Foto: Richard Allaway

Posunie tradícia ľudovej iniciatívy Švajčiarsko ku „schwexitu”?

Dňa 5. júla 2016 slávila Švajčiarska ľudová iniciatíva svoje 125. výročie. Iniciatívy a referendá, ako sa to ukázalo aj pri brexite, momentálne ovplyvňujú históriu. Priama demokracia je v súčasnosti zdrojom diskusií v ce...

Photo: CreativeCommons/ Marilyn Roxie

List Nanukovi

Milý Nanuk, od môjho predošlého listu do Tvojej budúcnosti uplynul celý rok. To, že píšem po takom dlhom čase, nevyplýva z toho, že by sa vo svete tak málo dialo. Práve naopak, vývoj akceleruje a veci, ktoré sa pred rok...

Trump_&_Clinton

Clintonová zavádzala. Ale bude Trump lepší prezident?

Obaja nominanti na prezidenta sú známi. Teraz bude na oboch stranách dôležité ukázať kontrast medzi kandidátmi. Jeden z najväčších tromfov pre republikánov bude škandál s e-mailami. Čo sa na začiatku zdalo ako nevinná af...

Alberto Elia Violante

Varšava může rezolucí o ukrajinské genocidě Poláků ve Volyni zničit vztahy s Kyjevem

Nová polská vláda Beaty Szydlo s předsedou vládnoucího Práva a spravedlnosti Jaroslawem Kaczynským v pozadí se rozhodla prosadit svůj pohled na události druhé světové války na bývalých východních územích meziválečného Po...

Foto: MFA, Poland

Vyšehrad pod lupou, aj pod mikroskopom

Vyšehradská spolupráca sa teší podpore verejnosti vo všetkých štyroch krajinách, navyše nemá takmer žiadnych odporcov. Aj toto konštatovanie vyplýva z výskumu, ktorý realizoval bratislavský Inštitút pre verejné otázky v ...

Najčítanejšie články

object(WP_Post)#277 (24) {
  ["ID"]=>
  int(1846)
  ["post_author"]=>
  string(2) "22"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2016-07-29 05:39:59"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2016-07-29 05:39:59"
  ["post_content"]=>
  string(5530) "Vedľajšie účinky

Celá aféra začala vyšetrovaním kauzy Bengázi z 11. septembra 2012, keď prišlo k ozbrojenému útoku na americký konzulát, pri ktorom zahynuli štyria ľudia diplomatickej a ochrannej služby, vrátane vedúceho misie Chrisa Stevensa. Hlavnou osobou v celej kauze bola vtedajšia ministerka zahraničných vecí a terajšia kandidátka na prezidentku Hillary Clintonová. Minulý rok na jeseň Clintonovú predvolali pred senátny výbor. Jedenásť hodín výsluchu trvalo republikánskym senátorom, kým si uvedomili jednu vec: bývalá ministerka je ťažký oriešok na rozlúsknutie. Clintonová vyšla z vypočúvania ako víťazka, no stále s nepríjemnou pachuťou v ústach. Sedem miliónov dolárov, dva roky tvrdej driny stoviek asistentov a analytikov zvláštneho senátneho výboru nedokázalo Hillary Clintonovej žiadnu hmatateľnú zodpovednosť za udalosti v Bengázi. Počas vyšetrovania sa však ukázalo, že Clintonová používala na pracovnú komunikáciu súkromný e-mailový server, ktorý nespadal pod jurisdikciu ministerstva zahraničných vecí.

Clintonová sa počas svojej kampane za svoje činy niekoľkokrát ospravedlnila a jej oponent z primárok Bernie Sanders zhodil kauzu zo stola už počas ich prvej spoločnej debaty. Vyšetrovanie však pokračovalo aj tento rok. Kauza bola vzhľadom na kandidatúru Clintonovej pod silným mediálnym drobnohľadom. Vodu na mlyn republikánskym oponentom prilial manžel kandidátky Bill, ktorý sa pred pár týždňami sám pozval na palubu lietadla ministerky spravodlivosti Lorretty Lynch (pod ktorú patrí vyšetrujúci úrad FBI), keď čakala na svoj odlet. Údajne polhodinový rozhovor o golfe a vnúčatách je druhým škandálom, ktorý mal súvis s Clintonom a lietadlami po tom, ako v roku 1993 v Los Angeles zablokoval odletovú rampu, lebo ho na palube Air Force One strihali.

