Online Slot Games Free Slot Games At Mecca

PokerStars is a largest sized online poker blog supplying the biggest sum of poker video game titles as well as other sport versions among them The state of texas Hold’em, Omaha and various sought after poker activ...

Forms of Journalism

Essay Books For Gre Your advertising to press, not acquire should not gets them. Copyright (h) 2011 Patric Chan The goal of advertisements included in your overall internet-marketing strategy is always to travel traffic ...

Just how to Format a Study Document’s Appendix in ASA

How is a scholar program charge payment made by me online? Updated 01/09/2015 02.28 PM You must pay the 60 program price  for every software for graduate research you submit (except for numerous CDT applic...

Fénixovo povstanie: bývalí členovia Strany regiónov alebo nová opozičná sila na Ukrajine

Začiatkom februára 2014 skolabovala Moskvou podporovaná vláda prezidenta Janukovyča. Skončila aj jeho Strana regiónov, ktorá viedla koalíciu v ukrajinskom parlamente. Po nespochybniteľných dôkazoch o príkazoch Janukovyč...

Ďalší muž na odstrel: Saakašviliho rezignácia a ukrajinský neporiadok

V máji 2015 obsadil prezident Petro Porošenko gruzínskeho prezidenta Michaela Saakašviliho do pozície gubernátora oblasti Odesa. Skôr, než sa vo februári 2015 stal Porošenkovým externým poradcom, žil Saakašvili v americk...

Najčítanejšie články

object(WP_Post)#437 (24) {
  ["ID"]=>
  int(1930)
  ["post_author"]=>
  string(2) "89"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2016-10-14 05:15:19"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2016-10-14 05:15:19"
  ["post_content"]=>
  string(8293) "Snahy o vyriešenie konfliktu vo východnej Európe na základe tzv. Minských dohôd do dnešného dňa skôr zlyhávali. Pre bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenku bolo však dobrým marketingovým ťahom hostiť stretnutie Francoisa Hollanda a Angely Merkelovej s Vladimirom Putinom. Štátna televízia rozprávala o tzv. „normandskej štvorke“ s úžasom. Treba si uvedomiť, že Bielorusko si pomaly buduje medzinárodný imidž; z izolovanej diktatúry je dnes miesto dôležitej mediačnej platformy. Zrušenie sankcií EÚ proti štátnym zamestnancom a podnikateľom Bieloruska tento trend potvrdilo: vojna na Ukrajine pomáha Minsku prelomiť izoláciu. Niektorí analytici spojení s vládou dokonca začali blúzniť o Bielorusku ako o „regionálnom donorovi“ stability a bezpečnosti.

Prirodzene, tento imidž môže byť lákavý. No s pokračujúcou politickou závislosťou od Ruska a stagnujúcou nereformovanou ekonomikou je ďaleko od skutočnosti. Odhliadnuc od tvorby imidžu, súčasná situácia naznačuje veľmi nebezpečnú budúcnosť pre Bielorusko. Dnes ostáva Bielorusko Putinovým najbližším spojencom, ale zároveň môže byť aj jeho ďalšou obeťou. Ako tento paradox vysvetliť?

Gravitácia ruského sveta

Prezident Lukašenka sa roky snažil vykresliť Rusko ako oddaného a verného spojenca. Tento imidž sa zapáčil ruskému establishmentu, najmä v tých časoch, keď bývalí vazali Ruska opúšťali jeho sféru vplyvu. Lukašenkova cena narastala vždy, keď bol konflikt medzi Ruskom a Západom, keď sa ho obe časti sveta snažili dostať pod svoj vplyv. Kým bolo Rusko slabé, Minsku vyhovovalo figurovať ako jeho posledný spojenec.

Hneď ako Rusko zosilnelo a začalo konať asertívnejšie, Bielorusko začalo byť pozornejšie. Nebol to Západ či NATO, tradičné témy vzbudzujúce záujem propagandy štátnych médií. Ruská intervencia v Gruzínsku v roku 2008 a nedávna anexia Krymu zneistili nejedného úradníka v Minsku. Zmena pravidiel bola evidentná. Už to bolo iné Rusko, s ktorým bolo treba rokovať. Už nie slabé a štedré k svojmu poslednému spojencovi, ale pripravené uplatniť vojenskú silu voči susedovi s cieľom ochrániť svojich krajanov. Z ideologického hľadiska bol aj Putinov nový koncept „ruského sveta“ hrozivým. Predstavoval vymyslenú kultúrnu komunitu rusky hovoriacich obyvateľov, ale nebol viazaný zákonnými hranicami, minimálne tými z roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu. Ideologický recept na teritoriálny revizionizmus bol pripravený.

