Steps To Make Your Unwanted Hair Ugly

Composition writing is an unusual art. It is often a daunting task to lots of people. An composition is mainly referred to as a quick writing that ought to have the right degree of quality to coordinate with your visitor...

A Letter of Apology to Our Parents, Whom I Appreciate and Love

Hopefully you won’t actually have to contemplate this, but in the event you do, you can find tons of components to look at. It’s an innovative component in the perform. It’s certain that with the fresh ...

Easy Terms to Use as Word Starters to Create Better Essays

Custom essay writing isn’t a straightforward job. A personalized author ought to help you to manage the multi tasking strategies that have custom composition creating and producing. Such circumstances pupils want t...

Old Designs You May Make Yourself

Writing a college scholarship composition may be daunting occupation, but by following some easy directions it might be a fantastic experience. That’s why you ought to address these unwanted grades inside your admi...

Application Letter Format for School Entry

Test Preparation 101: How-To Generate A Highly Effective Research Method No wrong or suitable way to examine for examinations everybody that is understands differently. One technique that is useful for a buddy might not ...

Najčítanejšie články

object(WP_Post)#350 (24) {
  ["ID"]=>
  int(1930)
  ["post_author"]=>
  string(2) "89"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2016-10-14 05:15:19"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2016-10-14 05:15:19"
  ["post_content"]=>
  string(8293) "Snahy o vyriešenie konfliktu vo východnej Európe na základe tzv. Minských dohôd do dnešného dňa skôr zlyhávali. Pre bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenku bolo však dobrým marketingovým ťahom hostiť stretnutie Francoisa Hollanda a Angely Merkelovej s Vladimirom Putinom. Štátna televízia rozprávala o tzv. „normandskej štvorke“ s úžasom. Treba si uvedomiť, že Bielorusko si pomaly buduje medzinárodný imidž; z izolovanej diktatúry je dnes miesto dôležitej mediačnej platformy. Zrušenie sankcií EÚ proti štátnym zamestnancom a podnikateľom Bieloruska tento trend potvrdilo: vojna na Ukrajine pomáha Minsku prelomiť izoláciu. Niektorí analytici spojení s vládou dokonca začali blúzniť o Bielorusku ako o „regionálnom donorovi“ stability a bezpečnosti.

Prirodzene, tento imidž môže byť lákavý. No s pokračujúcou politickou závislosťou od Ruska a stagnujúcou nereformovanou ekonomikou je ďaleko od skutočnosti. Odhliadnuc od tvorby imidžu, súčasná situácia naznačuje veľmi nebezpečnú budúcnosť pre Bielorusko. Dnes ostáva Bielorusko Putinovým najbližším spojencom, ale zároveň môže byť aj jeho ďalšou obeťou. Ako tento paradox vysvetliť?

Gravitácia ruského sveta

Prezident Lukašenka sa roky snažil vykresliť Rusko ako oddaného a verného spojenca. Tento imidž sa zapáčil ruskému establishmentu, najmä v tých časoch, keď bývalí vazali Ruska opúšťali jeho sféru vplyvu. Lukašenkova cena narastala vždy, keď bol konflikt medzi Ruskom a Západom, keď sa ho obe časti sveta snažili dostať pod svoj vplyv. Kým bolo Rusko slabé, Minsku vyhovovalo figurovať ako jeho posledný spojenec.

Hneď ako Rusko zosilnelo a začalo konať asertívnejšie, Bielorusko začalo byť pozornejšie. Nebol to Západ či NATO, tradičné témy vzbudzujúce záujem propagandy štátnych médií. Ruská intervencia v Gruzínsku v roku 2008 a nedávna anexia Krymu zneistili nejedného úradníka v Minsku. Zmena pravidiel bola evidentná. Už to bolo iné Rusko, s ktorým bolo treba rokovať. Už nie slabé a štedré k svojmu poslednému spojencovi, ale pripravené uplatniť vojenskú silu voči susedovi s cieľom ochrániť svojich krajanov. Z ideologického hľadiska bol aj Putinov nový koncept „ruského sveta“ hrozivým. Predstavoval vymyslenú kultúrnu komunitu rusky hovoriacich obyvateľov, ale nebol viazaný zákonnými hranicami, minimálne tými z roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu. Ideologický recept na teritoriálny revizionizmus bol pripravený.

