Alberto Elia Violante

Varšava může rezolucí o ukrajinské genocidě Poláků ve Volyni zničit vztahy s Kyjevem

Nová polská vláda Beaty Szydlo s předsedou vládnoucího Práva a spravedlnosti Jaroslawem Kaczynským v pozadí se rozhodla prosadit svůj pohled na události druhé světové války na bývalých východních územích meziválečného Po...

Foto: MFA, Poland

Vyšehrad pod lupou, aj pod mikroskopom

Vyšehradská spolupráca sa teší podpore verejnosti vo všetkých štyroch krajinách, navyše nemá takmer žiadnych odporcov. Aj toto konštatovanie vyplýva z výskumu, ktorý realizoval bratislavský Inštitút pre verejné otázky v ...

Foto: Perspecsys Photos

Kybernetická bezpečnosť Slovenska: čaká nás svetlá budúcnosť?

Kybernetická bezpečnosť patrí v poslednom období medzi najdiskutovanejšie bezpečnostné témy a v súčasnosti ju vnímame najmä v intenciách širšieho trendu rozširovania významu tradičných koncepcií medzinárodnej bezpečnosti...

Foto: jan Sefti

Budú Kurdi znovu podvedení?

V prvej línii boja proti Islamskému štátu (Daesh) nie sú ani spojenecké jednotky, ani jednotky Ruska. V boji na zemi sú už mesiace najspoľahlivejší bojovníci najpočetnejšej menšiny na svete bez vlastného štátu. Kurdi dne...

Foto: Mark

Evropa, i ta střední, má za sebou těžký rok. Ještě těžší ji však čeká

Ještě donedávna se nám zdálo, že tady ve střední Evropě bude míru naší spokojenosti s daným rokem určovat, kolik jsme dostali ten rok přidáno, jak se dařilo ekonomice celkově a kam jsme se o prázdninách podívali na dovol...

Najčítanejšie články

object(WP_Post)#275 (24) {
  ["ID"]=>
  int(1786)
  ["post_author"]=>
  string(2) "85"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2016-02-06 19:19:43"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2016-02-06 19:19:43"
  ["post_content"]=>
  string(17583) "Katarína Krokosová, Natália Šubrtová

Samotný pojem „cyberspace“ si postupne začína nachádzať svoje miesto v slovníku medzinárodných vzťahov už na konci studenej vojny, avšak svoj boom zažíva až s nástupom nového, 21. storočia, keď dochádza k intenzívnemu rozmachu informačnej spoločnosti založenej na vedecko-technických výdobytkoch. Dôkazom naliehavosti tejto problematiky boli i odhalenia Edwarda Snowdena, ktoré rozprúdili širokú verejnú debatu o tom, čo vlastne pojem kybernetická bezpečnosť zahŕňa a ako sú štáty v skutočnosti chránené pred týmto pomerne novým druhom bezpečnostných hrozieb. Dnes sa kybernetický priestor stal novým prostredím, v ktorom sa odohráva politika a prepája svet. Takmer všetky vlády sveta sa snažia využívať nástroje, ktoré virtuálny priestor poskytuje. Americký prezident prostredníctvom svojho účtu na Twitteri bezprostredne komunikuje so svojimi nasledovateľmi, pričom okamžite dostáva spätnú väzbu. Na druhej strane, vzájomná prepojenosť a otvorenosť so sebou prináša množstvo ohrození, od krádeže identity cez zneužitie citlivých informácií až po ohrozenie prvkov kritickej infraštruktúry prostredníctvom infiltrácie. Prostriedky kybernetickej bezpečnosti (napr. hackerský útok) sú v porovnaní s tradičnými – vojenskými nástrojmi omnoho lacnejším prostriedkom na presadenie moci. Dôkazom toho môžu byť aj čoraz častejšie kybernetické útoky teroristických skupín, vďaka čomu vznikol i termín kyberterorizmus. Je nevyhnutné, aby boli štáty na tieto nové bezpečnostné trendy pripravené. Dnes je však možné tvrdiť, že každý štát sa na túto agendu pripravuje po svojom. Niektoré štáty investujú do tejto oblasti miliardy, iné jej do dnešného dňa neprikladajú zásadný význam. To podstatne narúša medzinárodnú bezpečnosť, pretože nedostatočná medzinárodnoprávna úprava vytvára živnú pôdu na nekalé aktivity v kybernetickom priestore. Slovenská republika je v tomto smere niekde na pomedzí, a to najmä vďaka tomu, že je súčasťou Európskej únie, ktorá sa touto problematikou zaoberá pomerne intenzívne, čo možno sledovať i v rámci súčasného diania, keď sú nové pravidlá kybernetickej bezpečnosti EÚ aktuálne v procese schvaľovania.1

Na porovnanie a demonštráciu toho, aký bol doposiaľ vývoj v oblasti kybernetickej bezpečnosti na Slovensku nedostatočný, sa úvodná časť tohto textu venuje stavu kybernetickej bezpečnosti v krajine tak trochu pre naše zemepisné šírky „exotickej“, a to Brazílii, ktorá absentuje v akýchkoľvek stredoeurópskych debatách o kybernetickej bezpečnosti, avšak bezpochyby dnes patrí k lídrom kybernetickej bezpečnosti vo svete. 

