Foto: Christopher Michel

Rusko v Arktidě – hrozba, nebo partner?

V současné době jsou vztahy mezi Moskvou a Severoatlantickou aliancí na nejnižší úrovni od konce studené války. Probíhající ozbrojený konflikt na Ukrajině podkopal v očích západních zemí vnímání Ruska jako spolehlivého p...

Foto: Politico

Turecká dilema pre EÚ

Od neúspešného pokusu o vojenský prevrat v Turecku sú vzťahy medzi Erdoganovou vládou a Západom čoraz chladnejšie – kooperácia s krajinou polmesiaca je pritom pre EÚ životne dôležitá v otázke zvládania migračnej krízy. A...

Foto: motiqua

Kulturní kontrarevoluce může pohřbít summit EU v Bratislavě

Evropská unie začíná po britském referendu o vystoupení z unie připomínat rozpadající se říši Karla Velikého v dobách po jeho smrti. Vznikají regionální zájmové koalice, které se v novém poměru sil snaží získat pro sebe ...

Foto: Commons

Transformácia tureckej armády po nevydarenom vojenskom prevrate

Neúspešný armádny pokus o prevrat v Turecku si vyžiadal 246 obetí a viac ako 2100 zranených. Následné čistky v armáde, polícii, súdnictve, štátnej a verejnej administratíve a ďalších pozíciách už stáli miesto viac ako 80...

Nerozlučná dvojica

Ešte prednedávnom si nevedeli prísť na meno, pred ôsmimi rokmi viedli ich kampane zákopovú vojnu, no dnes sa nevedia od seba odtrhnúť. Clintonová a Obama spojili svoje sily a vyrazili proti Trumpovi. Jemu ide o zachovani...

Najčítanejšie články

object(WP_Post)#282 (24) {
  ["ID"]=>
  int(1846)
  ["post_author"]=>
  string(2) "22"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2016-07-29 05:39:59"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2016-07-29 05:39:59"
  ["post_content"]=>
  string(5530) "Vedľajšie účinky

Celá aféra začala vyšetrovaním kauzy Bengázi z 11. septembra 2012, keď prišlo k ozbrojenému útoku na americký konzulát, pri ktorom zahynuli štyria ľudia diplomatickej a ochrannej služby, vrátane vedúceho misie Chrisa Stevensa. Hlavnou osobou v celej kauze bola vtedajšia ministerka zahraničných vecí a terajšia kandidátka na prezidentku Hillary Clintonová. Minulý rok na jeseň Clintonovú predvolali pred senátny výbor. Jedenásť hodín výsluchu trvalo republikánskym senátorom, kým si uvedomili jednu vec: bývalá ministerka je ťažký oriešok na rozlúsknutie. Clintonová vyšla z vypočúvania ako víťazka, no stále s nepríjemnou pachuťou v ústach. Sedem miliónov dolárov, dva roky tvrdej driny stoviek asistentov a analytikov zvláštneho senátneho výboru nedokázalo Hillary Clintonovej žiadnu hmatateľnú zodpovednosť za udalosti v Bengázi. Počas vyšetrovania sa však ukázalo, že Clintonová používala na pracovnú komunikáciu súkromný e-mailový server, ktorý nespadal pod jurisdikciu ministerstva zahraničných vecí.

Clintonová sa počas svojej kampane za svoje činy niekoľkokrát ospravedlnila a jej oponent z primárok Bernie Sanders zhodil kauzu zo stola už počas ich prvej spoločnej debaty. Vyšetrovanie však pokračovalo aj tento rok. Kauza bola vzhľadom na kandidatúru Clintonovej pod silným mediálnym drobnohľadom. Vodu na mlyn republikánskym oponentom prilial manžel kandidátky Bill, ktorý sa pred pár týždňami sám pozval na palubu lietadla ministerky spravodlivosti Lorretty Lynch (pod ktorú patrí vyšetrujúci úrad FBI), keď čakala na svoj odlet. Údajne polhodinový rozhovor o golfe a vnúčatách je druhým škandálom, ktorý mal súvis s Clintonom a lietadlami po tom, ako v roku 1993 v Los Angeles zablokoval odletovú rampu, lebo ho na palube Air Force One strihali.