Toto malo za následok, že sa Lukašenka po prvý raz objavil na strane opozície k svojmu tradičnému proruskému voličstvu, ktoré vítalo anexiu Krymu, a skôr sa upieral k prozápadným občanom, ktorých v minulosti potláčal. Avšak uvedomujúc si hrozbu „ruského sveta“ klopúceho na dvere Minska, ostal verný spolupráci s Ruskom. Bez ohľadu na nedávne reformy Bielorusko vďaka politickému systému ostáva neschopné spolupráce s EÚ a NATO. Ak príde reč na autoritárske systémy, niekedy sú dokonca aj národné záujmy na druhej koľaji pred samotným prežitím režimu.

Zároveň je však možné odpozorovať preventívne opatrenia proti ruskému iredentizmu. V roku 2014, krátko po anexii Krymu, nariadil Lukašenka bieloruskej KGB, aby potláčala akékoľvek správy o „perzekúcii Rusov v Bielorusku“. Rovnako uskutočnil kroky na obmedzenie ruského vplyvu na politický symbolizmus. Počas oslavy Dňa víťazstva boli napríklad tradičné červeno-oranžové stužky sv. Juraja nahradené zeleno-červenými, čo sú farby oficiálnej bieloruskej vlajky. Od začiatku vojny na Ukrajine sú stužky sv. Juraja kontroverzným symbolom „ruského sveta“, ktorý nosia napríklad tzv. povstalci na východe Ukrajiny. Z uniknutých dokumentov vyplýva, že sa Bielorusko snaží úplne nahradiť červeno-oranžové stužky oficiálnymi zeleno-červenými na všetkých ceremóniách.

Akokoľvek opatrne sa bieloruská vláda snaží vzdialiť od „ruského sveta“, tieto kroky neostávajú bez povšimnutia. Postkrymovská agresívna vlna národného šovinizmu, ktorá bola vytvorená a podporovaná zo strany ruskej vlády, mala dopad na vnímanie Bieloruska jeho najväčším susedom. Niektoré ruské médiá, najmä na internete, sa snažia vytvoriť nový imidž Bieloruska. Podľa tohto obrazu je Lukašenkov režim protiruský a snaží sa zničiť ruskú kultúru prostredníctvom politiky „bielorusizácie“. Bielorusko je prezentované aj ako krajina ohrozená nebezpečným prozápadným „fašistickým pučom“, ktorý ho vytlačí z „ruského sveta“ (chápaného ako politická a kultúrna jednota s Ruskom). Toto sú, samozrejme, nebezpečné pokusy vykresliť Bielorusko ako „druhú“ Ukrajinu, z čoho potom logicky vyplývajú aj ďalšie kroky, vrátane intervencie.

Nový diškurz?

V istom zmysle je nový ruský diškurz o Bielorusku produktom nervozity a paranoje, ktorú v Rusku vytvorila postkrymovská vlna šovinizmu. Mentalita „obliehanej pevnosti“ aktívne podporovaná Kremľom hľadala nepriateľa na každom rohu. Na druhej strane však rovnako odhaľuje nedostatok informácií o Bielorusku v Rusku. Dlhú dobu sa o Bielorusku hovorilo buď ako o mýtickej „ruskej“ krajine, ktorá si zachovala rusko/sovietske dedičstvo lepšie ako samotné Rusko, alebo ako o západnom susedovi pomáhajúcom Rusku v jeho boji proti západným nepriateľom s bratským národom, ktorého jediným snom je „zjednotiť sa“ so „starším bratom“. V tomto obraze sa brala samotná nezávislosť krajiny zo strany Rusov ako "dočasné nepochopenie".