Toto malo za následok, že sa Lukašenka po prvý raz objavil na strane opozície k svojmu tradičnému proruskému voličstvu, ktoré vítalo anexiu Krymu, a skôr sa upieral k prozápadným občanom, ktorých v minulosti potláčal. Avšak uvedomujúc si hrozbu „ruského sveta“ klopúceho na dvere Minska, ostal verný spolupráci s Ruskom. Bez ohľadu na nedávne reformy Bielorusko vďaka politickému systému ostáva neschopné spolupráce s EÚ a NATO. Ak príde reč na autoritárske systémy, niekedy sú dokonca aj národné záujmy na druhej koľaji pred samotným prežitím režimu.

Zároveň je však možné odpozorovať preventívne opatrenia proti ruskému iredentizmu. V roku 2014, krátko po anexii Krymu, nariadil Lukašenka bieloruskej KGB, aby potláčala akékoľvek správy o „perzekúcii Rusov v Bielorusku“. Rovnako uskutočnil kroky na obmedzenie ruského vplyvu na politický symbolizmus. Počas oslavy Dňa víťazstva boli napríklad tradičné červeno-oranžové stužky sv. Juraja nahradené zeleno-červenými, čo sú farby oficiálnej bieloruskej vlajky. Od začiatku vojny na Ukrajine sú stužky sv. Juraja kontroverzným symbolom „ruského sveta“, ktorý nosia napríklad tzv. povstalci na východe Ukrajiny. Z uniknutých dokumentov vyplýva, že sa Bielorusko snaží úplne nahradiť červeno-oranžové stužky oficiálnymi zeleno-červenými na všetkých ceremóniách.

Akokoľvek opatrne sa bieloruská vláda snaží vzdialiť od „ruského sveta“, tieto kroky neostávajú bez povšimnutia. Postkrymovská agresívna vlna národného šovinizmu, ktorá bola vytvorená a podporovaná zo strany ruskej vlády, mala dopad na vnímanie Bieloruska jeho najväčším susedom. Niektoré ruské médiá, najmä na internete, sa snažia vytvoriť nový imidž Bieloruska. Podľa tohto obrazu je Lukašenkov režim protiruský a snaží sa zničiť ruskú kultúru prostredníctvom politiky „bielorusizácie“. Bielorusko je prezentované aj ako krajina ohrozená nebezpečným prozápadným „fašistickým pučom“, ktorý ho vytlačí z „ruského sveta“ (chápaného ako politická a kultúrna jednota s Ruskom). Toto sú, samozrejme, nebezpečné pokusy vykresliť Bielorusko ako „druhú“ Ukrajinu, z čoho potom logicky vyplývajú aj ďalšie kroky, vrátane intervencie.

Nový diškurz?

V istom zmysle je nový ruský diškurz o Bielorusku produktom nervozity a paranoje, ktorú v Rusku vytvorila postkrymovská vlna šovinizmu. Mentalita „obliehanej pevnosti“ aktívne podporovaná Kremľom hľadala nepriateľa na každom rohu. Na druhej strane však rovnako odhaľuje nedostatok informácií o Bielorusku v Rusku. Dlhú dobu sa o Bielorusku hovorilo buď ako o mýtickej „ruskej“ krajine, ktorá si zachovala rusko/sovietske dedičstvo lepšie ako samotné Rusko, alebo ako o západnom susedovi pomáhajúcom Rusku v jeho boji proti západným nepriateľom s bratským národom, ktorého jediným snom je „zjednotiť sa“ so „starším bratom“. V tomto obraze sa brala samotná nezávislosť krajiny zo strany Rusov ako "dočasné nepochopenie".

