Foto: UNHCR photo unit

List Nanukovi 3/2015

Milý Nanuk,
v uplynulých týždňoch sa Európou preháňa diskusia o utečencoch z Afriky a arabského sveta, ktorí sa snažia dostať cez Stredozemné more do Európy a legálne či ilegálne sa v nej usadiť. Z ich prevážania sa stal ilegálny biznis, v ktorom idú platby prevádzačom dopredu a bez záruky, že plavidlá, na ktoré ich naložia, sú vôbec schopné udržať sa dosť dlho na hladine. Len na jar 2015 sa utopilo viac ako 1700 ľudí. Na člny preplnené ľuďmi a mŕtvoly plávajúce vo vlnách zareagovala aj Európa a do Stredozemného mora vyslala flotilu lodí, ktoré z mora vylovujú utečencov hneď, ako sa z pobrežia Líbye dostanú do medzinárodných vôd, a skôr, ako stihnú stroskotať. Keď je „dobrý víkend“, vylovia takto z mora aj 6000 ľudí. Utečencov dovezú na Sicíliu a…

… a čo ďalej, nevie poriadne nik. Minulý rok sa len cez Taliansko dostalo do Európy nelegálne 170 000 ľudí, do júna tohto roku dorazilo cez more do Talianska 55 000 migrantov, do Grécka stojaceho na hrane finančného kolapsu 47 000. Bulhari začali minulý rok stavať na bulharsko-tureckej hranici vysoký plot. Niečo také sme tu mali za komunizmu aj my, ale plot stál preto, aby naši ľudia nemohli opúšťať našu krajinu: dnes stavajú Európania vysoké ploty, aby sa ľudia z Afriky a Ázie nedostali k nám – alebo ich bolo čo najmenej. Keď už spomínam ploty, Ukrajina buduje viac ako 1000 kilometrov plotov, zátarás, ale hlavne protitankových zákopov a opevnení pozdĺž celej svojej hranice s Ruskom a okupovaným Donbasom.

Diskusia o migrantoch sa u nás na Slovensku točí okolo viacerých tém: ak už máme niekoho k nám prijímať, nemali by to byť len kresťania? „Nezavlečú“ k nám imigranti ako nejakú nákazu islam? A koľko by sme ich mali prijať? Európske inštitúcie navrhli 800 – proti takému „vysokému“ číslu sa hneď ozvali mnohí politici, počnúc niektorými z tých najvyšších. V takom Turecku, Libanone alebo Jordánsku hraničiacimi so Sýriou, v ktorej pokračuje občianska vojna (mimochodom, od vypuknutia v nej zahynulo už viac ako 230 000 ľudí), sú ich milióny. Tí, ktorí hovoria, že by sme mali byť voči migrantom otvorenejší, argumentujú okrem iného tým, že ich potrebujeme, aby mal o pár rokov kto pracovať na našich dôchodcov. Ich oponenti pripomínajú, že máme 300 – 400-tisíc vlastných nezamestnaných, a ani pre nich nie je práca. Futuristi dodávajú, že ani nebude. Roboty sú schopné vykonávať čoraz viac prác od mechanických až po intelektuálne vysoko náročné. Je možné, že o pár rokov nezostane práca napríklad pre vodičov nákladných áut, autobusov, taxíkov, vlakov, alebo zamestnancov tovární. Argument pokračuje, že budeme mať čo robiť s vlastnou nezamestnanou mladou generáciou, nieto ešte s cudzincami, navyše z odlišných kultúr. Žiadna debata o migrantoch v Európe však nevyrieši podstatu problému, ktorou je predovšetkým perzistujúca chudoba a stupňujúca sa populačná explózia na juh a východ od Stredozemného mora.

O Európe by sa dalo hovoriť oveľa viac: ruská vojna na Ukrajine pokračuje a Západ sa postupne čoraz menej tvári, že nevie, že ju vyprovokovalo a zbraňami a vojakmi živí Rusko. Pokus Grékov zbaviť sa dlhov tým, že si zvolia novú vládu, a tá ich dlhy jednoducho zruší, nemusí vyjsť.