Prirodzene, keď tieto ruské stereotypy narazia na realitu, prinášajú hnev a frustráciu. Ruskí iredentisti musia čeliť niekoľkým nepríjemným faktom. V prvom rade prezident Lukašenka v žiadnom prípade nepreukazuje snahu zjednotiť sa s Ruskom a  v niektorých prípadoch vykonáva veľmi nezávislú zahraničnú politiku. Po druhé, v Bielorusku existuje nezávislá vízia bieloruskej identity, ktorá nezapadá do ruského imperialistického charakteru. V minulosti bolo Bielorusko významne rusifikované koloniálnymi praktikami. Postihol ho podobný osud ako Írsko, kde jazyk väčšiny nahradil jazyk koloniálnej mocnosti. Rusky hovoriaci Bielorusi, ale aj etnickí Rusi žijúci v Bielorusku, sa dnes neidentifikujú s Ruskom, tobôž nie s Putinom a jeho politikou. V posledných rokoch sa v krajine začal vytvárať rusky hovoriaci občiansky bieloruský nacionalizmus, ktorý vníma bieloruský jazyk, históriu a kultúru ako dôležité symboly nezávislosti.

Existujú ukazovatele, ktoré naznačujú, že sa v postsovietskych rokoch v Bielorusku konsolidoval nezávislý národ. Ruskí šovinisti majú problém stráviť tento fakt. Preto tie útoky (zatiaľ len slovné) na Bielorusko a Lukašenku, ktorý si čoskoro môže uvedomiť, že ak aj je proruský, nie je dostatočne proruský. Žiaľ, súčasná situácia nenaznačuje optimizmus. Bielorusku neprináleží rovnaká ochranná ruka v podobe NATO ako napríklad pobaltským krajinám. Signatári Budapeštianskeho memoranda z roku 1994, vrátane Ruska, sľúbili rešpektovať teritoriálnu integritu Bieloruska, ak odovzdá všetky nukleárne zbrane. Ale hlavné poučenie z Ukrajiny tkvie v tom, že napriek medzinárodným záväzkom západné mocnosti nebudú riskovať vojenskú konfrontáciu s Ruskom na záchranu „ľudí zo vzdialenej krajiny“, o ktorých nič nevedia. Veľa závisí od načasovania. Kremeľ nemá Lukašenku v láske, ale nateraz asi odložia „finálnu otázku“ a budú ho považovať za menšie zlo v porovnaní s prozápadnou alternatívou. Skôr či neskôr však režim skolabuje. Ak bude dovtedy v Rusku ideológia „ruského sveta“ stále prítomná, Kremeľ môže využiť mocenské vákuum v Minsku, zakročiť a ukončiť „dočasné nepochopenie“ bieloruskej nezávislosti. V tomto prípade uvidí EÚ ďalší Donbas vo svojom susedstve. Tentoraz bude väčší a bližšie k jej dverám."
  ["post_title"]=>
  string(45) "Pohltí Putinov „ruský svet“ Bielorusko?"
  ["post_excerpt"]=>
  string(569) "Konflikt na Ukrajine zmenil za posledné roky vnímanie situácie vo východnej Európe. Bielorusko nie je v tomto výnimkou. V očiach Západu Bielorusko dlho ľutovali ako „poslednú diktatúru Európy“. V súvislosti s ruskou agresiou voči Ukrajine stratili Bielorusi časť svetovej pozornosti ako obete autoritárskeho režimu. Predstavitelia Európskej únie si dokonca môžu myslieť, že bieloruský režim je po otvorenej vojne u susedov v poradí druhým menším zlom. Konflikt rovnako ponúkol dodatočné diplomatické možnosti pre vládu v Minsku. "
  ["post_status"]=>
  string(7) "publish"
  ["comment_status"]=>
  string(4) "open"
  ["ping_status"]=>
  string(4) "open"
  ["post_password"]=>
  string(0) ""
  ["post_name"]=>
  string(28) "pohlti-rusky-svet-bielorusko"
  ["to_ping"]=>
  string(0) ""
  ["pinged"]=>
  string(0) ""
  ["post_modified"]=>
  string(19) "2016-10-19 16:01:51"
  ["post_modified_gmt"]=>
  string(19) "2016-10-19 16:01:51"
  ["post_content_filtered"]=>
  string(0) ""
  ["post_parent"]=>
  int(0)
  ["guid"]=>
  string(44) "http://zahranicnapolitika.dennikn.sk/?p=1930"
  ["menu_order"]=>
  int(0)
  ["post_type"]=>
  string(4) "post"
  ["post_mime_type"]=>
  string(0) ""
  ["comment_count"]=>
  string(1) "0"
  ["filter"]=>
  string(3) "raw"
}

Pohltí Putinov „ruský svet“ Bielorusko?