Pochybila, ale nie je vinná

Hillary Clintonová v kauze svojich e-mailov klamala. Hovorila, že súkromný server používala pre jeho jednoduchosť a svoju vlastnú pohodlnosť. To nie je pravda. Podľa riaditeľa FBI išlo o systém, ktorý obsahoval niekoľko zariadení. Ďalej tvrdila, že nikdy neposlala niečo s označením stupňa utajenia. Zasa lož. Ona alebo ľudia z jej kampane posielali desiatky dokumentov, ktoré v čase odosielania mali stupeň utajenia. Rovnako sa snažila presvedčiť, že poskytla všetku súčinnosť s vyšetrovaním FBI, vrátane čítania e-mailov na údajnom serveri. Podľa riaditeľa FBI Jamesa Comeyho však išlo o puzzle, z ktorých bol okraj odtrhnutý a rozhádzaný po zemi. Vyšetrovatelia FBI tak museli pomocou kľúčových slov nachádzať e-maily, ktoré boli naviazané na prácu ministerky zahraničných vecí.

Po tom, ako ju bez prísahy vypočul FBI, a po zbere všetkých informácií šéf FBI republikán Comey rozhodol, že nevidí dôvod na obžalobu. Na tom by nebolo nič zvláštne, ak by počas tej istej tlačovky nepredostrel desiatky dôkazov o nedbanlivosti Clintonovej a jej tímu. Dokonca upozornil, že Clintonová používala e-mail v krajinách, ktoré sú vyspelé v kybernetických útokoch. Na obžalobu však podľa Comeyho nebol jasne preukázaný úmysel zo strany Clintonovej či pracovníkov ministerstva. Problém je v tom, že príslušný zákon viažuci sa ku kauze nehovorí o úmysle zneužiť nezabezpečený súkromný e-mail na vykonanie trestnej činnosti. Podľa litery stačí na obžalobu celkom bežná nedbanlivosť. Taká, akej sa Clintonová dopustila. Rovnako by na obvinenie stačili klamstvá, ktoré Hillary Clintonová verejne hovorí počas svojej kampane už viac ako rok. Pripomeňme si, že jej manžel bol takmer obžalovaný Senátom, no nie za manželskú neveru, ale za krivú prísahu a bránenie spravodlivosti.

Dnes sa treba pýtať, prečo to robila a či sa jej dá v budúcnosti veriť. Na tú prvú otázku existuje jednoduchá odpoveď – Clintonovci majú radi svoje súkromie a poctivo si ho strážia. Po desiatkach rokov vo verejnom živote sú si vedomí dopadov uniknutých informácií. Na druhú otázku si budú musieť odpovedať demokratickí voliči. Odpovedal si na ňu aj republikán Paul Ryan, predseda Snemovne republikánov, ktorý oficiálne vyzval riaditeľa národnej spravodajskej služby, aby Clintonovej zabránil v prístupe k utajovaným skutočnostiam. Tá má totiž rovnako ako jej oponent Donald Trump prístup k takýmto informáciám hneď, ako sa stanú oficiálnymi kandidátmi svojich strán.

