Donald Trump bude pro (střední) Evropu problém. Otázkou je jen, jak velký

Všichni demokratičtí a jen trochu politici ve střední Evropě si přáli, aby americké prezidentské volby dopadly opačně než dopadly. Ne proto, že by Hillary Clintonová byla tak skvělá, ale prostě proto, že byla v tom dobré...

Voľby, korupcia, terorizmus a pokus o prevrat – aké sú tváre Východu a Západu v Čiernej Hore?

Tohtoročné parlamentné voľby v Čiernej Hore boli na Západe vnímané ako zápas medzi proeurópskym blokom okolo dlhoročného lídra krajiny Mila Djukanoviča, presadzujúceho integráciu krajiny do NATO a EÚ, a opozičnou alianci...

Foto: Trey Ratcliff

Očakávanie zimy na Ukrajine: plyn a nové poplatky za energie

V rokoch 2015 a 2016 vyleteli poplatky za energie na Ukrajine. Poplatky za elektrinu sa zvýšili štyriapolnásobne, zdroje studenej a teplej vody, rovnako ako poplatky za odpadky išli hore dvojnásobne, tarifa za kúrenie pä...

Foto: Euroatlantické centrum

Tomáš Valášek: Povinnosťou spojencov je nespoľahnúť sa iba na Článok 5

Tomáš Valášek tvrdí, že debata s Ruskom je ťažká, pretože doteraz nedošlo k zmene politiky Kremľa. Dialóg však má podľa neho zmysel. Aké sú hrozby pre NATO a dajú sa pomenovať? Je NATO pripravené na ďalšie rozširovanie? ...

Foto: Leland Francisco

List Nanukovi 10/2016

Milý Nanuk, tak nám aj rok 2016 vstúpil do jesene... Skôr ako vykročíme do toho ďalšieho, využijem príležitosť na to, aby som nám pripomenul výročie kedysi zásadnej a dnes už väčšinou ľudí dávno zabudnutej udalosti. Tá ...

Najčítanejšie články

object(WP_Post)#298 (24) {
  ["ID"]=>
  int(1930)
  ["post_author"]=>
  string(2) "89"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2016-10-14 05:15:19"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2016-10-14 05:15:19"
  ["post_content"]=>
  string(8293) "Snahy o vyriešenie konfliktu vo východnej Európe na základe tzv. Minských dohôd do dnešného dňa skôr zlyhávali. Pre bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenku bolo však dobrým marketingovým ťahom hostiť stretnutie Francoisa Hollanda a Angely Merkelovej s Vladimirom Putinom. Štátna televízia rozprávala o tzv. „normandskej štvorke“ s úžasom. Treba si uvedomiť, že Bielorusko si pomaly buduje medzinárodný imidž; z izolovanej diktatúry je dnes miesto dôležitej mediačnej platformy. Zrušenie sankcií EÚ proti štátnym zamestnancom a podnikateľom Bieloruska tento trend potvrdilo: vojna na Ukrajine pomáha Minsku prelomiť izoláciu. Niektorí analytici spojení s vládou dokonca začali blúzniť o Bielorusku ako o „regionálnom donorovi“ stability a bezpečnosti.

Prirodzene, tento imidž môže byť lákavý. No s pokračujúcou politickou závislosťou od Ruska a stagnujúcou nereformovanou ekonomikou je ďaleko od skutočnosti. Odhliadnuc od tvorby imidžu, súčasná situácia naznačuje veľmi nebezpečnú budúcnosť pre Bielorusko. Dnes ostáva Bielorusko Putinovým najbližším spojencom, ale zároveň môže byť aj jeho ďalšou obeťou. Ako tento paradox vysvetliť?

Gravitácia ruského sveta

Prezident Lukašenka sa roky snažil vykresliť Rusko ako oddaného a verného spojenca. Tento imidž sa zapáčil ruskému establishmentu, najmä v tých časoch, keď bývalí vazali Ruska opúšťali jeho sféru vplyvu. Lukašenkova cena narastala vždy, keď bol konflikt medzi Ruskom a Západom, keď sa ho obe časti sveta snažili dostať pod svoj vplyv. Kým bolo Rusko slabé, Minsku vyhovovalo figurovať ako jeho posledný spojenec.