Prirodzene, keď tieto ruské stereotypy narazia na realitu, prinášajú hnev a frustráciu. Ruskí iredentisti musia čeliť niekoľkým nepríjemným faktom. V prvom rade prezident Lukašenka v žiadnom prípade nepreukazuje snahu zjednotiť sa s Ruskom a  v niektorých prípadoch vykonáva veľmi nezávislú zahraničnú politiku. Po druhé, v Bielorusku existuje nezávislá vízia bieloruskej identity, ktorá nezapadá do ruského imperialistického charakteru. V minulosti bolo Bielorusko významne rusifikované koloniálnymi praktikami. Postihol ho podobný osud ako Írsko, kde jazyk väčšiny nahradil jazyk koloniálnej mocnosti. Rusky hovoriaci Bielorusi, ale aj etnickí Rusi žijúci v Bielorusku, sa dnes neidentifikujú s Ruskom, tobôž nie s Putinom a jeho politikou. V posledných rokoch sa v krajine začal vytvárať rusky hovoriaci občiansky bieloruský nacionalizmus, ktorý vníma bieloruský jazyk, históriu a kultúru ako dôležité symboly nezávislosti.

Existujú ukazovatele, ktoré naznačujú, že sa v postsovietskych rokoch v Bielorusku konsolidoval nezávislý národ. Ruskí šovinisti majú problém stráviť tento fakt. Preto tie útoky (zatiaľ len slovné) na Bielorusko a Lukašenku, ktorý si čoskoro môže uvedomiť, že ak aj je proruský, nie je dostatočne proruský. Žiaľ, súčasná situácia nenaznačuje optimizmus. Bielorusku neprináleží rovnaká ochranná ruka v podobe NATO ako napríklad pobaltským krajinám. Signatári Budapeštianskeho memoranda z roku 1994, vrátane Ruska, sľúbili rešpektovať teritoriálnu integritu Bieloruska, ak odovzdá všetky nukleárne zbrane. Ale hlavné poučenie z Ukrajiny tkvie v tom, že napriek medzinárodným záväzkom západné mocnosti nebudú riskovať vojenskú konfrontáciu s Ruskom na záchranu „ľudí zo vzdialenej krajiny“, o ktorých nič nevedia. Veľa závisí od načasovania. Kremeľ nemá Lukašenku v láske, ale nateraz asi odložia „finálnu otázku“ a budú ho považovať za menšie zlo v porovnaní s prozápadnou alternatívou. Skôr či neskôr však režim skolabuje. Ak bude dovtedy v Rusku ideológia „ruského sveta“ stále prítomná, Kremeľ môže využiť mocenské vákuum v Minsku, zakročiť a ukončiť „dočasné nepochopenie“ bieloruskej nezávislosti. V tomto prípade uvidí EÚ ďalší Donbas vo svojom susedstve. Tentoraz bude väčší a bližšie k jej dverám."
  ["post_title"]=>
  string(45) "Pohltí Putinov „ruský svet“ Bielorusko?"
  ["post_excerpt"]=>
  string(569) "Konflikt na Ukrajine zmenil za posledné roky vnímanie situácie vo východnej Európe. Bielorusko nie je v tomto výnimkou. V očiach Západu Bielorusko dlho ľutovali ako „poslednú diktatúru Európy“. V súvislosti s ruskou agresiou voči Ukrajine stratili Bielorusi časť svetovej pozornosti ako obete autoritárskeho režimu. Predstavitelia Európskej únie si dokonca môžu myslieť, že bieloruský režim je po otvorenej vojne u susedov v poradí druhým menším zlom. Konflikt rovnako ponúkol dodatočné diplomatické možnosti pre vládu v Minsku. "
  ["post_status"]=>
  string(7) "publish"
  ["comment_status"]=>
  string(4) "open"
  ["ping_status"]=>
  string(4) "open"
  ["post_password"]=>
  string(0) ""
  ["post_name"]=>
  string(28) "pohlti-rusky-svet-bielorusko"
  ["to_ping"]=>
  string(0) ""
  ["pinged"]=>
  string(0) ""
  ["post_modified"]=>
  string(19) "2016-10-19 16:01:51"
  ["post_modified_gmt"]=>
  string(19) "2016-10-19 16:01:51"
  ["post_content_filtered"]=>
  string(0) ""
  ["post_parent"]=>
  int(0)
  ["guid"]=>
  string(44) "http://zahranicnapolitika.dennikn.sk/?p=1930"
  ["menu_order"]=>
  int(0)
  ["post_type"]=>
  string(4) "post"
  ["post_mime_type"]=>
  string(0) ""
  ["comment_count"]=>
  string(1) "0"
  ["filter"]=>
  string(3) "raw"
}

Pohltí Putinov „ruský svet“ Bielorusko?

