Foto: Karl-Ludwig Poggemann

Ukrajinské rande v Paríži: žiadny verdikt, žiadne riešenie

Ministri zahraničných vecí normandskej štvorky pokračovali 2. októbra 2015 v debate o uplatňovaní minských mierových dohôd schválených vo februári. Išlo o štvrté stretnutie v rámci nespočetných pokusov vyriešiť ukrajinskú krízu. Aj keď sa v Elyzejskom paláci nepodpísala žiadna zmluva, predstavili niekoľko hmatateľných kritérií budúcej Ukrajiny.

Hranice a stiahnutie zbraní

Normandská štvorka súhlasila s obnovou kontroly hraníc ukrajinskou vládou, ktoré sú dnes pod kontrolou separatistov a Ruska, koncom roku 2015 a začiatkom 2016. Napriek tomu, že z minských dohôd vyplývala kontrola hraníc Ukrajinou ešte na jar 2015, nebol v tomto smere zaznamenaný žiadny posun. Hranice medzi Ukrajinou a Ruskom v regióne Donbas slúžili doteraz ako koridor dodávok zbraní a vojenského materiálu pre teroristov. Na stretnutí v Paríži navrhol prezident Porošenko ochranu humanitárnych a zvláštnych misií na obnovu dodávok vody a energií, vybudovanie železníc a ďalšej dôležitej infraštruktúry v okupovanom regióne schválených ukrajinskou vládou. Napriek tomu, že Kyjev nie je schopný preukazovať moc nad Doneckom a Luhanskom, prezident Putin nakoniec súhlasil so začatím humanitárnych misií v týchto oblastiach.

Ďalším merateľným výsledkom stretnutí v Paríži je podrobný plán na stiahnutie zbraní na strane ukrajinských ozbrojených síl a separatistov. Do konca decembra 2015 by sa mali stiahnuť všetky zbrane na vzdialenosť 15 kilometrov od súčasnej bojovej línie.

Podobné pokusy boli hneď po minských dohodách, no bez úspechu. Líder Luhanskej ľudovej republiky Plotnyckyj tentoraz dohodu o stiahnutí zbraní podpísal. V podpise ho nasledoval aj jeho partner a líder Doneckej ľudovej republiky Zacharčenko. Obaja súhlasili so stiahnutím zbraní s kalibrom menším ako 100 mm. Obe strany súhlasili, aby proces sťahovania zbraní monitorovala OBSE. 

Voľby a imunita 

Navrátenie kontroly nad hranicami a stiahnutie zbraní boli jednoznačne pozitívnymi výsledkami parížskych rokovaní. Separatisti okrem toho takmer rok od minských dohôd dodržiavajú schválené dohody. Ak sa však pozrieme na vyhlásenie nových volieb a garantovanie imunity, nie je situácia vyhodnocovaná tak jednoznačne.

Miestne voľby na Ukrajine boli 25. októbra. Nehlasovalo sa ani na Kryme, ani v oblastiach Donbasu, ktoré sú stále okupované. V júli 2015 stanovili separatisti z Luhanska vlastné voľby na 1. novembra, doneckí separatisti mali svoje voľby 18. októbra. Obe rozhodnutia sa dočkali odsúdenia zo strany Európskej únie, ktorá ich označila za voľby zhoršujúce už tak komplikovanú situáciu na východe Ukrajiny. Po rokovaniach v Paríži sa normandskej štvorke podarilo zmeniť dátumy a priebeh volieb v Luhansku a Donecku.

Podľa súčasných platných dohôd by sa voľby mali uskutočniť 80 dní potom, ako Kyjev schváli nové zákony o oblastiach Donbasu okupovaných Rusmi. Podľa všetkého by sa mali konať medzi februárom a aprílom roku 2016 pod kontrolou pozorovateľov OBSE. Na prvý pohľad sa tento konsenzus môže zdať ako pozitívne riešenie ukrajinského konfliktu. Ak sa však pozrieme na problém hlbšie – čo nové predpovedajú zákony o voľbách v Donbase?

Nové zákony o voľbách na východnej Ukrajine sú v línii s neslávne známym zákonom o špeciálnom štatúte Donbasu, ktorý rozdelil lokálnu vládu do troch úrovní – komunita, okres, a región. Či už je decentralizácia pre demokratický vývoj na Ukrajine potrebná alebo nie, kontroverzný článok 18 zákona hovorí, že „špecifiká výkonu lokálnej vlády v niektorých okresoch Donecka a Luhanska budú zadefinované v separátnom zákone“. To by znamenalo vysokú autonómiu pre okupované teritóriá Donbasu, ako napríklad presadzovanie ruštiny ako miestneho jazyka, vytvorenie vlastnej polície alebo udelenie amnestie teroristom. Zákon o špeciálnom štatúte prešiel prvým čítaním v septembri a rozbil koalíciu v ukrajinskom parlamente. Všeukrajinské združenie Otčina a Svojpomoc ako demokratická koalícia hlasovanie nepodporili a Radikálna strana Oleha Ľaška z koalície odstúpila.