Hneď ako Rusko zosilnelo a začalo konať asertívnejšie, Bielorusko začalo byť pozornejšie. Nebol to Západ či NATO, tradičné témy vzbudzujúce záujem propagandy štátnych médií. Ruská intervencia v Gruzínsku v roku 2008 a nedávna anexia Krymu zneistili nejedného úradníka v Minsku. Zmena pravidiel bola evidentná. Už to bolo iné Rusko, s ktorým bolo treba rokovať. Už nie slabé a štedré k svojmu poslednému spojencovi, ale pripravené uplatniť vojenskú silu voči susedovi s cieľom ochrániť svojich krajanov. Z ideologického hľadiska bol aj Putinov nový koncept „ruského sveta“ hrozivým. Predstavoval vymyslenú kultúrnu komunitu rusky hovoriacich obyvateľov, ale nebol viazaný zákonnými hranicami, minimálne tými z roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu. Ideologický recept na teritoriálny revizionizmus bol pripravený.

Toto malo za následok, že sa Lukašenka po prvý raz objavil na strane opozície k svojmu tradičnému proruskému voličstvu, ktoré vítalo anexiu Krymu, a skôr sa upieral k prozápadným občanom, ktorých v minulosti potláčal. Avšak uvedomujúc si hrozbu „ruského sveta“ klopúceho na dvere Minska, ostal verný spolupráci s Ruskom. Bez ohľadu na nedávne reformy Bielorusko vďaka politickému systému ostáva neschopné spolupráce s EÚ a NATO. Ak príde reč na autoritárske systémy, niekedy sú dokonca aj národné záujmy na druhej koľaji pred samotným prežitím režimu.

Zároveň je však možné odpozorovať preventívne opatrenia proti ruskému iredentizmu. V roku 2014, krátko po anexii Krymu, nariadil Lukašenka bieloruskej KGB, aby potláčala akékoľvek správy o „perzekúcii Rusov v Bielorusku“. Rovnako uskutočnil kroky na obmedzenie ruského vplyvu na politický symbolizmus. Počas oslavy Dňa víťazstva boli napríklad tradičné červeno-oranžové stužky sv. Juraja nahradené zeleno-červenými, čo sú farby oficiálnej bieloruskej vlajky. Od začiatku vojny na Ukrajine sú stužky sv. Juraja kontroverzným symbolom „ruského sveta“, ktorý nosia napríklad tzv. povstalci na východe Ukrajiny. Z uniknutých dokumentov vyplýva, že sa Bielorusko snaží úplne nahradiť červeno-oranžové stužky oficiálnymi zeleno-červenými na všetkých ceremóniách.

Akokoľvek opatrne sa bieloruská vláda snaží vzdialiť od „ruského sveta“, tieto kroky neostávajú bez povšimnutia. Postkrymovská agresívna vlna národného šovinizmu, ktorá bola vytvorená a podporovaná zo strany ruskej vlády, mala dopad na vnímanie Bieloruska jeho najväčším susedom. Niektoré ruské médiá, najmä na internete, sa snažia vytvoriť nový imidž Bieloruska. Podľa tohto obrazu je Lukašenkov režim protiruský a snaží sa zničiť ruskú kultúru prostredníctvom politiky „bielorusizácie“. Bielorusko je prezentované aj ako krajina ohrozená nebezpečným prozápadným „fašistickým pučom“, ktorý ho vytlačí z „ruského sveta“ (chápaného ako politická a kultúrna jednota s Ruskom). Toto sú, samozrejme, nebezpečné pokusy vykresliť Bielorusko ako „druhú“ Ukrajinu, z čoho potom logicky vyplývajú aj ďalšie kroky, vrátane intervencie.

Nový diškurz?

V istom zmysle je nový ruský diškurz o Bielorusku produktom nervozity a paranoje, ktorú v Rusku vytvorila postkrymovská vlna šovinizmu. Mentalita „obliehanej pevnosti“ aktívne podporovaná Kremľom hľadala nepriateľa na každom rohu. Na druhej strane však rovnako odhaľuje nedostatok informácií o Bielorusku v Rusku. Dlhú dobu sa o Bielorusku hovorilo buď ako o mýtickej „ruskej“ krajine, ktorá si zachovala rusko/sovietske dedičstvo lepšie ako samotné Rusko, alebo ako o západnom susedovi pomáhajúcom Rusku v jeho boji proti západným nepriateľom s bratským národom, ktorého jediným snom je „zjednotiť sa“ so „starším bratom“. V tomto obraze sa brala samotná nezávislosť krajiny zo strany Rusov ako "dočasné nepochopenie".