Konflikt na Ukrajine zmenil za posledné roky vnímanie situácie vo východnej Európe. Bielorusko nie je v tomto výnimkou. V očiach Západu Bielorusko dlho ľutovali ako „poslednú diktatúru Európy“. V súvislo...

object(WP_Post)#717 (24) {
  ["ID"]=>
  int(1953)
  ["post_author"]=>
  string(2) "51"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2016-11-15 10:01:20"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2016-11-15 10:01:20"
  ["post_content"]=>
  string(6297) "Národná komisia pre reguláciu energie a poplatkov vysvetlila takýto nárast požiadavkami zo strany Medzinárodného menového fondu, na základe ktorých by mali poplatky korešpondovať s trhovou hodnotou dodaných zdrojov. Zástupcovia spomínanej inštitúcie často upozorňujú na fakt, že v Európe sú komunálne služby oveľa drahšie a ľudia platia viac za elektrinu, plyn a vodu. Čo však opomínajú, je priemerná mzda na Ukrajine, ktorá je najnižšia v Európe. Ukrajinci zarobia v priemere 130 eur mesačne, kým najchudobnejšie štáty Európskej únie – Bulharsko a Rumunsko, majú priemernú mzdu na úrovni 400 eur. Poplatky za energie predstavujú 20 % z celkových mesačných nákladov Ukrajincov. Tento ukazovateľ je najväčší na svete. Napríklad v Austrálii je pomer 11 %, v Nemecku 14 % (najviac v EÚ) a v Spojených štátoch 7 %. Napriek týmto nepriaznivým štatistikám nie je zvyšovanie poplatkov finálne.

Diabolský plynový kruh

Približne 10 % poplatkov sa používa ako štátne fondy na pokrytie cien elektriny a vody, zvyšných 90 % na pokrytie nákupu plynu. Ruský plynový teror bol vždy predmetom sporu medzi Kyjevom a Moskvou, no v roku 2014 po ruskej okupácii Donbasu a anexii Krymu nabral problém nové kontúry. Aj keď sa takmer 40 % ruského plynu transportuje do Európy cez Ukrajinu, Ukrajinci platia za plyn najviac. Neslávne známa dohoda medzi Ukrajinou a Ruskom o dodávke a tranzite zemného plynu bola podpísaná v roku 2009, ale od roku 2014 Rusko konštantne porušuje dohodnuté ceny. Táto politika viedla k výsluchu pred Arbitrážnym inštitútom Štokholmskej obchodnej komory. Spor je medzi národnou firmou Naftogaz Ukrajina a ruským OJSC Gazprom a jeho rozhodnutie sa očakáva na začiatku roku 2017. Naftogaz žiada náhradu vo výške viac ako 11,7 miliardy dolárov od Gazpromu za nedodržanie podmienok dohody o výpočte ceny, ktoré boli platné do roku 2015. Kremeľ obvinenia odmieta a núti Ukrajinu, aby sa skôr sústredila na reverzný tok dodávok plynu.

Rusko – Ukrajina – Európa – Ukrajina, alebo dodávky v opačnom smere

Rusko sa počas posledných desiatich rokov pokúsilo obísť Ukrajinu ako hlavnú tranzitnú krajinu. Väčšina ruského exportu išla v posledných rokoch priamo do Nemecka cez rozšírené potrubie Nord Stream. Južná časť je zásobovaná potrubím Blue Stream, ktorý spája Rusko a Turecko. Popritom je pre Rusov dôležité dostať cez Ukrajinu plyn do Európy prostredníctvom plynového potrubia Bratstvo, ktoré je umiestnené vo Veľkých Kapušanoch na slovensko-ukrajinských hraniciach. V tomto smere je slovenský prevádzkovateľ Eustream jedným z európskych dodávateľov plynu na Ukrajinu. V poslednom štvrťroku 2016 je dodávka na svojom maxime, vytvára dodatočnú kapacitu 12-tisíc MWh denne. Slovenský predseda vlády Robert Fico počas nedávneho stretnutia V4 potvrdil, že spolupráca s Ukrajinou v otázkach plynu bude pokračovať aj v budúcnosti.