Oponenti nového zákona ho vnímajú ako zradu Ukrajiny, najmä jej východnej časti. Podľa tohto zákona sa dnešní proruskí zločinci môžu stať oficiálnymi legitímnymi autoritami. To dáva obrazu amnestie úplne iný rozmer. Aj keď je veľmi ťažké predstaviť si, ako vo Francúzsku nominujú teroristu do volieb, prezident Hollande naliehal na udelenie amnestie všetkým kandidátom do volieb v Doneckej a Luhanskej ľudovej republike. Toto odhaľuje ďalší problém Kyjeva – tlak zo strany EÚ na ukončenie konfliktu na Ukrajine za každú cenu.

Tlak z EÚ a možné výsledky

Hneď po stretnutí v Paríži sa ukrajinský veľvyslanec pri EÚ Konstantin Jelisejev vyjadril k obrovskému tlaku, ktorému musela Ukrajina počas procesu čeliť. Tvrdil, že všetky strany naliehali na udelenie imunity a nezávislosti okupovaným teritóriám Donbasu, čo v podstate znamenalo plnenie Putinových želaní a tzv. Morelovho plánu. Plán dostal pomenovanie podľa koordinátora Trilaterálnej kontaktnej skupiny Pierra Morela, ktorá predpokladala voľby v Donbase podľa podmienok diktovaných z Kremľa a ignorovanie ukrajinskej ústavy ešte viac ako nové zákony o špeciálnom štatúte Donbasu. Napriek tomu, že prezident Porošenko plán odmietol, kapacita Európy konfrontovať Rusko sa postupne vyčerpáva.

Nedávna utečenecká kríza komplikuje hospodársku situáciu v štátoch EÚ a sankcie voči Rusku sa stávajú nepotrebným bremenom. Donbas je mimo EÚ, kým utečenecká kríza sa jej týka priamo. Vzhľadom na vypršanie sankcií voči Rusku bude jar 2016 termínom, dokedy sa Európa musí rozhodnúť, čo s Moskvou podnikne.

Po stretnutiach v Paríži prezident Hollande vyjadril silné presvedčenie, že vojna na Ukrajine sa pomaly skončila, podčiarkujúc jeho snahu, snahu kancelárky Merkel a úsilie zjednotenej EÚ dosiahnuť mier. Francúzsky prezident spomenul aj to, že o „efektívnosti a kontinuite“ sankcií voči Rusku sa stále debatuje. Toto môže byť prvý znak zmeny záujmov EÚ voči Ukrajine.

Jediným pozitívnym výsledkom stretnutia normandskej štvorky je bezpochyby stiahnutie zbraní z vojnovej línie. Všetky ostatné predbežné dohody podliehajú rôznym interpretáciám a znamenajú dve odporúčania pre Ukrajinu. To prvé je, že EÚ už nemá možnosti, čo je sčasti chybou aj Ukrajiny. Druhý návrh je výsledkom prvého, a to, že Putin preberá v tejto situácii velenie.

Autor: , 26. 10. 2015

Súvisiace články

Fénixovo povstanie: bývalí členovia Strany regiónov alebo nová opozičná sila na Ukrajine

Začiatkom februára 2014 skolabovala Moskvou podporovaná vláda prezidenta Janukovyča. Skončila aj jeho Strana regiónov, ktorá viedla koalíciu v ukrajinskom parlamente. Po nespochybniteľných dôkazoch o príkaz...

Ďalší muž na odstrel: Saakašviliho rezignácia a ukrajinský neporiadok

V máji 2015 obsadil prezident Petro Porošenko gruzínskeho prezidenta Michaela Saakašviliho do pozície gubernátora oblasti Odesa. Skôr, než sa vo februári 2015 stal Porošenkovým externým poradcom, žil Saakaš...

Očakávanie zimy na Ukrajine: plyn a nové poplatky za energie

V rokoch 2015 a 2016 vyleteli poplatky za energie na Ukrajine. Poplatky za elektrinu sa zvýšili štyriapolnásobne, zdroje studenej a teplej vody, rovnako ako poplatky za odpadky išli hore dvojnásobne, tarifa za kúr...