Prirodzene, keď tieto ruské stereotypy narazia na realitu, prinášajú hnev a frustráciu. Ruskí iredentisti musia čeliť niekoľkým nepríjemným faktom. V prvom rade prezident Lukašenka v žiadnom prípade nepreukazuje snahu zjednotiť sa s Ruskom a  v niektorých prípadoch vykonáva veľmi nezávislú zahraničnú politiku. Po druhé, v Bielorusku existuje nezávislá vízia bieloruskej identity, ktorá nezapadá do ruského imperialistického charakteru. V minulosti bolo Bielorusko významne rusifikované koloniálnymi praktikami. Postihol ho podobný osud ako Írsko, kde jazyk väčšiny nahradil jazyk koloniálnej mocnosti. Rusky hovoriaci Bielorusi, ale aj etnickí Rusi žijúci v Bielorusku, sa dnes neidentifikujú s Ruskom, tobôž nie s Putinom a jeho politikou. V posledných rokoch sa v krajine začal vytvárať rusky hovoriaci občiansky bieloruský nacionalizmus, ktorý vníma bieloruský jazyk, históriu a kultúru ako dôležité symboly nezávislosti.

Existujú ukazovatele, ktoré naznačujú, že sa v postsovietskych rokoch v Bielorusku konsolidoval nezávislý národ. Ruskí šovinisti majú problém stráviť tento fakt. Preto tie útoky (zatiaľ len slovné) na Bielorusko a Lukašenku, ktorý si čoskoro môže uvedomiť, že ak aj je proruský, nie je dostatočne proruský. Žiaľ, súčasná situácia nenaznačuje optimizmus. Bielorusku neprináleží rovnaká ochranná ruka v podobe NATO ako napríklad pobaltským krajinám. Signatári Budapeštianskeho memoranda z roku 1994, vrátane Ruska, sľúbili rešpektovať teritoriálnu integritu Bieloruska, ak odovzdá všetky nukleárne zbrane. Ale hlavné poučenie z Ukrajiny tkvie v tom, že napriek medzinárodným záväzkom západné mocnosti nebudú riskovať vojenskú konfrontáciu s Ruskom na záchranu „ľudí zo vzdialenej krajiny“, o ktorých nič nevedia. Veľa závisí od načasovania. Kremeľ nemá Lukašenku v láske, ale nateraz asi odložia „finálnu otázku“ a budú ho považovať za menšie zlo v porovnaní s prozápadnou alternatívou. Skôr či neskôr však režim skolabuje. Ak bude dovtedy v Rusku ideológia „ruského sveta“ stále prítomná, Kremeľ môže využiť mocenské vákuum v Minsku, zakročiť a ukončiť „dočasné nepochopenie“ bieloruskej nezávislosti. V tomto prípade uvidí EÚ ďalší Donbas vo svojom susedstve. Tentoraz bude väčší a bližšie k jej dverám."
  ["post_title"]=>
  string(45) "Pohltí Putinov „ruský svet“ Bielorusko?"
  ["post_excerpt"]=>
  string(569) "Konflikt na Ukrajine zmenil za posledné roky vnímanie situácie vo východnej Európe. Bielorusko nie je v tomto výnimkou. V očiach Západu Bielorusko dlho ľutovali ako „poslednú diktatúru Európy“. V súvislosti s ruskou agresiou voči Ukrajine stratili Bielorusi časť svetovej pozornosti ako obete autoritárskeho režimu. Predstavitelia Európskej únie si dokonca môžu myslieť, že bieloruský režim je po otvorenej vojne u susedov v poradí druhým menším zlom. Konflikt rovnako ponúkol dodatočné diplomatické možnosti pre vládu v Minsku. "
  ["post_status"]=>
  string(7) "publish"
  ["comment_status"]=>
  string(4) "open"
  ["ping_status"]=>
  string(4) "open"
  ["post_password"]=>
  string(0) ""
  ["post_name"]=>
  string(28) "pohlti-rusky-svet-bielorusko"
  ["to_ping"]=>
  string(0) ""
  ["pinged"]=>
  string(0) ""
  ["post_modified"]=>
  string(19) "2016-10-19 16:01:51"
  ["post_modified_gmt"]=>
  string(19) "2016-10-19 16:01:51"
  ["post_content_filtered"]=>
  string(0) ""
  ["post_parent"]=>
  int(0)
  ["guid"]=>
  string(44) "http://zahranicnapolitika.dennikn.sk/?p=1930"
  ["menu_order"]=>
  int(0)
  ["post_type"]=>
  string(4) "post"
  ["post_mime_type"]=>
  string(0) ""
  ["comment_count"]=>
  string(1) "0"
  ["filter"]=>
  string(3) "raw"
}

Pohltí Putinov „ruský svet“ Bielorusko?