Brazílska lekcia z kybernetickej politiky 

Brazília je veľmi pozitívnym príkladom toho, že i napriek statusu rozvojovej krajiny a komplikovanej politickej a socio-ekonomickej situácii sa bezpečnostné otázky, vrátane tých kybernetických, považujú za vysoko prioritné. S nárastom jej medzinárodnopolitického postavenia a rastúcim globálnym geopolitickým vplyvom dochádza ku graduálnemu posilňovaniu jej kybernetickej infraštruktúry. Kľúčovými udalosťami, ktoré viedli k rozprúdeniu diskusií o schopnostiach rýchlo reagovať na digitálne hrozby a následne prijímať opatrenia na skvalitnenie národnej kybernetickej infraštruktúry, boli masívne občianske nepokoje z leta 20132, odhalenia Edwarda Snowdena či prípad zahraničného kybernetického útoku – vírusu/počítačového červa Stuxnet3.

Začiatky brazílskej kyberneticko-obrannej politiky datujeme približne od roku 1999, v čase modernizácie armády, ktorej súčasťou bolo aj skvalitnenie národnej spravodajskej služby. Nástup demokratického štátneho zriadenia a právneho štátu na prelome 80. a 90. rokov 20. storočia podnietil potrebu hĺbkovej reorganizácie a principiálneho odklonu spravodajskej služby od tradičného zámeru – odpočúvania a špionáže politickej opozície (takmer identická skúsenosť na Slovensku). Výsledkom bola konsolidácia prvej definície základných rámcových priorít v podobe Národnej politiky pre kybernetickú obranu.

Kľúčový zlom však prišiel až čase enormného nárastu útokov hackerov na brazílske webové stránky a internetové komunikačné siete (2008 – 2012) a uvedomenie si potenciálnej zraniteľnosti brazílskeho kyberpriestoru voči ako interným, tak aj externým hrozbám. Rapídny nárast hackerských útokov bol výsledkom na jednej strane slabej inštitucionálnej ochrany kybernetického priestoru a vzrastajúceho počtu aktívnych „nechránených“ užívateľov internetu; a na strane druhej reakciou na špecifické udalosti (napr. pri hlasovaní o kontroverzných návrhoch zákonov v kongrese), resp. pokusom o vydieranie verejných inštitúcií3. Výsledkom bola celospoločenská diskusia o potrebe prijatia strategického dokumentu o kybernetickej bezpečnosti a následné prijatie Národnej stratégie obrany (NSO) v roku 2008, ktorá po prvýkrát definuje kybernetickú bezpečnosť ako jednu z prioritných oblastí rozvoja. Spolu s Bielou knihou o smerovaní budúcich obranných priorít (2012) a Zelenou knihou o kybernetickej bezpečnosti (2010) tvoria tieto dokumenty základný legislatívny rámec brazílskeho kybernetického sektora. Slovensko síce v  čase prijatia brazílskej NSO malo už tri roky platnú vlastnú Bezpečnostnú stratégiu, avšak kybernetickej bezpečnosti sa nevenovala vôbec.

Brazília stavila na vojenský prístup ku kybernetickej bezpečnosti, čo do istej miery súviselo aj so širším úsilím o readaptáciu úlohy brazílskej armády v 21. storočí. Z politického hľadiska sa zrejme najvýznamnejším stal rámcový dokument z roku 2012 s názvom Kybernetická obranná politika, ktorý zakotvil princíp efektívneho využívania národného kybernetického priestoru, posilnil jeho obranné kapacity armádnymi zložkami; zadefinoval základné princípy kybernetickej bezpečnosti a zároveň poskytol akýsi manuál na vypracovanie osobitých právnych predpisov a noriem pre vojenský systém správy kybernetickej obrany. Slovensko obdobný dokument – Koncepcia kybernetickej bezpečnosti SR – prijalo až v tomto roku. Ďalšie kroky sa v Brazílii zamerali predovšetkým na rovinu praktickej implementácie, a to prostredníctvom zriadenia agentúry, ktorá centrálne zastrešila kybernetické obranné iniciatívy; čím v roku 2012 vzniklo Centrum pre kybernetickú obranu – CD-Ciber. Hlavnou úlohou centra je dnes nielen obrana vojenských informačných systémov, ale aj informačných systémov verejnej správy. K zriadeniu podobného centra komplexne zastrešujúceho kybernetickú bezpečnosť a obranu na Slovensku, paradoxne, zatiaľ nedošlo.