Pochybila, ale nie je vinná

Hillary Clintonová v kauze svojich e-mailov klamala. Hovorila, že súkromný server používala pre jeho jednoduchosť a svoju vlastnú pohodlnosť. To nie je pravda. Podľa riaditeľa FBI išlo o systém, ktorý obsahoval niekoľko zariadení. Ďalej tvrdila, že nikdy neposlala niečo s označením stupňa utajenia. Zasa lož. Ona alebo ľudia z jej kampane posielali desiatky dokumentov, ktoré v čase odosielania mali stupeň utajenia. Rovnako sa snažila presvedčiť, že poskytla všetku súčinnosť s vyšetrovaním FBI, vrátane čítania e-mailov na údajnom serveri. Podľa riaditeľa FBI Jamesa Comeyho však išlo o puzzle, z ktorých bol okraj odtrhnutý a rozhádzaný po zemi. Vyšetrovatelia FBI tak museli pomocou kľúčových slov nachádzať e-maily, ktoré boli naviazané na prácu ministerky zahraničných vecí.

Po tom, ako ju bez prísahy vypočul FBI, a po zbere všetkých informácií šéf FBI republikán Comey rozhodol, že nevidí dôvod na obžalobu. Na tom by nebolo nič zvláštne, ak by počas tej istej tlačovky nepredostrel desiatky dôkazov o nedbanlivosti Clintonovej a jej tímu. Dokonca upozornil, že Clintonová používala e-mail v krajinách, ktoré sú vyspelé v kybernetických útokoch. Na obžalobu však podľa Comeyho nebol jasne preukázaný úmysel zo strany Clintonovej či pracovníkov ministerstva. Problém je v tom, že príslušný zákon viažuci sa ku kauze nehovorí o úmysle zneužiť nezabezpečený súkromný e-mail na vykonanie trestnej činnosti. Podľa litery stačí na obžalobu celkom bežná nedbanlivosť. Taká, akej sa Clintonová dopustila. Rovnako by na obvinenie stačili klamstvá, ktoré Hillary Clintonová verejne hovorí počas svojej kampane už viac ako rok. Pripomeňme si, že jej manžel bol takmer obžalovaný Senátom, no nie za manželskú neveru, ale za krivú prísahu a bránenie spravodlivosti.

Dnes sa treba pýtať, prečo to robila a či sa jej dá v budúcnosti veriť. Na tú prvú otázku existuje jednoduchá odpoveď – Clintonovci majú radi svoje súkromie a poctivo si ho strážia. Po desiatkach rokov vo verejnom živote sú si vedomí dopadov uniknutých informácií. Na druhú otázku si budú musieť odpovedať demokratickí voliči. Odpovedal si na ňu aj republikán Paul Ryan, predseda Snemovne republikánov, ktorý oficiálne vyzval riaditeľa národnej spravodajskej služby, aby Clintonovej zabránil v prístupe k utajovaným skutočnostiam. Tá má totiž rovnako ako jej oponent Donald Trump prístup k takýmto informáciám hneď, ako sa stanú oficiálnymi kandidátmi svojich strán.