Ale o tom možno nabudúce – vráťme sa ešte do arabského sveta. Vieš, že ho považujem za akési laboratórium, lakmusový papier budúceho vývoja vo svete. Počet obyvateľov Jemenu, ktorí sú odkázaní na humanitárnu pomoc v podobe potravín, vody a liekov stúpol na 20 miliónov, čo je 80 % obyvateľstva. Od marca pribudli štyri milióny takto odkázaných ľudí. Asi päť miliónov Jemenčanov jedáva len niekoľkokrát do týždňa – každý druhý deň alebo aj menej často. Deväťdesiat percent potravín sa do krajiny musí dovážať, pretože Jemenčania ich nemajú ako vypestovať. A nemajú už ani ako platiť za dovozy – kým mali dosť ropy na vývoz, bolo za čo dovážať potraviny, ale ropné polia vysychajú a navyše je ropa lacnejšia ako po uplynulé roky. Jemen je na hrane kolapsu – ak už nie za ňou – „našťastie“ je od Európy oveľa ďalej ako, povedzme, Sýria. K výraznému zhoršeniu situácie akútne prispela vojna, ktorú proti jemenským povstalcom začala koalícia arabských krajín vedená Saudskou Arábiou. Jej súčasťou je blokáda jemenských prístavov – tá znížila už predtým mizerný prísun potravín a liekov, a navyše zhoršila aj zásobovanie naftou a benzínom. Od nafty je závislá výroba elektriny a bez elektriny nie je napríklad možné pumpovať vodu z hlbokých studní. K nedostatku potravín tak pribudla aj mizéria s vodou – a epidémie čakajú za rohom.

Mohlo to byť aj inak? Zbytočne špekulovať… ale mohlo. V roku 2000 žilo v Jemene okolo 17 miliónov ľudí – dnes ich je 26 miliónov. Za 14 rokov teda počet Jemenčanov stúpol o 50 % a 26 miliónov ľudí potrebuje podstatne viac potravín, vody, liekov, benzínu, elektriny, všetkého. Na porovnanie: počet obyvateľov Slovenska stúpol od roku 2000 o 2 %, počet Poliakov a Čechov klesol o 1 %, Maďarov ubudli 2 %. Nárast počtu obyvateľov o 50 % za pár rokov by nezvládla ani bohatá európska krajina – pre chudobnú púštnu krajinu subtropického pásma, akou je Jemen, je to recept na katastrofu. Tá sa nám začala pred očami odvíjať. Mohol takémuto vývoju Jemen zabrániť? Možno nie. Zasahovať do populačného vývoja dokážu len silné vlády (napríklad čínska, ale dokázala to aj iránska, od ktorej sa Jemen mohol niečo podučiť) alebo postupný kultúrny vývoj smerujúci k vyššej kontrole žien nad svojou plodnosťou. Západ sa však ani nepokúsil (a, žiaľ, neplatí to zďaleka iba pri Jemene, takých krajín je v arabskom svete a v Afrike ako maku) čo i len podmieňovať svoju rozvojovú pomoc dosahovaním cieľov pri znižovaní pôrodnosti.

Čo dodať? Obdobie od januára do apríla 2015 bolo najteplejšie od začiatku meraní, teda najmenej za 130 rokov. Rovnako bolo najteplejších posledných 12 mesiacov. Prihorieva, ale ľudstvo sa ďalej správa ako varená žaba a nevšíma si, čo sa deje. Občas pár vedeckých psov zabreše, ale karavána našej konzumnej, emisie bujaro produkujúcej spoločnosti ide nerušene ďalej. Sme ako rodičia, ktorí zabudli na svoje deti.

Tvoj otec

Jún 2015

Autor: , 22. 06. 2015

Súvisiace články

List Nanukovi 10/2017

Je to jeden z paradoxov života: čím lepšie vieš čítať, tým menej Ti píšem. Podobne je to s ľudstvom: čím väčšie sú v našom svete riziká, tým menej si ich ľudia všímajú. Možno v nádeji, že keď...

List Nanukovi 10/2016

Milý Nanuk, tak nám aj rok 2016 vstúpil do jesene... Skôr ako vykročíme do toho ďalšieho, využijem príležitosť na to, aby som nám pripomenul výročie kedysi zásadnej a dnes už väčšinou ľudí dávno z...

List Nanukovi

Milý Nanuk, od môjho predošlého listu do Tvojej budúcnosti uplynul celý rok. To, že píšem po takom dlhom čase, nevyplýva z toho, že by sa vo svete tak málo dialo. Práve naopak, vývoj akceleruje a veci, kt...