Konflikt na Ukrajine zmenil za posledné roky vnímanie situácie vo východnej Európe. Bielorusko nie je v tomto výnimkou. V očiach Západu Bielorusko dlho ľutovali ako „poslednú diktatúru Európy“. V súvislo...

object(WP_Post)#296 (24) {
  ["ID"]=>
  int(1953)
  ["post_author"]=>
  string(2) "51"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2016-11-15 10:01:20"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2016-11-15 10:01:20"
  ["post_content"]=>
  string(6297) "Národná komisia pre reguláciu energie a poplatkov vysvetlila takýto nárast požiadavkami zo strany Medzinárodného menového fondu, na základe ktorých by mali poplatky korešpondovať s trhovou hodnotou dodaných zdrojov. Zástupcovia spomínanej inštitúcie často upozorňujú na fakt, že v Európe sú komunálne služby oveľa drahšie a ľudia platia viac za elektrinu, plyn a vodu. Čo však opomínajú, je priemerná mzda na Ukrajine, ktorá je najnižšia v Európe. Ukrajinci zarobia v priemere 130 eur mesačne, kým najchudobnejšie štáty Európskej únie – Bulharsko a Rumunsko, majú priemernú mzdu na úrovni 400 eur. Poplatky za energie predstavujú 20 % z celkových mesačných nákladov Ukrajincov. Tento ukazovateľ je najväčší na svete. Napríklad v Austrálii je pomer 11 %, v Nemecku 14 % (najviac v EÚ) a v Spojených štátoch 7 %. Napriek týmto nepriaznivým štatistikám nie je zvyšovanie poplatkov finálne.

Diabolský plynový kruh

Približne 10 % poplatkov sa používa ako štátne fondy na pokrytie cien elektriny a vody, zvyšných 90 % na pokrytie nákupu plynu. Ruský plynový teror bol vždy predmetom sporu medzi Kyjevom a Moskvou, no v roku 2014 po ruskej okupácii Donbasu a anexii Krymu nabral problém nové kontúry. Aj keď sa takmer 40 % ruského plynu transportuje do Európy cez Ukrajinu, Ukrajinci platia za plyn najviac. Neslávne známa dohoda medzi Ukrajinou a Ruskom o dodávke a tranzite zemného plynu bola podpísaná v roku 2009, ale od roku 2014 Rusko konštantne porušuje dohodnuté ceny. Táto politika viedla k výsluchu pred Arbitrážnym inštitútom Štokholmskej obchodnej komory. Spor je medzi národnou firmou Naftogaz Ukrajina a ruským OJSC Gazprom a jeho rozhodnutie sa očakáva na začiatku roku 2017. Naftogaz žiada náhradu vo výške viac ako 11,7 miliardy dolárov od Gazpromu za nedodržanie podmienok dohody o výpočte ceny, ktoré boli platné do roku 2015. Kremeľ obvinenia odmieta a núti Ukrajinu, aby sa skôr sústredila na reverzný tok dodávok plynu.

Rusko – Ukrajina – Európa – Ukrajina, alebo dodávky v opačnom smere

Rusko sa počas posledných desiatich rokov pokúsilo obísť Ukrajinu ako hlavnú tranzitnú krajinu. Väčšina ruského exportu išla v posledných rokoch priamo do Nemecka cez rozšírené potrubie Nord Stream. Južná časť je zásobovaná potrubím Blue Stream, ktorý spája Rusko a Turecko. Popritom je pre Rusov dôležité dostať cez Ukrajinu plyn do Európy prostredníctvom plynového potrubia Bratstvo, ktoré je umiestnené vo Veľkých Kapušanoch na slovensko-ukrajinských hraniciach. V tomto smere je slovenský prevádzkovateľ Eustream jedným z európskych dodávateľov plynu na Ukrajinu. V poslednom štvrťroku 2016 je dodávka na svojom maxime, vytvára dodatočnú kapacitu 12-tisíc MWh denne. Slovenský predseda vlády Robert Fico počas nedávneho stretnutia V4 potvrdil, že spolupráca s Ukrajinou v otázkach plynu bude pokračovať aj v budúcnosti.