Hillary Clintonová má šťastie, že tento rok kandiduje proti Donaldovi Trumpovi, ktorý je prvým kandidátom tzv. postfaktovej doby. Dokáže klamať o svojich predchádzajúcich klamstvách bez mihnutia oka. Fakty a usvedčujúce dôkazy nehrajú úlohu. Znamená to, že keď Hillary klamala, bude Trump napriek svojim mínusom lepším prezidentom? V žiadnom prípade. Voľby sú výberom z dvoch či viacerých kandidátov. Navyše dnes už je politická scéna taká polarizovaná, že netreba očakávať výrazný presun voličov z jedného tábora do druhého. Clintonovej kampaň ukázala, že si váži svoje súkromie viac ako čokoľvek iné. Ukázala, že zlyhala, bola nedbanlivá, a  dokáže sa poučiť. Trump sa nedokáže poučiť, nedokáže sa transformovať na štátnika a jeho prípadné vedenie úradu stále ostáva mimo mantinelov akéhokoľvek normálna."
  ["post_title"]=>
  string(57) "Clintonová zavádzala. Ale bude Trump lepší prezident?"
  ["post_excerpt"]=>
  string(356) "Obaja nominanti na prezidenta sú známi. Teraz bude na oboch stranách dôležité ukázať kontrast medzi kandidátmi. Jeden z najväčších tromfov pre republikánov bude škandál s e-mailami. Čo sa na začiatku zdalo ako nevinná aféra a stranícka hra, sa stále viac ukazuje ako kauza, ktorá bude mať dopad na výsledok prezidentských volieb. "
  ["post_status"]=>
  string(7) "publish"
  ["comment_status"]=>
  string(4) "open"
  ["ping_status"]=>
  string(4) "open"
  ["post_password"]=>
  string(0) ""
  ["post_name"]=>
  string(51) "clintonova-zavadzala-ale-bude-trump-lepsi-prezident"
  ["to_ping"]=>
  string(0) ""
  ["pinged"]=>
  string(0) ""
  ["post_modified"]=>
  string(19) "2016-07-29 05:39:59"
  ["post_modified_gmt"]=>
  string(19) "2016-07-29 05:39:59"
  ["post_content_filtered"]=>
  string(0) ""
  ["post_parent"]=>
  int(0)
  ["guid"]=>
  string(44) "http://zahranicnapolitika.dennikn.sk/?p=1846"
  ["menu_order"]=>
  int(0)
  ["post_type"]=>
  string(4) "post"
  ["post_mime_type"]=>
  string(0) ""
  ["comment_count"]=>
  string(1) "0"
  ["filter"]=>
  string(3) "raw"
}
Trump_&_Clinton

Clintonová zavádzala. Ale bude Trump lepší prezident?

Obaja nominanti na prezidenta sú známi. Teraz bude na oboch stranách dôležité ukázať kontrast medzi kandidátmi. Jeden z najväčších tromfov pre republikánov bude škandál s e-mailami. Čo sa na začiatku zd...

object(WP_Post)#276 (24) {
  ["ID"]=>
  int(1842)
  ["post_author"]=>
  string(2) "56"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2016-07-22 10:52:16"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2016-07-22 10:52:16"
  ["post_content"]=>
  string(5007) "Kaczynskému a jeho okruhu je přitom vcelku jedno, že označováním volyňské řeži z léta 1943 za genocidu, kterou na Polácích spáchali ukrajinští nacionalisté, je vodou na mlýn putinovské propagandě, jež proevropskou revoluci na Majdanu označuje za fašistický puč. Navíc v celé složité historii Haliče nejsou Poláci pouze obětmi, ale také viníky masových vražd tamních Ukrajinců. A také etnické čistky, která pod názvem Operace Visla uzavřela v roce 1947 krvavý tragický souboj obou národů o národnostně těžko vymezitelné území.

Vraždění Poláků i Ukrajinců

Nikdo samozřejmě nebere Polákům možnost vyhlásit jeden z červencových dnů, kdy v roce 1943 pokus o etnickou čistku ve Volyni vrcholil, dnem památky obětí těchto nesmírně krvavých a tragických událostí, při kterých přišli o život desítky a desítky tisíc nevinných lidí, převážně Poláků. Není také sporu, že se ukrajinští nacionalisté dopustili při volyňské řeži válečných zločinů a zločinů proti veškeré lidskosti ve snaze vyhnat Poláky z etnicky smíšené úrodné Volyně, která mezi světovými válkami připadla Polsku.