Novú dynamiku do brazílskej „cyber“ debaty priniesli odhalenia Edwarda Snowdena o kybernetickej špionáži USA (2013). Brazília bola jednou z mála krajín sveta, ktorej lídri (prezidentka Dilma Rousseffová, ale aj opoziční politici) ostro kritizovali praktiky USA a na politickej a diplomatickej úrovni došlo k strate vzájomnej dôvery a markantnému naštrbeniu bilaterálnych vzťahov5. Krajina deklarovala svoj záväzok zaviesť multilaterálne opatrenia (systém OSN) na vytvorenie medzinárodného občianskeho rámca na ochranu súkromia užívateľov internetu. Na národnej úrovni sa znovu otvorila diskusia k návrhu zákona z roku 2009 o civilnom rámci internetu (Marco Civil da Internet), ktorý býva často označovaný aj ako prvá „internetová ústava“. Marco Civil bol schválený brazílskym senátom v apríli 2014 s cieľom zabezpečiť garanciu občianskych práv a slobôd používateľov internetu v Brazílii. Ide o zákon, ktorý aplikáciou série právne záväzných princípov, bezpečnostných záruk, práv a povinností upravuje používanie internetu v Brazílii pre všetkých užívateľov siete; a zároveň vymedzuje sféru legitímneho pôsobenia štátnej moci v tejto oblasti.

Kybernetická (ne)bezpečnosť na Slovensku

Slovenská republika je pozadu, a to nielen v porovnaní s Brazíliou. „Kybernetická bezpečnosť na národnej strategickej úrovni ešte nie je vyriešená uceleným a konzistentným spôsobom.“6 Aj takto sa k problematike vyjadruje súčasne najaktuálnejší dokument v podmienkach Slovenska  – Koncepcia kybernetickej bezpečnosti SR. Na jednej strane na štátnej úrovni evidentne existuje vedomosť o tom, že začiatok 21. storočia priniesol so sebou zmenu v podobe nových výziev, akými sú i kybernetické hrozby, na druhej strane však z uvedeného možno vyvodiť, že Slovensko zastihol tento vývoj viac-menej nepripravené. Nie že by Slovensko nedisponovalo žiadnymi nástrojmi kybernetickej bezpečnosti, avšak v porovnaní s ostatnými krajinami je na tom podstatne horšie (nielen oproti Brazílii, ale aj  našim najbližším susedom). Česká republika napríklad vypracovala prvú 5-ročnú národnú stratégiu kybernetickej bezpečnosti a akčný plán už v roku 2011; a od roku 2011 je Národný bezpečnostný úrad ústredným štátnym orgánom pre kybernetickú bezpečnosť, plus od minulého roka platí v ČR samostatný zákon o kybernetickej bezpečnosti.

Na Slovensku sa dlho v tejto oblasti nerealizovali žiadne konkrétne kroky. K problematike sa pristupuje skôr nesystematicky, pričom netvorí pevnú súčasť národnej bezpečnosti. Dôkazom je i chaotický a neprehľadný legislatívny a inštitucionálny rámec, ktorý (ne)bol pre kybernetickú bezpečnosť doposiaľ ustanovený.

Za rámcový dokument bezpečnostnej politiky v SR by sa mala považovať Bezpečnostná stratégia SR, ktorá 27. septembra oslávila svoju desaťročnicu. Vzhľadom na jej vek a rýchlosť vedecko-technického pokroku ju dnes už nemožno považovať za aktuálnu. Ďalšie strategické dokumenty stojace za zmienku sú Národná stratégia pre informačnú bezpečnosť (2008) a na ňu nadväzujúci Akčný plán informačnej bezpečnosti (2010). Oba dokumenty reflektujú predovšetkým na vtedajšie požiadavky EÚ a stav, ktoré už dnes nemôžu byť smerodajné. Výsledkom aplikácie týchto dokumentov do praxe bolo vytvorenie vnútroštátneho vládneho tímu CSIRT-SK (2009), špecializovanej jednotky pre monitorovanie hrozieb, a systému včasného varovania, riešení bezpečnostných incidentov atď. Napriek realizácii pilotného projektu vzdelávania odbornej i laickej verejnosti7, ktorý po prvýkrát celoplošne šíril povedomie o problematike informačnej bezpečnosti, najzásadnejšie ciele (zefektívnenie riadenia a samostatný zákon) naďalej zostávajú nezrealizované.

Koncepcia kybernetickej bezpečnosti SR prijatá v júni 2014 je najaktuálnejším „kybernetickým“ legislatívnym dokumentom. Na ňu má do konca roka 2015 nadviazať ešte akčný plán a v budúcom roku aj návrh zákona o kybernetickej bezpečnosti. Koncepcia je do značnej miery realistická v konštatovaní, že súčasné kapacity a normy sú nepostačujúce a otázka kybernetickej obrany je na Slovensku poddimenzovaná, čo v skratke znamená nepripravenosť na kybernetické hrozby. Prínosom koncepcie bolo navrhnutie inštitucionálneho rámca prostredníctvom zriadenia rôznych nových orgánov, napr. Národnej autority kybernetickej bezpečnosti, Národnej jednotky pre riešenie incidentov atď.