Ukrajine predávajú plyn aj ďalšie krajiny V4. Poľsko a Maďarsko v tejto chvíli prepravujú 1,5 miliardy kubických metrov plynu na Ukrajinu s možnosťou zvýšenia dodávok. Napriek tomu prichádza najväčšie množstvo reverzného toku plynu na Ukrajinu z Nemecka, druhým najväčším dodávateľom je Švajčiarsko a tretím Rakúsko. Vo všeobecnosti sa množstvo prepraveného plynu na Ukrajinu cez firmy mimo Gazpromu zvýšilo v rokoch 2015 a 2016 desaťnásobne. Priemerná cena ruského „poeurópšteného“ plynu pre Ukrajinu je asi 199,2 dolára za tisíc kubíkov, kým plyn predávaný Gazpromom stojí 212 dolárov za tisíc kubíkov vrátane zliav. Podobné výpočty naznačujú, že reverzné dodávky sú pre Ukrajinu výnosné. Otázkou však ostáva, či bude mať Ukrajina bez ruského plynu dostatok energie na nadchádzajúcu zimu.

Nádej na teplú zimu

Do septembra 2016 prežila Ukrajina bez zásob ruského plynu 300 dní. Zima sa však blíži a ukrajinskí politici si nie sú istí, či dokážu udržať pozitívnu tendenciu. Veľkokapacitné zásobníky na plyn, nevyhnutné pre pokračujúce prepravy plynu, sú neupravované a potrebujú zrekonštruovať. Generálny riaditeľ pre obchod Naftogazu Jurij Vitrenko priznal, že v prípade studenej zimy sa Ukrajina bude musieť vrátiť k nákupu plynu priamo z Ruska.

V roku 2015 sa spotreba plynu na Ukrajine znížila o 20 % najmä vďaka zníženiu spotreby v domácnostiach. V súvislosti s 50-miliónovou pôžičkou Naftogazu od Svetovej banky sú výhľady pre Ukrajincov smutné. Pôžička zahŕňa klauzulu o návrate k nákupu plynu z Ruska, čím sa poplatky za energie zvýšia. Navyše Ukrajina doteraz neuplatňuje dôležité reformy v energetickom sektore, vrátane modernizácie potrubí. Na začiatku septembra zastavila puklina v potrubí prítok plynu z Poľska – rovnaké potrubie sa používa na prepravu plynu do Európy, čo nevytvára pozitívny dojem o nadchádzajúcej zime."
  ["post_title"]=>
  string(63) "Očakávanie zimy na Ukrajine: plyn a nové poplatky za energie"
  ["post_excerpt"]=>
  string(284) "V rokoch 2015 a 2016 vyleteli poplatky za energie na Ukrajine. Poplatky za elektrinu sa zvýšili štyriapolnásobne, zdroje studenej a teplej vody, rovnako ako poplatky za odpadky išli hore dvojnásobne, tarifa za kúrenie päťnásobne a cena plynu dosiahla 70-percentný nárast. "
  ["post_status"]=>
  string(7) "publish"
  ["comment_status"]=>
  string(4) "open"
  ["ping_status"]=>
  string(4) "open"
  ["post_password"]=>
  string(0) ""
  ["post_name"]=>
  string(59) "ocakavanie-zimy-na-ukrajine-plyn-a-nove-poplatky-za-energie"
  ["to_ping"]=>
  string(0) ""
  ["pinged"]=>
  string(0) ""
  ["post_modified"]=>
  string(19) "2016-11-15 10:01:20"
  ["post_modified_gmt"]=>
  string(19) "2016-11-15 10:01:20"
  ["post_content_filtered"]=>
  string(0) ""
  ["post_parent"]=>
  int(0)
  ["guid"]=>
  string(44) "http://zahranicnapolitika.dennikn.sk/?p=1953"
  ["menu_order"]=>
  int(0)
  ["post_type"]=>
  string(4) "post"
  ["post_mime_type"]=>
  string(0) ""
  ["comment_count"]=>
  string(1) "0"
  ["filter"]=>
  string(3) "raw"
}
Foto: Trey Ratcliff