Nelze však zapomínat na to, že tu byly i krvavé odvetné akce, jejímiž oběťmi byly naopak ukrajinské vesnice a bezbranné ukrajinské obyvatelstvo Volyně. I tady jdou počty zavražděných do mnoha tisíců, podle některých odhadů i desítek tisíc. Přestože rezoluce Senátu a Sejmu, i slova Jaroslawa Kaczynského, který 11. června vystoupil u volyňského pomníku masakrů, tato fakta nepomíjí zcela, důraz dávají na to, aby ukrajinské akce proti Polákům byly označeny za genocidu. „Nikdy nesmíme zapomenout na tento zločin spáchaný na Polácích, žádný takový zločin nesmí být zapomenut, relativizován nebo označen jinak než jako genocida,“ prohlásil u pomníku ve Volyni Kaczynski.

Proč se něco takového děje v Polsku právě teď, v době nekulatého 73. výročí krvavých událostí, je vcelku jasné. Nacionalistická polská vláda, která podobným pohráváním si s historickými tématy v letech 2005-2007 málem zničila desetiletí budované smíření s Německem, dnes využívá toho, že je Ukrajina ve složité situaci, kdy v konfliktu s Ruskem bojuje o přežití. „To Ukrajina nás teď potřebuje,” tvrdí vcelku bezostyšně senátor PiS Robert Gawel, jeden z těch, kteří rezoluci v horní komoře polského parlamentu prosadili.

Přitom Ukrajinci sami udělali mnoho vstřícných kroků. Naposledy prezident Petro Porošenko, který ve vystoupení k výročí Volyně vyzval Ukrajince, aby pachatele etnické čistky na Polácích nezařazovali mezi své hrdiny, ale jejich chování naopak odsoudili. „Chtělo by se věřit, že si lidé, kteří dnes v Polsku rozhodují, těchto vstřícných ukrajinských gest všimli, a že se podle toho zachovají,“ uvádí jeden vysoký polský kariérní diplomat. Jenže rozum zřejmě není to, co v těchto dnech ve Varšavě vítězí, a tak rezoluce připravená vládní většinou polského Sejmu a přijatá navíc i hlasy opozice staví na označení genocida celou konstrukci výkladu tehdejších událostí.

Operace Visla

Už za rok přitom Polsko čeká připomínka podobně hanebné události, v níž však Poláci tentokrát nejsou oběti, ale spolu se Stalinovým Sovětským svazem viníky události, kterou nelze z dnešního pohledu nazvat jinak než etnická čistka. Operace Visla, při níž ve snaze rychle potlačit pokračující ozbrojený odpor ukrajinského odboje na polsko-slovensko-ukrajinském pomezí, etnicky vyčistila celou oblast Bukovských vrchů a jejich okolí od asi sto čtyřiceti tisíc tamních Ukrajinců. A byla to i jakási opožděná odveta za Volyň.

Vesnice ukrajinských Bojků a Lemků byly polskými armádními a bezpečnostními jednotkami vypáleny a srovnány se zemí, tamní obyvatelé byli vystěhováni do Sovětského svazu (kde často putovali rovnou na Sibiř) nebo do západních území Polska. Mnoho set ukrajinských odbojářů bylo Poláky popraveno.

Dávat rovnítko mezi volyňskou řež a Operaci Visla nelze a ani to nedává smysl. Chce se tím jen připomenout, že jednostranný výklad krvavých střetů minulosti nikam nevede a nikdy nemůže přispět k usmíření a dobrým vztahům mezi národy, které si takovými krizemi vzájemných vztahů prošly. A už vůbec to není cesta ke společné evropské budoucnosti, v níž by později i Ukrajina měla být součástí Evropské unie.