Hillary Clintonová má šťastie, že tento rok kandiduje proti Donaldovi Trumpovi, ktorý je prvým kandidátom tzv. postfaktovej doby. Dokáže klamať o svojich predchádzajúcich klamstvách bez mihnutia oka. Fakty a usvedčujúce dôkazy nehrajú úlohu. Znamená to, že keď Hillary klamala, bude Trump napriek svojim mínusom lepším prezidentom? V žiadnom prípade. Voľby sú výberom z dvoch či viacerých kandidátov. Navyše dnes už je politická scéna taká polarizovaná, že netreba očakávať výrazný presun voličov z jedného tábora do druhého. Clintonovej kampaň ukázala, že si váži svoje súkromie viac ako čokoľvek iné. Ukázala, že zlyhala, bola nedbanlivá, a  dokáže sa poučiť. Trump sa nedokáže poučiť, nedokáže sa transformovať na štátnika a jeho prípadné vedenie úradu stále ostáva mimo mantinelov akéhokoľvek normálna."
  ["post_title"]=>
  string(57) "Clintonová zavádzala. Ale bude Trump lepší prezident?"
  ["post_excerpt"]=>
  string(356) "Obaja nominanti na prezidenta sú známi. Teraz bude na oboch stranách dôležité ukázať kontrast medzi kandidátmi. Jeden z najväčších tromfov pre republikánov bude škandál s e-mailami. Čo sa na začiatku zdalo ako nevinná aféra a stranícka hra, sa stále viac ukazuje ako kauza, ktorá bude mať dopad na výsledok prezidentských volieb. "
  ["post_status"]=>
  string(7) "publish"
  ["comment_status"]=>
  string(4) "open"
  ["ping_status"]=>
  string(4) "open"
  ["post_password"]=>
  string(0) ""
  ["post_name"]=>
  string(51) "clintonova-zavadzala-ale-bude-trump-lepsi-prezident"
  ["to_ping"]=>
  string(0) ""
  ["pinged"]=>
  string(0) ""
  ["post_modified"]=>
  string(19) "2016-07-29 05:39:59"
  ["post_modified_gmt"]=>
  string(19) "2016-07-29 05:39:59"
  ["post_content_filtered"]=>
  string(0) ""
  ["post_parent"]=>
  int(0)
  ["guid"]=>
  string(44) "http://zahranicnapolitika.dennikn.sk/?p=1846"
  ["menu_order"]=>
  int(0)
  ["post_type"]=>
  string(4) "post"
  ["post_mime_type"]=>
  string(0) ""
  ["comment_count"]=>
  string(1) "0"
  ["filter"]=>
  string(3) "raw"
}
Trump_&_Clinton

Clintonová zavádzala. Ale bude Trump lepší prezident?

Obaja nominanti na prezidenta sú známi. Teraz bude na oboch stranách dôležité ukázať kontrast medzi kandidátmi. Jeden z najväčších tromfov pre republikánov bude škandál s e-mailami. Čo sa na začiatku zd...

object(WP_Post)#280 (24) {
  ["ID"]=>
  int(1858)
  ["post_author"]=>
  string(2) "86"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2016-08-23 09:27:17"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2016-08-23 09:27:17"
  ["post_content"]=>
  string(7671) "Katarína Hollóšiová a Kristina Malková

K dnešnému dňu bola vo Švajčiarsku schválená rada kontroverzných iniciatív. K (i medzinárodnému) rozruchu viedla napríklad Ľudová iniciatíva pre deportáciu trestaných cudzincov (Ausschaffungsinitiative), ktorá bola prijatá 28. novembra 2010 a od 1. októbra 2016 vstúpi do platnosti. To znamená, že cudzinci, ktorí boli odsúdení za závažný trestný čin, budú zo Švajčiarska deportovaní. Avšak ďalšie kontroverzné iniciatívy sa pripravujú. Treba spomenúť ľudovú iniciatívu Švajčiarske právo namiesto cudzích sudcov (Selbstbestimmungsinitiative), ktorá stanovuje, že federálna ústava je najvyšším prameňom práva Švajčiarskej konfederácie. Tá stojí nad medzinárodným právom a predchádza mu s výhradou ius cogens (kogentné právo). Konfederácia a kantóny nesmú uzatvárať žiadne medzinárodné záväzky, ktoré sú v rozpore s federálnou ústavou. V súčasnej dobe sa zbierajú podpisy pre ľudovú iniciatívu Áno pre zákaz zahalenia vlastnej tváre. Žiadna osoba nesmie mať zahalenú tvár na miestach, ktoré sú verejne dostupné, a ani ju nikto nesmie k tomu nútiť. Táto iniciatíva je zameraná nielen na zahaľovanie moslimských žien burkou alebo nikábom, ale aj pri rôznych demonštráciách. Dňa 9. februára 2014 prijali švajčiarski občania Iniciatívu proti masovej imigrácii (Masseneinwanderungsinitiative, ďalej len MEI), a tým nový článok 121a, ktorý zaznamenáva, že Švajčiarsko riadi imigráciu cudzincov samosprávne. S týmto cieľom sa zavedú limity a kvóty na povolenia na pobyt. Tieto obmedzenia majú byť zladené s celkovými ekonomickými záujmami Švajčiarska a s ohľadom na prednosť domácich pracovníkov.