Doteraz bolo neformálnym gestorom informačnej bezpečnosti neutajovaných informácií Ministerstvo financií SR, ktoré vystupovalo aj v pozícii gestora CSIRT-SK. V roku 2008 bola NBÚ SR pridelená národná autorita pre riadenie kybernetickej obrany, avšak tá bola chápaná výhradne v intenciách ochrany utajovaných skutočností. Takýto čiastočne nelogický krok bol napravený až v tomto roku, keď Koncepcia kybernetickej bezpečnosti SR určila NBÚ ako ústredný orgán štátnej správy pre kybernetickú bezpečnosť vo všeobecne platnom význame. Okrem komplexného legislatívneho zastrešenia pôsobí NBÚ aj ako kontaktný bod pre EÚ a NATO, zabezpečuje plnenie úloh vyplývajúcich z medzinárodnej spolupráce a riadi osobitné pracovisko – národnú jednotku pre riešenie incidentov CERT/CSIRT. Akčný plán na realizáciu prijatej koncepcie má byť vypracovaný úradom do konca roka. Zároveň by mal byť na jar budúceho roku predložený návrh zákona o kybernetickej bezpečnosti. Čo sa týka medzinárodnej spolupráce, ani tam nie je SR príliš iniciatívna, no zúčastňuje sa na kybernetických cvičeniach NATO, spolupracuje s Centrom výnimočnosti pre oblasť spoločnej kybernetickej obrany NATO v Taline a taktiež spolupracuje s európskou agentúrou ENISA a Centrom pre boj proti počítačovej kriminalite.

Svetlá budúcnosť? 

Zdá sa, že napriek dlhému obdobiu stagnácie a úpadku začína kybernetickej bezpečnosti aj na Slovensku svitať na lepšie časy. Prínosom bude predpokladané prijatie legislatívneho a metodického rámca, šírenie osvety a vzdelávania, podpora R&D a rozvoj spolupráce a partnerstva na národnej i medzinárodnej úrovni. Najdôležitejšou úlohou je prijať osobitný zákon, ktorý de iure zastreší problematiku kybernetickej bezpečnosti v SR. Nová legislatíva by mala priniesť zefektívnenie a zlepšenie stavu kybernetickej bezpečnosti na Slovensku, no len za predpokladu, že v praxi sa nepremietne do absurdného byrokratického aparátu fungujúceho na princípe „načo existuje papier, to je v poriadku“.

Na záver je nutné vysloviť nádej, že SR sa vyberie správnou cestou a začne nazerať na kybernetickú bezpečnosť ako na príležitosť presadiť sa vo svete medzinárodnej politiky. Kybernetický priestor je dnes totižto strategickou oblasťou tzv. „veľkej“ politiky. Ideálnym príkladom je aktuálna téma využívania šifrovej komunikácie na internete teroristami, ktorú sa dnes podujalo riešiť už i notoricky známe hackerské hnutie Anonymous. Slovensko má predpoklady na to, aby si podobne ako Estónsko či ČR (malé štáty) našlo svoje miesto za stolom svetovej bezpečnostnej komunity ako rešpektovaný významný hráč v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Nemali by sme tento potenciál premárniť. Na to však bude potrebná participácia všetkých relevantných aktérov spoločenského života a aktívny prístup nielen k národným, ale aj ku globálnym kybernetickým otázkam. Zrkadlom snáh v oblasti kybernetickej bezpečnosti na Slovensku bude v krátkodobom horizonte najmä spôsob implementácie plánovaného nariadenia, resp. smernice EÚ v oblasti kyberbezpečnosti. Nasledujúcich cca 21 mesiacov (čas, ktorý EÚ vyhradila na prijatie potrebných vnútroštátnych opatrení od začiatku účinnosti smernice) teda ukáže, ako zodpovedne je Slovensko pripravené reagovať na nové bezpečnostné výzvy.

Autorky sú doktorandky na Katedre medzinárodných vzťahov a diplomacie Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov a Katedre bezpečnostných štúdií Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

1 http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2015/12/08-improve-cybersecurity/)

2 http://www.reuters.com/article/us-brazil-protests-idUSBRE95G15S20130618

3http://www.forbes.com/2010/10/06/iran-nuclear-computer-technology-security-stuxnet-worm.html

4Doposiaľ najväčšiemu hackerskému útoku čelila Brazília v júni v roku 2011, keď hackerská skupina LulzSecurity napadla a zrušila niekoľko vládnych webových stránok, vrátane federálneho vládneho portálu (brasil.gov.br) a webovej stránky prezidentského úradu (presidencia.gov.br). Hackeri taktiež zaútočili na webové stránky brazílskej štátnej ropnej spoločnosti Petrobras, federálnej polície a zároveň zverejnili osobné údaje prezidentky Rousseffovej a starostu São Paola Gilberta Kassaba.

5 Rousseffová zrušila plánovanú historickú bilaterálnu návštevu amerického prezidenta vo Washingtone a ostro vystúpila proti jeho administratíve na pôde VZ OSN.

