniu propagandy, a to najmä publikovaním neúplných článkov, v ktorých chýbajú informácie znemožňujúce zneužitie správy s cieľom propagandy. Ako príklad môže poslúžiť článok o „vybudovaní základne NATO na Slovensku“. Túto správu si mnoho ľudí vyložilo nesprávnym spôsobom najmä preto, lebo obsahuje nesprávnu informáciu „vybudovanie základne NATO“. Slovensko na samite vo Walese ponúklo možnosť využitia priestorov vojenského skladu v Poprade. Tento vojenský sklad tam už však existuje a je dôležité upozorniť na fakt, že táto ponuka nemusí byť zo strany NATO prijatá. Nedošlo by teda k žiadnemu budovaniu základne NATO – navyše všetky vojenské základne a sklady sa po vstupe Slovenska do NATO stali aj základňami a skladmi NATO. Táto správa len rozšírila paniku medzi obyvateľmi, ktorí okamžite začali spisovať petíciu proti chystaným krokom. 

Podobným nedorozumeniam by mohli predchádzať aj vyjadrenia a vystúpenia politikov v médiách. Práve politici majú možnosť vysvetliť každé prijaté rozhodnutie, či už na domácej alebo zahraničnej pôde, do detailov. Bohužiaľ, nie vždy k tomu dochádza, a opäť tým vzniká priestor na šírenie dezinfomácií.     

Na medzinárodnej úrovni je možné zabraňovať šíreniu propagandy podporou rôznych iniciatív ako je Disinformation Review, ktorú iniciovala Európska služba pre vonkajšiu činnosť. Cieľom tohto projektu je zhromažďovať mýty šírené ruskou propagandou, a následne ich na základe overených informácií a zdrojov vyvracať. 

Informačná vojna má veľký potenciál, ktorý spočiatku vyzerá veľmi nenápadne, avšak ak sa jej nevenuje dostatočná pozornosť, môže prerásť do vážnych následkov nielen pre jednotlivé štáty, ale aj pre celé zoskupenia štátov a aliancie. Dokáže naštrbiť vzájomnú dôveru a spoluprácu štátov, a tým dosiahnuť želané výsledky bez použitia silových prostriedkov a nadmerných výdavkov na vojenské akcie. Informačná doba poskytuje informačnej vojne prostriedky na neobmedzené šírenie, a tým sa stáva ešte nebezpečnejšou. Preto by štáty a ich predstavitelia mali sledovať prejavy informačnej vojny pozorne a prijímať aktívne opatrenia, aby sa zabránilo jej šíreniu."
  ["post_title"]=>
  string(62) "Informačná vojna – nová bezpečnostná hrozba pre Európu"
  ["post_excerpt"]=>
  string(474) "Informačnej vojne a jej vplyvu sa v médiách v poslednom období venuje značná – i keď v mnohých prípadoch len povrchná – pozornosť, ktorá odhaľuje len veľmi málo o jej skutočnej sile a efektivite. V súčasnosti sa hovorí najmä o ruskej informačnej vojne, ktorá od marca 2014 nabrala obrovské rozmery najmä v regióne pobaltských štátov a strednej Európy. Pochopiť jej efektivitu však nie je možné bez analýzy informačnej vojny ako takej. "
  ["post_status"]=>
  string(7) "publish"
  ["comment_status"]=>
  string(4) "open"
  ["ping_status"]=>
  string(4) "open"
  ["post_password"]=>
  string(0) ""
  ["post_name"]=>
  string(52) "informacna-vojna-nova-bezpecnostna-hrozba-pre-europu"
  ["to_ping"]=>
  string(0) ""
  ["pinged"]=>
  string(0) ""
  ["post_modified"]=>
  string(19) "2015-12-18 09:41:17"
  ["post_modified_gmt"]=>
  string(19) "2015-12-18 09:41:17"
  ["post_content_filtered"]=>
  string(0) ""
  ["post_parent"]=>
  int(0)
  ["guid"]=>
  string(44) "http://zahranicnapolitika.dennikn.sk/?p=1756"
  ["menu_order"]=>
  int(0)
  ["post_type"]=>
  string(4) "post"
  ["post_mime_type"]=>
  string(0) ""
  ["comment_count"]=>
  string(1) "0"
  ["filter"]=>
  string(3) "raw"
}
Foto: Marco Fieber

Informačná vojna – nová bezpečnostná hrozba pre Európu

Informačnej vojne a jej vplyvu sa v médiách v poslednom období venuje značná – i keď v mnohých prípadoch len povrchná – pozornosť, ktorá odhaľuje len veľmi málo o jej skutočnej sile a efektivite. V s...