Konflikt na Ukrajine zmenil za posledné roky vnímanie situácie vo východnej Európe. Bielorusko nie je v tomto výnimkou. V očiach Západu Bielorusko dlho ľutovali ako „poslednú diktatúru Európy“. V súvislo...

object(WP_Post)#144 (24) {
  ["ID"]=>
  int(1893)
  ["post_author"]=>
  string(2) "56"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2016-09-15 13:49:17"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2016-09-15 13:49:17"
  ["post_content"]=>
  string(4933) "Kulturní kontrarevoluce proti EU

Jak k znepokojivému a velmi malé šance na kvalitní dohodu vzbuzujícímu stavu Evropské unie přispívá Visegrád? Do značné míry negativně. Hesla o obnovování „národní ekonomiky“ a „kulturní kontrarevoluci“, jež zazněla na ekonomickém fóru v Krynici, jsou ve své podstatě protiunijní.

Cílem nacionalizace ekonomiky nemá být nic menšího než omezení role jednotného unijního trhu protekcionismem podporujícím domácí podnikatele a vytlačujícím naopak zahraniční investory z velké části ekonomiky. Ještě problematičtější je však „kulturní kontrarevoluce“, která má odsunout myšlenku evropanství na vedlejší kolej. A slovy Viktora Orbána, pronesenými v Krynici, vrátit se k přirozenosti evropských nacionalismů.

„Nyní máme fantastickou možnost udělat velkou kulturní kontrarevoluci. Můžeme ji udělat my, kteří říkáme, že podstata člověka se nezměnila, že národní a náboženská identita dále hraje svoji roli. My, kteří tvrdíme, že není žádná evropská identita, která by to mohla zastoupit. Nic takového jako evropský národ neexistuje,“ tvrdil Orbán na krynickém pódiu za přizvukování faktického vládce dnešního Polska, šéfa vládnoucího Práva a spravedlnosti Jaroslawa Kaczynského. V mírnějších formulacích však tato myšlenka zazněla od Orbána i polské premiérky Beaty Szydlové i při debatě premiérů visegrádské čtyřky, která setkání dua Kaczynski-Orbán předcházela.

Od té doby se především česká diplomacie snaží „brzdit botami“, aby se něco takového jménem Visegrádu neobjevilo na bratislavském summitu. „S kulturními revolucemi a kontrarevolucemi má svět dost zkušeností, a ani jednu dobrou,“ říká český státní tajemník pro evropské záležitosti Tomáš Prouza.

Spojence mají Češi i ve slovenské diplomacii, která se v rámci své konsenzuální role předsednické země EU snaží zabránit podobným „extrémním excesům“, za které se v bruselských kruzích orbánovsko-kaczynské nápady označují. Jižní křídlo Evropské unie se dokonce vůči Visegrádu vymezilo Tsiprasovým prohlášením, že o budoucnosti Evropy se rozhoduje právě na jižním křídle, oddaném evropským myšlenkám.

Neúspěch summitu v Bratislavě by prohloubil krizi

Proti Visegrádu, respektive jeho předsednickému Polsku, které chce dokonce v reakci na brexit měnit základní unijní smlouvy, se vymezuje i Německo. Kancléřka Merkelová vcelku správně nechce o ničem takovém ani slyšet a místo prudkých změn evropského kurzu chce stabilizovat rozkývanou loď a dovést ji do klidnějších vod.

Jediné, co je Berlín podle určitých náznaků ochoten podpořit, je omezení role Evropské komise, především jejího předsedy Jeana-Clauda Junckera. Ten měl ambici udělat z Komise skutečnou unijní vládu a dokázal tím naštvat téměř všechny vlády členských zemí.

„Výsledkem unijního summitu na Slovensku by měla být jakási cestovní mapa úkolů, které jako členské státy zadáme bruselské Komisi a vrátíme ji tak do její úřednické role,“ komentuje to jeden vysoký západní představitel. To by mohlo vyjít, jen seznam úkolů si různé skupiny zemí, ne-li všech 27 členských států, představuje jinak. (Británie se neformálního summitu už nezúčastní, i když ani ještě nepožádala o vystoupení.)