6https://lt.justice.gov.sk/Attachment/Vlastn%C3%BD%20materi%C3%A1l_docx.pdf?instEID=1&attEID=75645&docEID=413095&matEID=7996&langEID=1&tStamp=20150218154455240

7 http://www.informatizacia.sk/ext_dok-narodny_system_vzdelavania_ib/9008c"
  ["post_title"]=>
  string(70) "Kybernetická bezpečnosť Slovenska: čaká nás svetlá budúcnosť?"
  ["post_excerpt"]=>
  string(272) "Kybernetická bezpečnosť patrí v poslednom období medzi najdiskutovanejšie bezpečnostné témy a v súčasnosti ju vnímame najmä v intenciách širšieho trendu rozširovania významu tradičných koncepcií medzinárodnej bezpečnosti o tzv. asymetrické hrozby. "
  ["post_status"]=>
  string(7) "publish"
  ["comment_status"]=>
  string(4) "open"
  ["ping_status"]=>
  string(4) "open"
  ["post_password"]=>
  string(0) ""
  ["post_name"]=>
  string(61) "kyberneticka-bezpecnost-slovenska-caka-nas-svetla-buducnost-2"
  ["to_ping"]=>
  string(0) ""
  ["pinged"]=>
  string(0) ""
  ["post_modified"]=>
  string(19) "2016-02-09 13:45:33"
  ["post_modified_gmt"]=>
  string(19) "2016-02-09 13:45:33"
  ["post_content_filtered"]=>
  string(0) ""
  ["post_parent"]=>
  int(0)
  ["guid"]=>
  string(44) "http://zahranicnapolitika.dennikn.sk/?p=1786"
  ["menu_order"]=>
  int(0)
  ["post_type"]=>
  string(4) "post"
  ["post_mime_type"]=>
  string(0) ""
  ["comment_count"]=>
  string(1) "0"
  ["filter"]=>
  string(3) "raw"
}
Foto: Perspecsys Photos

Kybernetická bezpečnosť Slovenska: čaká nás svetlá budúcnosť?

Kybernetická bezpečnosť patrí v poslednom období medzi najdiskutovanejšie bezpečnostné témy a v súčasnosti ju vnímame najmä v intenciách širšieho trendu rozširovania významu tradičných koncepcií medz...

object(WP_Post)#274 (24) {
  ["ID"]=>
  int(1835)
  ["post_author"]=>
  string(2) "17"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2016-07-11 12:54:45"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2016-07-11 12:54:45"
  ["post_content"]=>
  string(7898) "Časové hľadisko

Obdobie, v ktorom sa konal zber dát, má vplyv aj na odpovede respondentov, respektíve na výber tém, ktoré považujú v rámci V4 za dôležité. Keďže respondenti odpovedali na otázky ešte pred vypuknutím tzv. migračnej krízy, migrácia sa, prirodzene, v ich zornom poli neobjavuje. V jarnom období roka 2015 rezonovala v politickom diskurze i médiách vo významnej miere kríza na východnej Ukrajine, respektíve ozbrojený konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou. Keďže pozície jednotlivých politických predstaviteľov krajín V4 k tejto otázke – a špeciálne k uplatneniu sankcií voči Rusku – sa pomerne výrazne líšili, Vyšehradská štvorka nebola vnímaná viacerými analytikmi či  novinármi ako jednotný blok, skôr naopak, viacerí upozorňovali na kakofóniu v rámci tohto zoskupenia. Obzvlášť výrazne sa táto situácia mohla odzrkadliť na vnímaní V4 poľskou verejnosťou, pretože práve v Poľsku je podpora nezávislej Ukrajiny považovaná za mimoriadne dôležitú, najvyššia je tam aj nedôvera voči Rusku. To by mohlo sčasti vysvetliť, prečo je povedomie o V4 u nášho severného suseda na nižšej úrovni. V tomto kontexte by bolo zaujímavé sledovať výsledky výskumu verejnej mienky, ktorý by sa konal na jar 2016, teda v období, keď bola utečenecká kríza jednou z najfrekventovanejších tém politického, ale aj verejného diskurzu. Pozície vyšehradských krajín v tejto otázke skôr konvergovali, čo mohlo vo vnímaní verejnosti upevniť postavenie V4 ako spoločnej platformy, navyše vláda, ktorá vznikla v Poľsku na základe októbrových parlamentných volieb, považuje V4 za jednu z najdôležitejších foriem (nielen regionálnej) spolupráce. Vnímanie V4 v tej-ktorej krajine V4 mohol ovplyvniť aj fakt, či má konkrétna krajina predsedníctvo v skupine, respektíve aký čas uplynul od toho posledného. Na jar 2015 vykonávalo úlohu predsedníckej krajiny V4 Slovensko, ktoré začiatkom júla vystriedalo Česko. V Poľsku i Maďarsku, ktoré sa v porovnaní so Slovenskom, ale i Českou republikou vyznačujú skôr nižším povedomím o V4, mohol faktor „absencie vlastného predsedníctva“ zohrať určitú úlohu, pretože médiá v predsedníckej krajine informujú o V4 predsa len intenzívnejšie ako v krajinách, ktoré predsedníctvo aktuálne nemajú.