Ukrajine predávajú plyn aj ďalšie krajiny V4. Poľsko a Maďarsko v tejto chvíli prepravujú 1,5 miliardy kubických metrov plynu na Ukrajinu s možnosťou zvýšenia dodávok. Napriek tomu prichádza najväčšie množstvo reverzného toku plynu na Ukrajinu z Nemecka, druhým najväčším dodávateľom je Švajčiarsko a tretím Rakúsko. Vo všeobecnosti sa množstvo prepraveného plynu na Ukrajinu cez firmy mimo Gazpromu zvýšilo v rokoch 2015 a 2016 desaťnásobne. Priemerná cena ruského „poeurópšteného“ plynu pre Ukrajinu je asi 199,2 dolára za tisíc kubíkov, kým plyn predávaný Gazpromom stojí 212 dolárov za tisíc kubíkov vrátane zliav. Podobné výpočty naznačujú, že reverzné dodávky sú pre Ukrajinu výnosné. Otázkou však ostáva, či bude mať Ukrajina bez ruského plynu dostatok energie na nadchádzajúcu zimu.

Nádej na teplú zimu

Do septembra 2016 prežila Ukrajina bez zásob ruského plynu 300 dní. Zima sa však blíži a ukrajinskí politici si nie sú istí, či dokážu udržať pozitívnu tendenciu. Veľkokapacitné zásobníky na plyn, nevyhnutné pre pokračujúce prepravy plynu, sú neupravované a potrebujú zrekonštruovať. Generálny riaditeľ pre obchod Naftogazu Jurij Vitrenko priznal, že v prípade studenej zimy sa Ukrajina bude musieť vrátiť k nákupu plynu priamo z Ruska.

V roku 2015 sa spotreba plynu na Ukrajine znížila o 20 % najmä vďaka zníženiu spotreby v domácnostiach. V súvislosti s 50-miliónovou pôžičkou Naftogazu od Svetovej banky sú výhľady pre Ukrajincov smutné. Pôžička zahŕňa klauzulu o návrate k nákupu plynu z Ruska, čím sa poplatky za energie zvýšia. Navyše Ukrajina doteraz neuplatňuje dôležité reformy v energetickom sektore, vrátane modernizácie potrubí. Na začiatku septembra zastavila puklina v potrubí prítok plynu z Poľska – rovnaké potrubie sa používa na prepravu plynu do Európy, čo nevytvára pozitívny dojem o nadchádzajúcej zime."
  ["post_title"]=>
  string(63) "Očakávanie zimy na Ukrajine: plyn a nové poplatky za energie"
  ["post_excerpt"]=>
  string(284) "V rokoch 2015 a 2016 vyleteli poplatky za energie na Ukrajine. Poplatky za elektrinu sa zvýšili štyriapolnásobne, zdroje studenej a teplej vody, rovnako ako poplatky za odpadky išli hore dvojnásobne, tarifa za kúrenie päťnásobne a cena plynu dosiahla 70-percentný nárast. "
  ["post_status"]=>
  string(7) "publish"
  ["comment_status"]=>
  string(4) "open"
  ["ping_status"]=>
  string(4) "open"
  ["post_password"]=>
  string(0) ""
  ["post_name"]=>
  string(59) "ocakavanie-zimy-na-ukrajine-plyn-a-nove-poplatky-za-energie"
  ["to_ping"]=>
  string(0) ""
  ["pinged"]=>
  string(0) ""
  ["post_modified"]=>
  string(19) "2016-11-15 10:01:20"
  ["post_modified_gmt"]=>
  string(19) "2016-11-15 10:01:20"
  ["post_content_filtered"]=>
  string(0) ""
  ["post_parent"]=>
  int(0)
  ["guid"]=>
  string(44) "http://zahranicnapolitika.dennikn.sk/?p=1953"
  ["menu_order"]=>
  int(0)
  ["post_type"]=>
  string(4) "post"
  ["post_mime_type"]=>
  string(0) ""
  ["comment_count"]=>
  string(1) "0"
  ["filter"]=>
  string(3) "raw"
}