Zajímavý bude osud iniciativy Slovenska, které chce nahradit systém povinných uprchlických kvót možností pomáhat s migrací jinak, finančně, poskytováním pomoci do uprchlických táborů nebo vysláním většího počtu policistů z těch zemí, které nebudou chtít přistoupit na přijetí žadatelů o azyl. Jenže Řecko a Itálie, země, které mají na svém území desítky tisíc – a v případě Itálie dokonce stovky tisíc migrantů, o něž se nechce s nimi téměř nikdo podělit, mají úplně jiný názor. A i takoví Rakušané sice budou s Visegrádem souhlasit na téma, že je třeba chránit schengenské hranice a pokud možno nepřijmout žádné nelegální migranty do Unie, ale když dojde na nějakou náhradu za kvóty, je velkou otázkou, jak se Vídeň zachová.

Zpochybnit v této situaci „kulturní kontrarevolucí“ základy evropanství, jak to v těchto dnech udělaly Polsko a Maďarsko, je krajně nešťastné a debatě na summitu v Bratislavě to v ničem nepomůže, naopak to může pohřbít racionální závěry schůzky. A pohřeb bratislavského summitu by znovu ještě více přiblížil další rozpad Evropské unie v podobě, v jaké jsme ji v posledních dvaceti letech znali. Otázkou je, zda Polsko a Maďarsko vzdalující se od plné demokracie ve skutečnosti právě něco takového nechtějí."
  ["post_title"]=>
  string(65) "Kulturní kontrarevoluce může pohřbít summit EU v Bratislavě"
  ["post_excerpt"]=>
  string(932) "Evropská unie začíná po britském referendu o vystoupení z unie připomínat rozpadající se říši Karla Velikého v dobách po jeho smrti. Vznikají regionální zájmové koalice, které se v novém poměru sil snaží získat pro sebe co nejvíc výhod a naopak to, co pro sebe pokládají za nevýhodné, zablokovat nebo oslabit. Unie se slovy jednoho bruselského diplomata „rozkližuje před očima".
Ukázal to summit jižního křídla Unie, který do Atén svolal řecký premiér Alexis Tsipras jen několik dní po schůzce visegrádské čtyřky v Krynici. Tsipras navrhl na jednání v Bratislavě zcela jiná východiska, než zazněla od visegrádské čtyřky. Někde mezi tím stojí bohatý a prosperující zbytek Unie, kde však kancléřka Angela Merkelová jakoby nedokázala, nebo ani nechtěla převzít vůdčí roli a pokusit se po referendu uklidnit Unii rozbíhající se do různých stran.
"
  ["post_status"]=>
  string(7) "publish"
  ["comment_status"]=>
  string(4) "open"
  ["ping_status"]=>
  string(4) "open"
  ["post_password"]=>
  string(0) ""
  ["post_name"]=>
  string(59) "kulturni-kontrarevoluce-muze-pohrbit-summit-eu-v-bratislave"
  ["to_ping"]=>
  string(0) ""
  ["pinged"]=>
  string(0) ""
  ["post_modified"]=>
  string(19) "2016-09-15 13:49:17"
  ["post_modified_gmt"]=>
  string(19) "2016-09-15 13:49:17"
  ["post_content_filtered"]=>
  string(0) ""
  ["post_parent"]=>
  int(0)
  ["guid"]=>
  string(44) "http://zahranicnapolitika.dennikn.sk/?p=1893"
  ["menu_order"]=>
  int(0)
  ["post_type"]=>
  string(4) "post"
  ["post_mime_type"]=>
  string(0) ""
  ["comment_count"]=>
  string(1) "0"
  ["filter"]=>
  string(3) "raw"
}
Foto: motiqua

Kulturní kontrarevoluce může pohřbít summit EU v Bratislavě

Evropská unie začíná po britském referendu o vystoupení z unie připomínat rozpadající se říši Karla Velikého v dobách po jeho smrti. Vznikají regionální zájmové koalice, které se v novém poměru sil...