Kontingenty povolení na pobyt

Podľa nového ustanovenia v ústave môže Švajčiarsko každoročne určiť, aké množstvo povolení na pobyt sa bude udeľovať. V súčasnej dobe je to tak, že napríklad zárobkovo činní občania Slovenskej republiky majú nárok na udelenie povolenia na pobyt vo Švajčiarsku s dobou platnosti päť rokov ak majú neobmedzenú alebo minimálne jednoročnú pracovnú zmluvu od švajčiarskeho zamestnávateľa (Aufenthaltsbewilligung B). Slovenský zamestnanec, ktorý bol v pracovnom pomere u švajčiarskeho zamestnávateľa dlhšie ako tri mesiace a menej ako jeden rok, dostáva povolenie na pobyt na dobu zodpovedajúcu pracovnej zmluve (Aufenthaltsbewilligung L). Rovnaký zamestnanec s pracovnou zmluvou do troch mesiacov alebo do 90 pracovných dní povolenie na pobyt nepotrebuje, ale musí sa prihlásiť na príslušných úradoch.

Ťažké rokovania s EÚ – „schwexit"?

Podľa článku 5 ods. 4 ústavy Švajčiarskej konfederácie má vláda a kantóny rešpektovať medzinárodné právo. Ale nadradenosť medzinárodného práva nie je bezpodmienečná a v podstate nie je ustanovené pravidlo, podľa ktorého by sa mali riešiť konflikty medzi medzinárodným právom a národnými právnymi normami. Ľudové iniciatívy, ktoré odporujú kogentnému právu (zákaz násilia, zákaz mučenia, genocídy, otroctva atď.), musia byť deklarované ako úplne alebo čiastočne neplatné. Čo však v prípade, ak iniciatíva, ako napríklad MEI, odporuje dispozičnému právu? Nový článok 121a BV odporuje bilaterálnej dohode s Európskou úniou, tzv. Abkommen zwischen der Europäischen Gemeinschaft und ihren Mitgliedstaaten einerseits und der Schweizerischen Eidgenossenschaft andererseits über die Freizügigkeit (ďalej len FZA), ktorá umožňuje občanom Európskej únie, takže aj Čechom a Slovákom, právo na pobyt a zamestnanie vo Švajčiarsku v súlade s princípom nediskriminácie. Teda v prípade, že článok ústavy Švajčiarska odporuje medzinárodnej zmluve, musia orgány Švajčiarska buď nebrať do úvahy článok ústavy prijatý švajčiarskymi občanmi, alebo vydať nariadenie, ktorým porušujú medzinárodné záväzky Švajčiarska. Takéto národné nariadenie či zákony môžu viesť k rôznym následkom, ako je ukončenie medzinárodných zmlúv, alebo k represáliám, napríklad vyhosteniu z medzinárodných výskumných programov.

Rokovania s EÚ o úprave Dohody o voľnom pohybe (FZA) zostali zatiaľ bez výsledku. Ak sa do 9. februára 2017 žiadna dohoda s EÚ neuzavrie, imigrácia by sa mohla riadiť jednostrannou ochrannou doložkou (einseitige Schutzklausel). Pri prekročení určitej prahovej hodnoty sa určia maximálne ročné počty a kvóty povolenia na pobyt. Dohoda o voľnom pohybe a zákon o vysielaní zamestnancov (das Arbeitnehmer-Entsendegesetz) sú momentálne ohrozené. Cieľom zákonov o vysielaní je zabrániť sociálnemu a mzdovému dampingu. Ďalej regulujú minimálne pracovné podmienky a mzdy pre pracovníkov, ktorí boli vyslaní zamestnávateľom do Švajčiarska. Budúcnosť dohody FZA je aktuálne neistá pre ťažkú ​​realizáciu ľudovej iniciatívy MEI. V prípade výpovede Dohody o voľnom pohybe by sa v súlade s čl. 15 ods. 2 Arbeitnehmer-Entsendegesetz automaticky zrušila jeho platnosť. Vzhľadom na tzv. "gilotínovú klauzulu" v čl. 25 ods. 4 FZA by výpoveď viedla k automatickému zrušeniu všetkých bilaterálnych dohôd v balíčku I ( Bilaterale I). V súčasnej dobe nie je politická klíma v EÚ práve najpriaznivejšia. Nedávne rozhodnutie švajčiarskeho parlamentu o stiahnutí žiadosti o prijatie Švajčiarska do EÚ, ktorá je od roku 1992 stále deponovaná v Bruseli, zlepšeniu klímy nepomáha. Spolková rada má za úlohu presne 1. augusta 2016, na štátny sviatok Švajčiarska, stiahnuť späť žiadosť o prijatie do EÚ.