Očakávanie zimy na Ukrajine: plyn a nové poplatky za energie

V rokoch 2015 a 2016 vyleteli poplatky za energie na Ukrajine. Poplatky za elektrinu sa zvýšili štyriapolnásobne, zdroje studenej a teplej vody, rovnako ako poplatky za odpadky išli hore dvojnásobne, tarifa za kúr...

object(WP_Post)#459 (24) {
  ["ID"]=>
  int(1924)
  ["post_author"]=>
  string(2) "51"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2016-10-09 08:06:35"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2016-10-09 08:06:35"
  ["post_content"]=>
  string(5998) "Európa – Ukrajina – Rusko

V dňoch 14. a 15. septembra navštívili Kyjev nemecký a francúzsky minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier a Jean-Marc Ayrault. Obaja lídri vyjadrili svoje pokračujúce znepokojenie s nestabilitou politickej situácie na Ukrajine a nízkym procesom implementácie sľubovaných reforiem. Ešte na samite G20 v Číne Angela Merkelová a Francois Hollande oznámili záujem zorganizovať stretnutie normandskej štvorky na začiatku jesene 2016. Ak sa aj stretnutie uskutoční, Vladimir Putin bude mať lepšiu počiatočnú pozíciu. Kým prezident Porošenko nemôže preukázať žiadne úspechy, voľby do Štátnej dumy na Kryme poukázali na vnímanie polostrova ako súčasti ruského územia. Spolupráca Kremľa so západnými mocnosťami v otázkach Sýrie zatienila Porošenkovu kritiku smerovanú na Bezpečnostnú radu OSN. Prázdne sľuby Kyjeva konečne bojovať s korupciou sa stretli s prázdnymi sľubmi z EÚ, medzi ktorými je aj slobodný vízový režim pre Ukrajincov. Európsky komisár pre rozširovanie Johannes Hahn povedal, že v priebehu októbra 2016 bude zrušená vízová povinnosť pre Ukrajincov. Predtým to bolo sľúbené v júli, potom v auguste a neskôr v septembri. Takže vzorec je jasný a vyhovuje obom stranám.

Sankcie voči Rusku majú tiež nejasnú budúcnosť. Ak nebudú predĺžené, ostávajú v platnosti do konca januára 2017. V súčasnosti je tendencia postupne od nich upustiť. Túto možnosť pripúšťa napríklad Frank-Walter Steinmeier, ak Rusko preukáže pokrok v Donbase. Steinmeier rovnako pripomenul potenciálny návrat Ruska do G7. Angela Merkelová situáciu diplomaticky zachraňovala tým, že zdôraznila, že sankcie budú zjemnené, ale nie zrušené. Napriek tejto záchrane slová nemenia kontext situácie.

Amerika – Ukrajina – Rusko

Pred americkými voľbami je otázka Donbasu z pohľadu demokraticko-republikánskeho rozdelenia adresovaná veľmi zmätene. Republikáni vždy podporovali Ukrajinu a boli skeptickí voči Rusku. V marci 2015 chcel Kongres schváliť poskytnutie ozbrojenej pomoci Ukrajine na boj proti separatistom v Donbase. Iniciatíva prišla od Republikánskej strany. Na druhej strane demokrati napriek odsúdeniu ruských krokov nikdy nevolali po otvorenom konflikte, a skôr uprednostňovali pokojné vzťahy s Ruskom. Keď sa stal nominantom republikánov Donald Trump, zmenil vektor zahraničnej politiky celej strany. V júli 2016 vydala kampaň Hillary Clintonovej minútové video, ktoré jasne napojilo Trumpa na prezidenta Putina a poukázalo na jeho kontakty s Kremľom.