object(WP_Post)#141 (24) {
  ["ID"]=>
  int(1953)
  ["post_author"]=>
  string(2) "51"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2016-11-15 10:01:20"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2016-11-15 10:01:20"
  ["post_content"]=>
  string(6297) "Národná komisia pre reguláciu energie a poplatkov vysvetlila takýto nárast požiadavkami zo strany Medzinárodného menového fondu, na základe ktorých by mali poplatky korešpondovať s trhovou hodnotou dodaných zdrojov. Zástupcovia spomínanej inštitúcie často upozorňujú na fakt, že v Európe sú komunálne služby oveľa drahšie a ľudia platia viac za elektrinu, plyn a vodu. Čo však opomínajú, je priemerná mzda na Ukrajine, ktorá je najnižšia v Európe. Ukrajinci zarobia v priemere 130 eur mesačne, kým najchudobnejšie štáty Európskej únie – Bulharsko a Rumunsko, majú priemernú mzdu na úrovni 400 eur. Poplatky za energie predstavujú 20 % z celkových mesačných nákladov Ukrajincov. Tento ukazovateľ je najväčší na svete. Napríklad v Austrálii je pomer 11 %, v Nemecku 14 % (najviac v EÚ) a v Spojených štátoch 7 %. Napriek týmto nepriaznivým štatistikám nie je zvyšovanie poplatkov finálne.

Diabolský plynový kruh

Približne 10 % poplatkov sa používa ako štátne fondy na pokrytie cien elektriny a vody, zvyšných 90 % na pokrytie nákupu plynu. Ruský plynový teror bol vždy predmetom sporu medzi Kyjevom a Moskvou, no v roku 2014 po ruskej okupácii Donbasu a anexii Krymu nabral problém nové kontúry. Aj keď sa takmer 40 % ruského plynu transportuje do Európy cez Ukrajinu, Ukrajinci platia za plyn najviac. Neslávne známa dohoda medzi Ukrajinou a Ruskom o dodávke a tranzite zemného plynu bola podpísaná v roku 2009, ale od roku 2014 Rusko konštantne porušuje dohodnuté ceny. Táto politika viedla k výsluchu pred Arbitrážnym inštitútom Štokholmskej obchodnej komory. Spor je medzi národnou firmou Naftogaz Ukrajina a ruským OJSC Gazprom a jeho rozhodnutie sa očakáva na začiatku roku 2017. Naftogaz žiada náhradu vo výške viac ako 11,7 miliardy dolárov od Gazpromu za nedodržanie podmienok dohody o výpočte ceny, ktoré boli platné do roku 2015. Kremeľ obvinenia odmieta a núti Ukrajinu, aby sa skôr sústredila na reverzný tok dodávok plynu.

Rusko – Ukrajina – Európa – Ukrajina, alebo dodávky v opačnom smere

Rusko sa počas posledných desiatich rokov pokúsilo obísť Ukrajinu ako hlavnú tranzitnú krajinu. Väčšina ruského exportu išla v posledných rokoch priamo do Nemecka cez rozšírené potrubie Nord Stream. Južná časť je zásobovaná potrubím Blue Stream, ktorý spája Rusko a Turecko. Popritom je pre Rusov dôležité dostať cez Ukrajinu plyn do Európy prostredníctvom plynového potrubia Bratstvo, ktoré je umiestnené vo Veľkých Kapušanoch na slovensko-ukrajinských hraniciach. V tomto smere je slovenský prevádzkovateľ Eustream jedným z európskych dodávateľov plynu na Ukrajinu. V poslednom štvrťroku 2016 je dodávka na svojom maxime, vytvára dodatočnú kapacitu 12-tisíc MWh denne. Slovenský predseda vlády Robert Fico počas nedávneho stretnutia V4 potvrdil, že spolupráca s Ukrajinou v otázkach plynu bude pokračovať aj v budúcnosti.