Zo sociologického hľadiska je potrebné poznamenať, že podľa najnovších štatistík o cudzincoch zo Štátneho sekretariátu pre migráciu (SEM) v prvom štvrťroku 2016 imigrácia do Švajčiarska v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka klesla. Medzi januárom a marcom 2016 sa prisťahovalo v pomere o 9,7 % menej ľudí. V rovnakej dobe sa emigrácia zvýšila o 11,5 %. Dohromady z toho plynie pokles migračného salda o 34,5 % v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Zníženie sa vysvetľuje predovšetkým ekonomickými faktormi. Preto sa často kladie otázka, či migráciu už nereguluje hospodársky rozvoj vo Švajčiarsku. Vo veľmi dobrej ekonomickej situácii chce prísť do Švajčiarska veľa zahraničných pracovníkov, ktorí sú v podstate potrební. V prípade stagnácie, alebo dokonca zlej ekonomickej situácie, nechce do Švajčiarska za prácou toľko cudzincov, navyše pracovníci zo Švajčiarska emigrujú do viacerých rozvíjajúcich sa krajín. Vo Švajčiarsku je potrebná kvalifikovaná pracovná sila.

Ako sa dostať von zo slepej uličky

V súlade so švajčiarskou tradíciou priamej demokracie bola proti MEI koncom októbra 2015 podaná ľudová iniciatíva Von zo slepej uličky, v ktorej ide o zbavenie znovuzavedenia imigračných kvót (krátko RASA). Odkaz tejto iniciatívy je jednoduchý: článok 121a a nový odsek 11 k článku 197 BV sa znova zruší. Najkratšia švajčiarska ľudová iniciatíva všetkých čias. Mohlo by sa o tom hlasovať najskôr 12. februára 2017, ale čo sa najmä kvôli brexitu zdá byť pravdepodobnejšie, až 21. mája 2017. Dovtedy bude ešte veľa živých diskusií.

Katarína Hollóšiová pracuje ako poradkyňa v advokátskej kancelárii Zuzak Rechtsanwälte AG v Zürichu a Kristina Malková pôsobí vo Výskumnom ústave na Univerzite St. Gallen.

 "
  ["post_title"]=>
  string(70) "Posunie tradícia ľudovej iniciatívy Švajčiarsko ku „schwexitu"?"
  ["post_excerpt"]=>
  string(434) "Dňa 5. júla 2016 slávila Švajčiarska ľudová iniciatíva svoje 125. výročie. Iniciatívy a referendá, ako sa to ukázalo aj pri brexite, momentálne ovplyvňujú históriu. Priama demokracia je v súčasnosti zdrojom diskusií v celej Európe. V mnohých krajinách Európskej únie požadujú politici a občania euforicky viac práv na spolurozhodovanie, a preto sa Švajčiarsko často cituje ako vzor priamej demokracie. "
  ["post_status"]=>
  string(7) "publish"
  ["comment_status"]=>
  string(4) "open"
  ["ping_status"]=>
  string(4) "open"
  ["post_password"]=>
  string(0) ""
  ["post_name"]=>
  string(60) "posunie-tradicia-ludovej-iniciativy-svajciarsko-ku-schwexitu"
  ["to_ping"]=>
  string(0) ""
  ["pinged"]=>
  string(0) ""
  ["post_modified"]=>
  string(19) "2016-08-23 09:35:19"
  ["post_modified_gmt"]=>
  string(19) "2016-08-23 09:35:19"
  ["post_content_filtered"]=>
  string(0) ""
  ["post_parent"]=>
  int(0)
  ["guid"]=>
  string(44) "http://zahranicnapolitika.dennikn.sk/?p=1858"
  ["menu_order"]=>
  int(0)
  ["post_type"]=>
  string(4) "post"
  ["post_mime_type"]=>
  string(0) ""
  ["comment_count"]=>
  string(1) "0"
  ["filter"]=>
  string(3) "raw"
}
Foto: Richard Allaway

Posunie tradícia ľudovej iniciatívy Švajčiarsko ku „schwexitu”?