Počas septembrovej návštevy Spojených štátov absolvoval Petro Porošenko sériu stretnutí s americkými lídrami – prezidentom Obamom, viceprezidentom Joom Bidenom, ministrom zahraničných vecí Johnom Kerrym, ktorý potvrdil, že Ukrajina dostane pôžičku vo výške jednej miliardy dolárov. Ukrajinský prezident sa stretol aj s Hillary Clintonovou, s ktorou diskutoval o efektívnosti sankcií namierených proti Rusku. K stretnutiu s Donaldom Trumpom nedošlo. Porošenko to oficiálne vysvetlil nedostatkom času a naplneným programom. Trumpove pozitívne vyjadrenia voči vodcovskej politike Vladimira Putina z tohto obdobia môžu byť vnímané ako kritika Ukrajiny, s ktorou je Moskva vo vojne.

Donald Trump je v rámci americkej politiky zvláštnou postavou, no prezident Porošenko dostal od súčasných politikov niekoľko varovaní. Záver stretnutia viceprezidenta Bidena a prezidenta Porošenka bol pre ukrajinskú delegáciu nepriaznivý – Biden zdôraznil, že minimálne päť krajín EÚ žiada zrušenie sankcií voči Rusku. Je možné spochybňovať dopad vyjadrení amerických politikov v mene EÚ, ale rétorika a varovania zo strany USA sú jasné.

Ako ďalej s Ukrajinou?

Vzhľadom na celkovú politickú a ekonomickú situáciu v západnom svete, najmä zvyšujúce sa nebezpečenstvo zo strany ISIL a s tým súvisiace výzvy, sa Ukrajina na prvé strany novín nedostane. Takže odpovedať na otázku, čo sa stane s Donbasom, je celkom jednoduché: ak ukrajinská národná vládnuca elita nepreberie zodpovednosť za svoje kroky a aspoň sa nepokúsi bojovať proti korupcii skutočne, nielen na papieri, krajinu nič dobré nečaká. Európa rovnako ako Amerika sú už unavené z prázdnych sľubov Petra Porošenka. Čím skôr si to ukrajinskí politici uvedomia, tým lepšie to pre Ukrajinu bude. Nie je predsa blaho národa základnou podstatou politiky?"
  ["post_title"]=>
  string(53) "Záleží ešte na Ukrajine? Pohľady z Európy a USA"
  ["post_excerpt"]=>
  string(644) "S pokračujúcou utečeneckou krízou v Európe a predvolebnými turbulenciami v Spojených štátoch vojna na Ukrajine zrejme stráca svoju dôležitosť. Samozvané republiky Donecka a Luhanska sa zakorenili v mediálnom žargóne, polostrov Krym sa výnimočne označuje ako „okupovaný“ a niektoré z európskych krajín preukazujú prílišnú toleranciu voči prezidentovi Putinovi. Tento prístup „zíde z očí, zíde z mysle“ je pre Ukrajincov veľmi nebezpečný. V pozícii medzi nekompetentnou vládou a organizovanou agresiou zo strany Moskvy je podpora zo Západu jediným svetlom na konci tunela, a aj to pomaly zhasína."
  ["post_status"]=>
  string(7) "publish"
  ["comment_status"]=>
  string(4) "open"
  ["ping_status"]=>
  string(4) "open"
  ["post_password"]=>
  string(0) ""
  ["post_name"]=>
  string(46) "zalezi-este-na-ukrajine-pohlady-z-europy-a-usa"
  ["to_ping"]=>
  string(0) ""
  ["pinged"]=>
  string(0) ""
  ["post_modified"]=>
  string(19) "2016-10-14 04:52:26"
  ["post_modified_gmt"]=>
  string(19) "2016-10-14 04:52:26"
  ["post_content_filtered"]=>
  string(0) ""
  ["post_parent"]=>
  int(0)
  ["guid"]=>
  string(44) "http://zahranicnapolitika.dennikn.sk/?p=1924"
  ["menu_order"]=>
  int(0)
  ["post_type"]=>
  string(4) "post"
  ["post_mime_type"]=>
  string(0) ""
  ["comment_count"]=>
  string(1) "0"
  ["filter"]=>
  string(3) "raw"
}

Záleží ešte na Ukrajine? Pohľady z Európy a USA

S pokračujúcou utečeneckou krízou v Európe a predvolebnými turbulenciami v Spojených štátoch vojna na Ukrajine zrejme stráca svoju dôležitosť. Samozvané republiky Donecka a Luhanska sa zakorenili v mediáln...