DMahendra

List Nanukovi 10/2017

Je to jeden z paradoxov života: čím lepšie vieš čítať, tým menej Ti píšem. Podobne je to s ľudstvom: čím väčšie sú v našom svete riziká, tým menej si ich ľudia všímajú. Možno v nádeji, že keď si ich nebudeme všímať, nevšimnú si ani ony nás.

Za rok sa toho udialo mnoho, ale bohatá časť sveta, si stále žije v pokoji a nebývalom blahobyte. Nemôžu to ale tvrdiť tisícky ľudí, ktorí pred pár dňami prišli v Kalifornii o domovy a firmy, čo im zhoreli v rozsiahlych lesných požiaroch, alebo 3 milióny obyvateľov Portorika, ktorý už štvrtý týždeň žijú bez elektriny, o ktorú celý ostrov obral hurikán Mária,  alebo stovky tisíc Texanov, ktorých v auguste vytopil hurikán Harvey. Schválne píšem len o pohromách, ktoré postihli  Ameriku: utrpenie ľudí z chudobných krajín väčšina z nás nevníma vôbec. Ak sa k nám náhodou prostredníctvom masmédií donesú obrazy hladujúcich podvyživených detí niekde v Etiópii, Sudáne alebo v Jemene, vnímame ich iba ako televízny program, ktorý o chvíľu pretne ďalšia reklama, nie skutočné utrpenie skutočných detí.

Rok 2016 vošiel do análov ako najteplejší od začiatku meraní: s prevahou prebil predošlý rekord z roku 2015, tak ako ten prebil dovtedajší rekord z roku 2014. Osem z desiatich rokov Tvojho života patrí medzi desať najteplejších rokov moderných dejín.  Väčšina ľudí to nevšíma. Rovnako nepovšimnuté tikajú na pozadí nášho radostného konzumu „Hodiny súdneho dňa“ civilizácie. Doomsday clock vytvorili v roku 1947 fyzici Projektu Manhattan združení okolo časopisu Bulletin of the Atomic Scientists. Od tých čias hodiny merajú čas zostávajúci ľudstvu do „polnoci“, teda do zániku civilizácie. V roku 1991 sme od nej boli 17 minút. V roku 2007, keď si sa narodil, to bolo 5 minút. V januári 2017, skôr než si dovŕšil 10-ty rok života, ich posunuli na 2 a pol minúty: bližšie k polnoci boli len v roku 1953.

V predošlom liste som spomínal nádej, že meno Trump nebude Tvoja generácia poznať. Márna nádej. Koncom roku 2016 početná menšina voličov zvolila Trumpa za prezidenta USA. Prezidentom najväčšej svetovej veľmoci sa tak stal duševne vážne narušený jedinec. Politicky neskúsený a absolútne nekvalifikovaný narcistický psychopat – to nie je nadávka, ale psychologický profil – dnes drží v rukách povestný jadrový kufrík. Priamo z Bieleho domu systematicky rozkladá dôveru a základy liberálnej demokracie v krajine, ktorá bola ešte donedávna jej svetovou oporou. Americké inštitúcie sú čiastočne paralyzované a len veľmi pomaly a ťažkopádne sa snažia obmedzovať škody, ktoré Trump v USA a vo svete pácha.

Narcistickí psychopati a sociopati boli vždy súčasťou spoločnosti, demokratické inštitúcie a politické strany však pomerne úspešne dokázali nepripustiť takýchto jedincov k moci. Nástup komunikačných technológii a takzvaných sociálnych sietí zrušil tento stav. Splodil pandémiu dezinformácií známych ako „fake news“, tvorených dobrovoľníkmi bez zábran i platenými „trollmi“, a multiplikovaných zblbnutými ľuďmi i robotmi.

K zvoleniu narcistického psychopata za rezidenta USA prispeli nielen Moskvou založené a platené továrne na trollov, ale napríklad aj mladíci zo zapadnutého macedónskeho mestečka Veles. Tí prišli na to, že vymýšľaním a šírením dezinformácií o Trumpovej protikandidátke získavajú množstvo čitateľov a vďaka čitateľom zarábajú peniaze za reklamu, ktorá sa k ich „správam“ automaticky pridáva.