Dňa 5. júla 2016 slávila Švajčiarska ľudová iniciatíva svoje 125. výročie. Iniciatívy a referendá, ako sa to ukázalo aj pri brexite, momentálne ovplyvňujú históriu. Priama demokracia je v súčasnosti zd...

object(WP_Post)#37 (24) {
  ["ID"]=>
  int(1842)
  ["post_author"]=>
  string(2) "56"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2016-07-22 10:52:16"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2016-07-22 10:52:16"
  ["post_content"]=>
  string(5007) "Kaczynskému a jeho okruhu je přitom vcelku jedno, že označováním volyňské řeži z léta 1943 za genocidu, kterou na Polácích spáchali ukrajinští nacionalisté, je vodou na mlýn putinovské propagandě, jež proevropskou revoluci na Majdanu označuje za fašistický puč. Navíc v celé složité historii Haliče nejsou Poláci pouze obětmi, ale také viníky masových vražd tamních Ukrajinců. A také etnické čistky, která pod názvem Operace Visla uzavřela v roce 1947 krvavý tragický souboj obou národů o národnostně těžko vymezitelné území.

Vraždění Poláků i Ukrajinců

Nikdo samozřejmě nebere Polákům možnost vyhlásit jeden z červencových dnů, kdy v roce 1943 pokus o etnickou čistku ve Volyni vrcholil, dnem památky obětí těchto nesmírně krvavých a tragických událostí, při kterých přišli o život desítky a desítky tisíc nevinných lidí, převážně Poláků. Není také sporu, že se ukrajinští nacionalisté dopustili při volyňské řeži válečných zločinů a zločinů proti veškeré lidskosti ve snaze vyhnat Poláky z etnicky smíšené úrodné Volyně, která mezi světovými válkami připadla Polsku.

Nelze však zapomínat na to, že tu byly i krvavé odvetné akce, jejímiž oběťmi byly naopak ukrajinské vesnice a bezbranné ukrajinské obyvatelstvo Volyně. I tady jdou počty zavražděných do mnoha tisíců, podle některých odhadů i desítek tisíc. Přestože rezoluce Senátu a Sejmu, i slova Jaroslawa Kaczynského, který 11. června vystoupil u volyňského pomníku masakrů, tato fakta nepomíjí zcela, důraz dávají na to, aby ukrajinské akce proti Polákům byly označeny za genocidu. „Nikdy nesmíme zapomenout na tento zločin spáchaný na Polácích, žádný takový zločin nesmí být zapomenut, relativizován nebo označen jinak než jako genocida,“ prohlásil u pomníku ve Volyni Kaczynski.

Proč se něco takového děje v Polsku právě teď, v době nekulatého 73. výročí krvavých událostí, je vcelku jasné. Nacionalistická polská vláda, která podobným pohráváním si s historickými tématy v letech 2005-2007 málem zničila desetiletí budované smíření s Německem, dnes využívá toho, že je Ukrajina ve složité situaci, kdy v konfliktu s Ruskem bojuje o přežití. „To Ukrajina nás teď potřebuje,” tvrdí vcelku bezostyšně senátor PiS Robert Gawel, jeden z těch, kteří rezoluci v horní komoře polského parlamentu prosadili.

Přitom Ukrajinci sami udělali mnoho vstřícných kroků. Naposledy prezident Petro Porošenko, který ve vystoupení k výročí Volyně vyzval Ukrajince, aby pachatele etnické čistky na Polácích nezařazovali mezi své hrdiny, ale jejich chování naopak odsoudili. „Chtělo by se věřit, že si lidé, kteří dnes v Polsku rozhodují, těchto vstřícných ukrajinských gest všimli, a že se podle toho zachovají,“ uvádí jeden vysoký polský kariérní diplomat. Jenže rozum zřejmě není to, co v těchto dnech ve Varšavě vítězí, a tak rezoluce připravená vládní většinou polského Sejmu a přijatá navíc i hlasy opozice staví na označení genocida celou konstrukci výkladu tehdejších událostí.