Očakávanie zimy na Ukrajine: plyn a nové poplatky za energie

V rokoch 2015 a 2016 vyleteli poplatky za energie na Ukrajine. Poplatky za elektrinu sa zvýšili štyriapolnásobne, zdroje studenej a teplej vody, rovnako ako poplatky za odpadky išli hore dvojnásobne, tarifa za kúr...

object(WP_Post)#67 (24) {
  ["ID"]=>
  int(1846)
  ["post_author"]=>
  string(2) "22"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2016-07-29 05:39:59"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2016-07-29 05:39:59"
  ["post_content"]=>
  string(5530) "Vedľajšie účinky

Celá aféra začala vyšetrovaním kauzy Bengázi z 11. septembra 2012, keď prišlo k ozbrojenému útoku na americký konzulát, pri ktorom zahynuli štyria ľudia diplomatickej a ochrannej služby, vrátane vedúceho misie Chrisa Stevensa. Hlavnou osobou v celej kauze bola vtedajšia ministerka zahraničných vecí a terajšia kandidátka na prezidentku Hillary Clintonová. Minulý rok na jeseň Clintonovú predvolali pred senátny výbor. Jedenásť hodín výsluchu trvalo republikánskym senátorom, kým si uvedomili jednu vec: bývalá ministerka je ťažký oriešok na rozlúsknutie. Clintonová vyšla z vypočúvania ako víťazka, no stále s nepríjemnou pachuťou v ústach. Sedem miliónov dolárov, dva roky tvrdej driny stoviek asistentov a analytikov zvláštneho senátneho výboru nedokázalo Hillary Clintonovej žiadnu hmatateľnú zodpovednosť za udalosti v Bengázi. Počas vyšetrovania sa však ukázalo, že Clintonová používala na pracovnú komunikáciu súkromný e-mailový server, ktorý nespadal pod jurisdikciu ministerstva zahraničných vecí.

Clintonová sa počas svojej kampane za svoje činy niekoľkokrát ospravedlnila a jej oponent z primárok Bernie Sanders zhodil kauzu zo stola už počas ich prvej spoločnej debaty. Vyšetrovanie však pokračovalo aj tento rok. Kauza bola vzhľadom na kandidatúru Clintonovej pod silným mediálnym drobnohľadom. Vodu na mlyn republikánskym oponentom prilial manžel kandidátky Bill, ktorý sa pred pár týždňami sám pozval na palubu lietadla ministerky spravodlivosti Lorretty Lynch (pod ktorú patrí vyšetrujúci úrad FBI), keď čakala na svoj odlet. Údajne polhodinový rozhovor o golfe a vnúčatách je druhým škandálom, ktorý mal súvis s Clintonom a lietadlami po tom, ako v roku 1993 v Los Angeles zablokoval odletovú rampu, lebo ho na palube Air Force One strihali.

Pochybila, ale nie je vinná

Hillary Clintonová v kauze svojich e-mailov klamala. Hovorila, že súkromný server používala pre jeho jednoduchosť a svoju vlastnú pohodlnosť. To nie je pravda. Podľa riaditeľa FBI išlo o systém, ktorý obsahoval niekoľko zariadení. Ďalej tvrdila, že nikdy neposlala niečo s označením stupňa utajenia. Zasa lož. Ona alebo ľudia z jej kampane posielali desiatky dokumentov, ktoré v čase odosielania mali stupeň utajenia. Rovnako sa snažila presvedčiť, že poskytla všetku súčinnosť s vyšetrovaním FBI, vrátane čítania e-mailov na údajnom serveri. Podľa riaditeľa FBI Jamesa Comeyho však išlo o puzzle, z ktorých bol okraj odtrhnutý a rozhádzaný po zemi. Vyšetrovatelia FBI tak museli pomocou kľúčových slov nachádzať e-maily, ktoré boli naviazané na prácu ministerky zahraničných vecí.

Po tom, ako ju bez prísahy vypočul FBI, a po zbere všetkých informácií šéf FBI republikán Comey rozhodol, že nevidí dôvod na obžalobu. Na tom by nebolo nič zvláštne, ak by počas tej istej tlačovky nepredostrel desiatky dôkazov o nedbanlivosti Clintonovej a jej tímu. Dokonca upozornil, že Clintonová používala e-mail v krajinách, ktoré sú vyspelé v kybernetických útokoch. Na obžalobu však podľa Comeyho nebol jasne preukázaný úmysel zo strany Clintonovej či pracovníkov ministerstva. Problém je v tom, že príslušný zákon viažuci sa ku kauze nehovorí o úmysle zneužiť nezabezpečený súkromný e-mail na vykonanie trestnej činnosti. Podľa litery stačí na obžalobu celkom bežná nedbanlivosť. Taká, akej sa Clintonová dopustila. Rovnako by na obvinenie stačili klamstvá, ktoré Hillary Clintonová verejne hovorí počas svojej kampane už viac ako rok. Pripomeňme si, že jej manžel bol takmer obžalovaný Senátom, no nie za manželskú neveru, ale za krivú prísahu a bránenie spravodlivosti.