Ak na vývoj a výrobu jadrových zbraní boli potrebné zástupy špičkových vedcov, super-drahé laboratóriá a továrne, na rozklad demokracií dnes stačí pripojenie na internet, internetové zručnosti stredoškoláka a túžba zarobiť za akúkoľvek cenu. Vedľajším – a uvidíme, či náhodou nie historicky najvýznamnejším – produktom fach-idiotov z IT biznisu – jeden z nich sa volá Zuckerberg a založil obrovskú platformu na šírenie narcizmu, lží, hlúposti a nenávisti známu ako Facebook – sa stalo rýchle rozkladanie demokracie na celom svete. Tento nástroj na masové zbieranie a spracovanie osobných informácií a ich predaj reklamným firmám sa stal eldorádom propagandy a erózie demokracie.  Prostým masám vsugerúva presvedčenie, že „nie sme ovce“ – a takto ich predkladá nočným i denným vlkom na ďalšie spracovanie.  Čo si Zuckerberg a jeho deti počnú vo svete, ktorý svojou chamtivosťou a arogantnou hlúposťou stvorili? Neviem. Myslí si, že s tými miliardami čo nahrabal si nejak poradí aj v pekle?

Mimochodom, zvoleniu Trumpa predchádzalo referendum, ktoré rozhodlo o tom, že Veľká Británia vystúpi z Európskej Únie. Vďaka masívnym dávkam fake news veľká časť anglického proletariátu a seniorov uverila, že členstvo v EÚ je práve to, čo im bráni v blahu a šťastí. Žiaľ, mnohí sa účtenky za svoje hlasovanie nedožijú: dôsledky si odskáču mladí, ktorí chceli v Únii zotrvať. V čase keď píšem tento list sa pre zmenu chystajú Katalánci vystupovať zo Španielska. Katalánskym ovciam, čo veria, že nimi nie sú, generátori fake news – domáci, aj zahraniční – narozprávali, že vystúpia zo Španielska, zostanú v EÚ a svet bude gombička.

Ale vráťme sa k technológiám: refrénom tohoto roku sú testy balistických striel a jadrových zbraní, ktoré v nebývalom tempe robí Severná Kórea. Už dlhé roky paralyzované Spojené štáty a zvyšok sveta sa iba bezmocne prizerajú, ako sa z fanatickej diktatúry stáva nová jadrová mocnosť s atómovými hlavicami na balistických strelách schopných zasiahnuť mestá v USA aj v Európe. Nezdá sa, že by ju niečo na ceste k tomuto cieľu dokázalo zastaviť. Ak ale svet dopustí, že takéto zbrane môže mať Severná Kórea, ako zabrániť tomu, aby ich o pár krátkych rokov nemali aj Južná Kórea, Japonsko, a bližšie k nám Saudská Arábia, Irán či Egypt? O koľko minút k polnoci sa potom posunie ručička Doomsday Clock?

Ako dlho Ti ešte budem môcť písať listy je vo hviezdach… Ale nedá sa vylúčiť ani to, že civilizácia nejak dokáže predísť sebazničeniu. Kým demokratické inštitúcie po celom svete v prevencii harakiri ľudstva na celej čiare zlyhávajú, zdrojom nádeje je pár géniov, ktorí si vzali do hlavy, že ľudstvo zachránia – a majú na to intelekt, vôľu a extrémnu pracovitosť. Firma Space X Elona Muska vyslala doteraz v tomto roku  do vesmíru 15 rakiet – tri krát viac ako celá Európa a Japonsko, a viac ako Rusko. Muskove rakety sú pritom technologicky úplne iná trieda ako archaické „jednorázovky“ ostatných národov a firiem. Muskovmu plánu na kolonizáciu Marsu a premenu človeka na multiplanetárny druh dávajú nádych reálnej možnosti. Súbežne s vesmírnou expanziou ale Musk zachraňuje aj našu planétu: spustil revolúciu v elektomobilite, ktorá nám dáva šancu prestať spaľovať ropu, aj vo vývoji veľkokapacitných batérií, ktoré otvárajú šancu na masívny rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a koniec fosílnej doby, ktorá zničila klímu Zeme. Keby bola budúcnosť Zeme v rukách európskych politikov, naše šance by boli prakticky nulové. To, že existujú jednotlivci ako Musk ich významne zvyšuje – aj keď neviem, akú šancu máme vyhrať preteky s časom.

Tvoj otec, 12. októbra 2017

Autor: , 16. 10. 2017

Súvisiace články

List Nanukovi 10/2016

Milý Nanuk, tak nám aj rok 2016 vstúpil do jesene... Skôr ako vykročíme do toho ďalšieho, využijem príležitosť na to, aby som nám pripomenul výročie kedysi zásadnej a dnes už väčšinou ľudí dávno z...

List Nanukovi

Milý Nanuk, od môjho predošlého listu do Tvojej budúcnosti uplynul celý rok. To, že píšem po takom dlhom čase, nevyplýva z toho, že by sa vo svete tak málo dialo. Práve naopak, vývoj akceleruje a veci, kt...

List Nanukovi 3/2015

Milý Nanuk, v uplynulých týždňoch sa Európou preháňa diskusia o utečencoch z Afriky a arabského sveta, ktorí sa snažia dostať cez Stredozemné more do Európy a legálne či ilegálne sa v nej usadiť. Z ic...