Operace Visla

Už za rok přitom Polsko čeká připomínka podobně hanebné události, v níž však Poláci tentokrát nejsou oběti, ale spolu se Stalinovým Sovětským svazem viníky události, kterou nelze z dnešního pohledu nazvat jinak než etnická čistka. Operace Visla, při níž ve snaze rychle potlačit pokračující ozbrojený odpor ukrajinského odboje na polsko-slovensko-ukrajinském pomezí, etnicky vyčistila celou oblast Bukovských vrchů a jejich okolí od asi sto čtyřiceti tisíc tamních Ukrajinců. A byla to i jakási opožděná odveta za Volyň.

Vesnice ukrajinských Bojků a Lemků byly polskými armádními a bezpečnostními jednotkami vypáleny a srovnány se zemí, tamní obyvatelé byli vystěhováni do Sovětského svazu (kde často putovali rovnou na Sibiř) nebo do západních území Polska. Mnoho set ukrajinských odbojářů bylo Poláky popraveno.

Dávat rovnítko mezi volyňskou řež a Operaci Visla nelze a ani to nedává smysl. Chce se tím jen připomenout, že jednostranný výklad krvavých střetů minulosti nikam nevede a nikdy nemůže přispět k usmíření a dobrým vztahům mezi národy, které si takovými krizemi vzájemných vztahů prošly. A už vůbec to není cesta ke společné evropské budoucnosti, v níž by později i Ukrajina měla být součástí Evropské unie.

Současná polská vládavšak svými kroky kolem volyňské řeže Ukrajinu od evropské budoucnosti vzdaluje, místo aby v dnešní obtížné chvíli prozápadní kyjevské vládě pomáhala. Zbytek Visegrádu, který se považuje za přátele jak Kyjeva, tak Varšavy, by měl Varšavu na nevhodnost jejího jednání upozornit."
  ["post_title"]=>
  string(93) "Varšava může rezolucí o ukrajinské genocidě Poláků ve Volyni zničit vztahy s Kyjevem"
  ["post_excerpt"]=>
  string(481) "Nová polská vláda Beaty Szydlo s předsedou vládnoucího Práva a spravedlnosti Jaroslawem Kaczynským v pozadí se rozhodla prosadit svůj pohled na události druhé světové války na bývalých východních územích meziválečného Polska za každou cenu. A to i za cenu zničení dobrých vztahů mezi Poláky a Ukrajinci po Oranžové revoluci, které začaly překonávat velice krvavou minulost bojů obou národů o etnicky smíšená území v bývalé Haliči.

"
  ["post_status"]=>
  string(7) "publish"
  ["comment_status"]=>
  string(4) "open"
  ["ping_status"]=>
  string(4) "open"
  ["post_password"]=>
  string(0) ""
  ["post_name"]=>
  string(84) "varsava-muze-rezoluci-o-ukrajinske-genocide-polaku-ve-volyni-znicit-vztahy-s-kyjevem"
  ["to_ping"]=>
  string(0) ""
  ["pinged"]=>
  string(0) ""
  ["post_modified"]=>
  string(19) "2016-07-22 10:53:26"
  ["post_modified_gmt"]=>
  string(19) "2016-07-22 10:53:26"
  ["post_content_filtered"]=>
  string(0) ""
  ["post_parent"]=>
  int(0)
  ["guid"]=>
  string(44) "http://zahranicnapolitika.dennikn.sk/?p=1842"
  ["menu_order"]=>
  int(0)
  ["post_type"]=>
  string(4) "post"
  ["post_mime_type"]=>
  string(0) ""
  ["comment_count"]=>
  string(1) "0"
  ["filter"]=>
  string(3) "raw"
}
Alberto Elia Violante

Varšava může rezolucí o ukrajinské genocidě Poláků ve Volyni zničit vztahy s Kyjevem

Nová polská vláda Beaty Szydlo s předsedou vládnoucího Práva a spravedlnosti Jaroslawem Kaczynským v pozadí se rozhodla prosadit svůj pohled na události druhé světové války na bývalých východních územ...