Dnes sa treba pýtať, prečo to robila a či sa jej dá v budúcnosti veriť. Na tú prvú otázku existuje jednoduchá odpoveď – Clintonovci majú radi svoje súkromie a poctivo si ho strážia. Po desiatkach rokov vo verejnom živote sú si vedomí dopadov uniknutých informácií. Na druhú otázku si budú musieť odpovedať demokratickí voliči. Odpovedal si na ňu aj republikán Paul Ryan, predseda Snemovne republikánov, ktorý oficiálne vyzval riaditeľa národnej spravodajskej služby, aby Clintonovej zabránil v prístupe k utajovaným skutočnostiam. Tá má totiž rovnako ako jej oponent Donald Trump prístup k takýmto informáciám hneď, ako sa stanú oficiálnymi kandidátmi svojich strán.

Hillary Clintonová má šťastie, že tento rok kandiduje proti Donaldovi Trumpovi, ktorý je prvým kandidátom tzv. postfaktovej doby. Dokáže klamať o svojich predchádzajúcich klamstvách bez mihnutia oka. Fakty a usvedčujúce dôkazy nehrajú úlohu. Znamená to, že keď Hillary klamala, bude Trump napriek svojim mínusom lepším prezidentom? V žiadnom prípade. Voľby sú výberom z dvoch či viacerých kandidátov. Navyše dnes už je politická scéna taká polarizovaná, že netreba očakávať výrazný presun voličov z jedného tábora do druhého. Clintonovej kampaň ukázala, že si váži svoje súkromie viac ako čokoľvek iné. Ukázala, že zlyhala, bola nedbanlivá, a  dokáže sa poučiť. Trump sa nedokáže poučiť, nedokáže sa transformovať na štátnika a jeho prípadné vedenie úradu stále ostáva mimo mantinelov akéhokoľvek normálna."
  ["post_title"]=>
  string(57) "Clintonová zavádzala. Ale bude Trump lepší prezident?"
  ["post_excerpt"]=>
  string(356) "Obaja nominanti na prezidenta sú známi. Teraz bude na oboch stranách dôležité ukázať kontrast medzi kandidátmi. Jeden z najväčších tromfov pre republikánov bude škandál s e-mailami. Čo sa na začiatku zdalo ako nevinná aféra a stranícka hra, sa stále viac ukazuje ako kauza, ktorá bude mať dopad na výsledok prezidentských volieb. "
  ["post_status"]=>
  string(7) "publish"
  ["comment_status"]=>
  string(4) "open"
  ["ping_status"]=>
  string(4) "open"
  ["post_password"]=>
  string(0) ""
  ["post_name"]=>
  string(51) "clintonova-zavadzala-ale-bude-trump-lepsi-prezident"
  ["to_ping"]=>
  string(0) ""
  ["pinged"]=>
  string(0) ""
  ["post_modified"]=>
  string(19) "2016-07-29 05:39:59"
  ["post_modified_gmt"]=>
  string(19) "2016-07-29 05:39:59"
  ["post_content_filtered"]=>
  string(0) ""
  ["post_parent"]=>
  int(0)
  ["guid"]=>
  string(44) "http://zahranicnapolitika.dennikn.sk/?p=1846"
  ["menu_order"]=>
  int(0)
  ["post_type"]=>
  string(4) "post"
  ["post_mime_type"]=>
  string(0) ""
  ["comment_count"]=>
  string(1) "0"
  ["filter"]=>
  string(3) "raw"
}
Trump_&_Clinton

Clintonová zavádzala. Ale bude Trump lepší prezident?

Obaja nominanti na prezidenta sú známi. Teraz bude na oboch stranách dôležité ukázať kontrast medzi kandidátmi. Jeden z najväčších tromfov pre republikánov bude škandál s e-mailami. Čo sa na začiatku zd...