V4 ako platforma pre strategický dialóg

Zaujímavé zistenie je spojené s témami, ktoré považujú obyvatelia vyšehradských krajín za prioritné v rámci V4. Z pohľadu občana by mala byť azda najbližšia agenda rozvoja spolupráce v oblasti kultúry a vzdelávania, občianskej spoločnosti, teda skôr „soft“ témy. Prieskum však (možno prekvapujúco) poukázal na vnímanie V4 ako platformy pre rozhodovanie o otázkach strategického významu. Ako najvýznamnejšiu vnímajú respondenti spoluprácu v oblasti hospodárstva a rozvoja ekonomických vzťahov,  nasleduje obrana a bezpečnosť, presadzovanie spoločných záujmov na úrovni EÚ, energetika a doprava, ako aj cezhraničná spolupráca. Ďalšou z tém je spolupráca v oblasti zahraničnopolitických tém, špeciálne pri podpore krajín Východného partnerstva, a až potom nasleduje spolupráca v oblasti kultúry a vedy. Podpora konceptu V4 ako platformy pre koordináciu strategických rozhodnutí môže slúžiť aj ako jeden z indikátorov pre politických predstaviteľov krajín V4, akým smerom orientovať spoluprácu v budúcnosti. V4 je (aj) z pohľadu verejnosti etablovaná značka, ktorá navyše nie je kontroverzná. Práve jubilejný rok 2016, keď si V4 pripomína štvrťstoročie existencie, by mohol byť vhodným okamihom na zamyslenie sa nad možnosťami intenzifikácie vyšehradskej spolupráce, vrátane efektívnejšej koordinácie a adekvátneho vytyčovania priorít na ďalšie roky.

V4 a Slovensko

Tak ako v prieskume z minulého desaťročia, aj naďalej zostáva Slovensko krajinou s najvyšším povedomím o vyšehradskej spolupráci. Dôvodov je viacero, pričom nezanedbateľnú úlohu zohráva aj prítomnosť Medzinárodného vyšehradského fondu (MVF) v Bratislave – obyvatelia Slovenska majú aj vďaka tomu najjednoduchší prístup k informáciám o grantoch, respektíve iných programoch fondu. Samotná geografická poloha Slovenska –ako jediné má totiž hranicu so všetkými ostatnými členmi V4 – tiež nesporne posilňuje vyšehradské povedomie slovenskej populácie, rovnako ako množstvo rodinných väzieb (predovšetkým s Českou republikou a Maďarskom), ako aj pracovných kontaktov aj z minulosti (so všetkými tromi krajinami). Pozitívnu úlohu, ktorú zohrala vyšehradská spolupráca pri dobiehaní integračného deficitu súvisiaceho so vstupom do EÚ (i NATO), možno tiež považovať za validný argument, aj keď jeho vplyv bude zrejme časom menej významný. Povedomie, že V4 posilňuje pozíciu Slovenska v rámci EÚ, je však dlhodobo zdôrazňovaný argument, ktorý takisto môže zohrávať pozitívnu úlohu. Slovensko je vo Vyšehrade významne ukotvené aj z ekonomického hľadiska – všetky tri vyšehradské krajiny sú pre Slovensko aj významnými obchodnými partnermi. Objem obchodnej výmeny s ČR, Maďarskom a Poľskom dohromady je dokonca vyšší ako obchodná výmena s Nemeckom.

Ako ďalej?

Nezastupiteľnú úlohu pri formovaní povedomia o V4 a pri informovaní o aktivitách Vyšehradskej skupiny zohráva Medzinárodný vyšehradský fond, ktorý predstavuje de facto jedinú „kamennú“ inštitúciu v rámci V4. Práve MVF sa snaží zmeniť smerovanie vyšehradskej spolupráce z pôvodného „zhora nadol“ na „zdola nahor“. V4 je od začiatku primárne politický projekt, MVF mu však prostredníctvom stoviek podporených grantov, štipendií či študijných pobytov dodáva aj výraznú občiansku dimenziu. Výzvou zostáva, ako rozšíriť povedomie o Vyšehrade mimo hlavných miest a – s výnimkou Slovenska – viac do vnútrozemia, respektíve vzdialenejších regiónov Českej republiky, Maďarska, a najmä Poľska. Napomôcť tomu by mohla aj dobre fungujúca sieť tzv. poverencov (trustees), ktorých úlohou je informovať o možnostiach ponúkaných MVF práve v menej exponovaných regiónoch.

Nezastupiteľnú úlohu pri rozvoji spolupráce v rámci V4 budú mať prirodzene i  naďalej politické elity, respektíve vlády v jednotlivých krajinách; práve ony budú totiž vytvárať priestor pre napĺňanie priorít vyšehradskej spolupráce. V tomto kontexte bude zaujímavé sledovať, do akej miery bude koncept solidarity presadzovaný v rámci V4 komplementárny k princípu solidarity, na ktorom je založená EÚ. Aktuálna utečenecká kríza poukázala na fakt, že prinajmenšom z komunikačného hľadiska sa vyšehradským lídrom tento zámer nateraz napĺňať nedarí.