Současná polská vládavšak svými kroky kolem volyňské řeže Ukrajinu od evropské budoucnosti vzdaluje, místo aby v dnešní obtížné chvíli prozápadní kyjevské vládě pomáhala. Zbytek Visegrádu, který se považuje za přátele jak Kyjeva, tak Varšavy, by měl Varšavu na nevhodnost jejího jednání upozornit."
  ["post_title"]=>
  string(93) "Varšava může rezolucí o ukrajinské genocidě Poláků ve Volyni zničit vztahy s Kyjevem"
  ["post_excerpt"]=>
  string(481) "Nová polská vláda Beaty Szydlo s předsedou vládnoucího Práva a spravedlnosti Jaroslawem Kaczynským v pozadí se rozhodla prosadit svůj pohled na události druhé světové války na bývalých východních územích meziválečného Polska za každou cenu. A to i za cenu zničení dobrých vztahů mezi Poláky a Ukrajinci po Oranžové revoluci, které začaly překonávat velice krvavou minulost bojů obou národů o etnicky smíšená území v bývalé Haliči.

"
  ["post_status"]=>
  string(7) "publish"
  ["comment_status"]=>
  string(4) "open"
  ["ping_status"]=>
  string(4) "open"
  ["post_password"]=>
  string(0) ""
  ["post_name"]=>
  string(84) "varsava-muze-rezoluci-o-ukrajinske-genocide-polaku-ve-volyni-znicit-vztahy-s-kyjevem"
  ["to_ping"]=>
  string(0) ""
  ["pinged"]=>
  string(0) ""
  ["post_modified"]=>
  string(19) "2016-07-22 10:53:26"
  ["post_modified_gmt"]=>
  string(19) "2016-07-22 10:53:26"
  ["post_content_filtered"]=>
  string(0) ""
  ["post_parent"]=>
  int(0)
  ["guid"]=>
  string(44) "http://zahranicnapolitika.dennikn.sk/?p=1842"
  ["menu_order"]=>
  int(0)
  ["post_type"]=>
  string(4) "post"
  ["post_mime_type"]=>
  string(0) ""
  ["comment_count"]=>
  string(1) "0"
  ["filter"]=>
  string(3) "raw"
}
Alberto Elia Violante

Varšava může rezolucí o ukrajinské genocidě Poláků ve Volyni zničit vztahy s Kyjevem

Nová polská vláda Beaty Szydlo s předsedou vládnoucího Práva a spravedlnosti Jaroslawem Kaczynským v pozadí se rozhodla prosadit svůj pohled na události druhé světové války na bývalých východních územ...

object(WP_Post)#277 (24) {
  ["ID"]=>
  int(1835)
  ["post_author"]=>
  string(2) "17"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2016-07-11 12:54:45"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2016-07-11 12:54:45"
  ["post_content"]=>
  string(7898) "Časové hľadisko