Ukrajine predávajú plyn aj ďalšie krajiny V4. Poľsko a Maďarsko v tejto chvíli prepravujú 1,5 miliardy kubických metrov plynu na Ukrajinu s možnosťou zvýšenia dodávok. Napriek tomu prichádza najväčšie množstvo reverzného toku plynu na Ukrajinu z Nemecka, druhým najväčším dodávateľom je Švajčiarsko a tretím Rakúsko. Vo všeobecnosti sa množstvo prepraveného plynu na Ukrajinu cez firmy mimo Gazpromu zvýšilo v rokoch 2015 a 2016 desaťnásobne. Priemerná cena ruského „poeurópšteného“ plynu pre Ukrajinu je asi 199,2 dolára za tisíc kubíkov, kým plyn predávaný Gazpromom stojí 212 dolárov za tisíc kubíkov vrátane zliav. Podobné výpočty naznačujú, že reverzné dodávky sú pre Ukrajinu výnosné. Otázkou však ostáva, či bude mať Ukrajina bez ruského plynu dostatok energie na nadchádzajúcu zimu.

Nádej na teplú zimu

Do septembra 2016 prežila Ukrajina bez zásob ruského plynu 300 dní. Zima sa však blíži a ukrajinskí politici si nie sú istí, či dokážu udržať pozitívnu tendenciu. Veľkokapacitné zásobníky na plyn, nevyhnutné pre pokračujúce prepravy plynu, sú neupravované a potrebujú zrekonštruovať. Generálny riaditeľ pre obchod Naftogazu Jurij Vitrenko priznal, že v prípade studenej zimy sa Ukrajina bude musieť vrátiť k nákupu plynu priamo z Ruska.

V roku 2015 sa spotreba plynu na Ukrajine znížila o 20 % najmä vďaka zníženiu spotreby v domácnostiach. V súvislosti s 50-miliónovou pôžičkou Naftogazu od Svetovej banky sú výhľady pre Ukrajincov smutné. Pôžička zahŕňa klauzulu o návrate k nákupu plynu z Ruska, čím sa poplatky za energie zvýšia. Navyše Ukrajina doteraz neuplatňuje dôležité reformy v energetickom sektore, vrátane modernizácie potrubí. Na začiatku septembra zastavila puklina v potrubí prítok plynu z Poľska – rovnaké potrubie sa používa na prepravu plynu do Európy, čo nevytvára pozitívny dojem o nadchádzajúcej zime."
  ["post_title"]=>
  string(63) "Očakávanie zimy na Ukrajine: plyn a nové poplatky za energie"
  ["post_excerpt"]=>
  string(284) "V rokoch 2015 a 2016 vyleteli poplatky za energie na Ukrajine. Poplatky za elektrinu sa zvýšili štyriapolnásobne, zdroje studenej a teplej vody, rovnako ako poplatky za odpadky išli hore dvojnásobne, tarifa za kúrenie päťnásobne a cena plynu dosiahla 70-percentný nárast. "
  ["post_status"]=>
  string(7) "publish"
  ["comment_status"]=>
  string(4) "open"
  ["ping_status"]=>
  string(4) "open"
  ["post_password"]=>
  string(0) ""
  ["post_name"]=>
  string(59) "ocakavanie-zimy-na-ukrajine-plyn-a-nove-poplatky-za-energie"
  ["to_ping"]=>
  string(0) ""
  ["pinged"]=>
  string(0) ""
  ["post_modified"]=>
  string(19) "2016-11-15 10:01:20"
  ["post_modified_gmt"]=>
  string(19) "2016-11-15 10:01:20"
  ["post_content_filtered"]=>
  string(0) ""
  ["post_parent"]=>
  int(0)
  ["guid"]=>
  string(44) "http://zahranicnapolitika.dennikn.sk/?p=1953"
  ["menu_order"]=>
  int(0)
  ["post_type"]=>
  string(4) "post"
  ["post_mime_type"]=>
  string(0) ""
  ["comment_count"]=>
  string(1) "0"
  ["filter"]=>
  string(3) "raw"
}
Foto: Trey Ratcliff

Očakávanie zimy na Ukrajine: plyn a nové poplatky za energie

V rokoch 2015 a 2016 vyleteli poplatky za energie na Ukrajine. Poplatky za elektrinu sa zvýšili štyriapolnásobne, zdroje studenej a teplej vody, rovnako ako poplatky za odpadky išli hore dvojnásobne, tarifa za kúr...