Prieskumy verejnej mienky sú zaujímavým indikátorom postoja verejnosti k aktuálnym otázkam politického, ekonomického i spoločenského vývoja v danej krajine. V prípade prieskumu z dielne IVO máme pod drobnohľadom dokonca štyri krajiny, čo je nespornou pridanou hodnotou. Politickí predstavitelia sa z prieskumu môžu veľa dozvedieť, nemali by sa však ním bezvýhradne riadiť. Ich strategické rozhodnutia by mali byť založené na triezvom zhodnotení záujmov krajiny. Platí to okrem iného aj pri hľadaní partnerov mimo V4 – ak by mali slovenskí predstavitelia slepo kopírovať verejnú mienku, dôveryhodným spojencom by neboli USA, ale Rusko. A to by znamenalo problém aj v samotnom Vyšehrade."
  ["post_title"]=>
  string(39) "Vyšehrad pod lupou, aj pod mikroskopom"
  ["post_excerpt"]=>
  string(551) "Vyšehradská spolupráca sa teší podpore verejnosti vo všetkých štyroch krajinách, navyše nemá takmer žiadnych odporcov. Aj toto konštatovanie vyplýva z výskumu, ktorý realizoval bratislavský Inštitút pre verejné otázky v spolupráci s agentúrami na výskum verejnej mienky v krajinách V4 na jar a začiatkom leta roku 2015. Výsledkom je publikácia 25 rokov V4 očami verejnosti, a keďže posledný porovnateľný výskum sa uskutočnil ešte pred vstupom vyšehradských krajín do EÚ,  aktualizácia dát bola veru namieste."
  ["post_status"]=>
  string(7) "publish"
  ["comment_status"]=>
  string(4) "open"
  ["ping_status"]=>
  string(4) "open"
  ["post_password"]=>
  string(0) ""
  ["post_name"]=>
  string(37) "vysehrad-pod-lupou-aj-pod-mikroskopom"
  ["to_ping"]=>
  string(0) ""
  ["pinged"]=>
  string(0) ""
  ["post_modified"]=>
  string(19) "2016-07-11 13:00:51"
  ["post_modified_gmt"]=>
  string(19) "2016-07-11 13:00:51"
  ["post_content_filtered"]=>
  string(0) ""
  ["post_parent"]=>
  int(0)
  ["guid"]=>
  string(44) "http://zahranicnapolitika.dennikn.sk/?p=1835"
  ["menu_order"]=>
  int(0)
  ["post_type"]=>
  string(4) "post"
  ["post_mime_type"]=>
  string(0) ""
  ["comment_count"]=>
  string(1) "0"
  ["filter"]=>
  string(3) "raw"
}
Foto: MFA, Poland

Vyšehrad pod lupou, aj pod mikroskopom

Vyšehradská spolupráca sa teší podpore verejnosti vo všetkých štyroch krajinách, navyše nemá takmer žiadnych odporcov. Aj toto konštatovanie vyplýva z výskumu, ktorý realizoval bratislavský Inštitút pr...

object(WP_Post)#275 (24) {
  ["ID"]=>
  int(1842)
  ["post_author"]=>
  string(2) "56"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2016-07-22 10:52:16"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2016-07-22 10:52:16"
  ["post_content"]=>
  string(5007) "Kaczynskému a jeho okruhu je přitom vcelku jedno, že označováním volyňské řeži z léta 1943 za genocidu, kterou na Polácích spáchali ukrajinští nacionalisté, je vodou na mlýn putinovské propagandě, jež proevropskou revoluci na Majdanu označuje za fašistický puč. Navíc v celé složité historii Haliče nejsou Poláci pouze obětmi, ale také viníky masových vražd tamních Ukrajinců. A také etnické čistky, která pod názvem Operace Visla uzavřela v roce 1947 krvavý tragický souboj obou národů o národnostně těžko vymezitelné území.

Vraždění Poláků i Ukrajinců

Nikdo samozřejmě nebere Polákům možnost vyhlásit jeden z červencových dnů, kdy v roce 1943 pokus o etnickou čistku ve Volyni vrcholil, dnem památky obětí těchto nesmírně krvavých a tragických událostí, při kterých přišli o život desítky a desítky tisíc nevinných lidí, převážně Poláků. Není také sporu, že se ukrajinští nacionalisté dopustili při volyňské řeži válečných zločinů a zločinů proti veškeré lidskosti ve snaze vyhnat Poláky z etnicky smíšené úrodné Volyně, která mezi světovými válkami připadla Polsku.

Nelze však zapomínat na to, že tu byly i krvavé odvetné akce, jejímiž oběťmi byly naopak ukrajinské vesnice a bezbranné ukrajinské obyvatelstvo Volyně. I tady jdou počty zavražděných do mnoha tisíců, podle některých odhadů i desítek tisíc. Přestože rezoluce Senátu a Sejmu, i slova Jaroslawa Kaczynského, který 11. června vystoupil u volyňského pomníku masakrů, tato fakta nepomíjí zcela, důraz dávají na to, aby ukrajinské akce proti Polákům byly označeny za genocidu. „Nikdy nesmíme zapomenout na tento zločin spáchaný na Polácích, žádný takový zločin nesmí být zapomenut, relativizován nebo označen jinak než jako genocida,“ prohlásil u pomníku ve Volyni Kaczynski.

Proč se něco takového děje v Polsku právě teď, v době nekulatého 73. výročí krvavých událostí, je vcelku jasné. Nacionalistická polská vláda, která podobným pohráváním si s historickými tématy v letech 2005-2007 málem zničila desetiletí budované smíření s Německem, dnes využívá toho, že je Ukrajina ve složité situaci, kdy v konfliktu s Ruskem bojuje o přežití. „To Ukrajina nás teď potřebuje,” tvrdí vcelku bezostyšně senátor PiS Robert Gawel, jeden z těch, kteří rezoluci v horní komoře polského parlamentu prosadili.

Přitom Ukrajinci sami udělali mnoho vstřícných kroků. Naposledy prezident Petro Porošenko, který ve vystoupení k výročí Volyně vyzval Ukrajince, aby pachatele etnické čistky na Polácích nezařazovali mezi své hrdiny, ale jejich chování naopak odsoudili. „Chtělo by se věřit, že si lidé, kteří dnes v Polsku rozhodují, těchto vstřícných ukrajinských gest všimli, a že se podle toho zachovají,“ uvádí jeden vysoký polský kariérní diplomat. Jenže rozum zřejmě není to, co v těchto dnech ve Varšavě vítězí, a tak rezoluce připravená vládní většinou polského Sejmu a přijatá navíc i hlasy opozice staví na označení genocida celou konstrukci výkladu tehdejších událostí.

Operace Visla

Už za rok přitom Polsko čeká připomínka podobně hanebné události, v níž však Poláci tentokrát nejsou oběti, ale spolu se Stalinovým Sovětským svazem viníky události, kterou nelze z dnešního pohledu nazvat jinak než etnická čistka. Operace Visla, při níž ve snaze rychle potlačit pokračující ozbrojený odpor ukrajinského odboje na polsko-slovensko-ukrajinském pomezí, etnicky vyčistila celou oblast Bukovských vrchů a jejich okolí od asi sto čtyřiceti tisíc tamních Ukrajinců. A byla to i jakási opožděná odveta za Volyň.

Vesnice ukrajinských Bojků a Lemků byly polskými armádními a bezpečnostními jednotkami vypáleny a srovnány se zemí, tamní obyvatelé byli vystěhováni do Sovětského svazu (kde často putovali rovnou na Sibiř) nebo do západních území Polska. Mnoho set ukrajinských odbojářů bylo Poláky popraveno.

Dávat rovnítko mezi volyňskou řež a Operaci Visla nelze a ani to nedává smysl. Chce se tím jen připomenout, že jednostranný výklad krvavých střetů minulosti nikam nevede a nikdy nemůže přispět k usmíření a dobrým vztahům mezi národy, které si takovými krizemi vzájemných vztahů prošly. A už vůbec to není cesta ke společné evropské budoucnosti, v níž by později i Ukrajina měla být součástí Evropské unie.

Současná polská vládavšak svými kroky kolem volyňské řeže Ukrajinu od evropské budoucnosti vzdaluje, místo aby v dnešní obtížné chvíli prozápadní kyjevské vládě pomáhala. Zbytek Visegrádu, který se považuje za přátele jak Kyjeva, tak Varšavy, by měl Varšavu na nevhodnost jejího jednání upozornit."
  ["post_title"]=>
  string(93) "Varšava může rezolucí o ukrajinské genocidě Poláků ve Volyni zničit vztahy s Kyjevem"
  ["post_excerpt"]=>
  string(481) "Nová polská vláda Beaty Szydlo s předsedou vládnoucího Práva a spravedlnosti Jaroslawem Kaczynským v pozadí se rozhodla prosadit svůj pohled na události druhé světové války na bývalých východních územích meziválečného Polska za každou cenu. A to i za cenu zničení dobrých vztahů mezi Poláky a Ukrajinci po Oranžové revoluci, které začaly překonávat velice krvavou minulost bojů obou národů o etnicky smíšená území v bývalé Haliči.

"
  ["post_status"]=>
  string(7) "publish"
  ["comment_status"]=>
  string(4) "open"
  ["ping_status"]=>
  string(4) "open"
  ["post_password"]=>
  string(0) ""
  ["post_name"]=>
  string(84) "varsava-muze-rezoluci-o-ukrajinske-genocide-polaku-ve-volyni-znicit-vztahy-s-kyjevem"
  ["to_ping"]=>
  string(0) ""
  ["pinged"]=>
  string(0) ""
  ["post_modified"]=>
  string(19) "2016-07-22 10:53:26"
  ["post_modified_gmt"]=>
  string(19) "2016-07-22 10:53:26"
  ["post_content_filtered"]=>
  string(0) ""
  ["post_parent"]=>
  int(0)
  ["guid"]=>
  string(44) "http://zahranicnapolitika.dennikn.sk/?p=1842"
  ["menu_order"]=>
  int(0)
  ["post_type"]=>
  string(4) "post"
  ["post_mime_type"]=>
  string(0) ""
  ["comment_count"]=>
  string(1) "0"
  ["filter"]=>
  string(3) "raw"
}
Alberto Elia Violante

Varšava může rezolucí o ukrajinské genocidě Poláků ve Volyni zničit vztahy s Kyjevem

Nová polská vláda Beaty Szydlo s předsedou vládnoucího Práva a spravedlnosti Jaroslawem Kaczynským v pozadí se rozhodla prosadit svůj pohled na události druhé světové války na bývalých východních územ...