Obdobie, v ktorom sa konal zber dát, má vplyv aj na odpovede respondentov, respektíve na výber tém, ktoré považujú v rámci V4 za dôležité. Keďže respondenti odpovedali na otázky ešte pred vypuknutím tzv. migračnej krízy, migrácia sa, prirodzene, v ich zornom poli neobjavuje. V jarnom období roka 2015 rezonovala v politickom diskurze i médiách vo významnej miere kríza na východnej Ukrajine, respektíve ozbrojený konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou. Keďže pozície jednotlivých politických predstaviteľov krajín V4 k tejto otázke – a špeciálne k uplatneniu sankcií voči Rusku – sa pomerne výrazne líšili, Vyšehradská štvorka nebola vnímaná viacerými analytikmi či  novinármi ako jednotný blok, skôr naopak, viacerí upozorňovali na kakofóniu v rámci tohto zoskupenia. Obzvlášť výrazne sa táto situácia mohla odzrkadliť na vnímaní V4 poľskou verejnosťou, pretože práve v Poľsku je podpora nezávislej Ukrajiny považovaná za mimoriadne dôležitú, najvyššia je tam aj nedôvera voči Rusku. To by mohlo sčasti vysvetliť, prečo je povedomie o V4 u nášho severného suseda na nižšej úrovni. V tomto kontexte by bolo zaujímavé sledovať výsledky výskumu verejnej mienky, ktorý by sa konal na jar 2016, teda v období, keď bola utečenecká kríza jednou z najfrekventovanejších tém politického, ale aj verejného diskurzu. Pozície vyšehradských krajín v tejto otázke skôr konvergovali, čo mohlo vo vnímaní verejnosti upevniť postavenie V4 ako spoločnej platformy, navyše vláda, ktorá vznikla v Poľsku na základe októbrových parlamentných volieb, považuje V4 za jednu z najdôležitejších foriem (nielen regionálnej) spolupráce. Vnímanie V4 v tej-ktorej krajine V4 mohol ovplyvniť aj fakt, či má konkrétna krajina predsedníctvo v skupine, respektíve aký čas uplynul od toho posledného. Na jar 2015 vykonávalo úlohu predsedníckej krajiny V4 Slovensko, ktoré začiatkom júla vystriedalo Česko. V Poľsku i Maďarsku, ktoré sa v porovnaní so Slovenskom, ale i Českou republikou vyznačujú skôr nižším povedomím o V4, mohol faktor „absencie vlastného predsedníctva“ zohrať určitú úlohu, pretože médiá v predsedníckej krajine informujú o V4 predsa len intenzívnejšie ako v krajinách, ktoré predsedníctvo aktuálne nemajú.

V4 ako platforma pre strategický dialóg

Zaujímavé zistenie je spojené s témami, ktoré považujú obyvatelia vyšehradských krajín za prioritné v rámci V4. Z pohľadu občana by mala byť azda najbližšia agenda rozvoja spolupráce v oblasti kultúry a vzdelávania, občianskej spoločnosti, teda skôr „soft“ témy. Prieskum však (možno prekvapujúco) poukázal na vnímanie V4 ako platformy pre rozhodovanie o otázkach strategického významu. Ako najvýznamnejšiu vnímajú respondenti spoluprácu v oblasti hospodárstva a rozvoja ekonomických vzťahov,  nasleduje obrana a bezpečnosť, presadzovanie spoločných záujmov na úrovni EÚ, energetika a doprava, ako aj cezhraničná spolupráca. Ďalšou z tém je spolupráca v oblasti zahraničnopolitických tém, špeciálne pri podpore krajín Východného partnerstva, a až potom nasleduje spolupráca v oblasti kultúry a vedy. Podpora konceptu V4 ako platformy pre koordináciu strategických rozhodnutí môže slúžiť aj ako jeden z indikátorov pre politických predstaviteľov krajín V4, akým smerom orientovať spoluprácu v budúcnosti. V4 je (aj) z pohľadu verejnosti etablovaná značka, ktorá navyše nie je kontroverzná. Práve jubilejný rok 2016, keď si V4 pripomína štvrťstoročie existencie, by mohol byť vhodným okamihom na zamyslenie sa nad možnosťami intenzifikácie vyšehradskej spolupráce, vrátane efektívnejšej koordinácie a adekvátneho vytyčovania priorít na ďalšie roky.

V4 a Slovensko

Tak ako v prieskume z minulého desaťročia, aj naďalej zostáva Slovensko krajinou s najvyšším povedomím o vyšehradskej spolupráci. Dôvodov je viacero, pričom nezanedbateľnú úlohu zohráva aj prítomnosť Medzinárodného vyšehradského fondu (MVF) v Bratislave – obyvatelia Slovenska majú aj vďaka tomu najjednoduchší prístup k informáciám o grantoch, respektíve iných programoch fondu. Samotná geografická poloha Slovenska –ako jediné má totiž hranicu so všetkými ostatnými členmi V4 – tiež nesporne posilňuje vyšehradské povedomie slovenskej populácie, rovnako ako množstvo rodinných väzieb (predovšetkým s Českou republikou a Maďarskom), ako aj pracovných kontaktov aj z minulosti (so všetkými tromi krajinami). Pozitívnu úlohu, ktorú zohrala vyšehradská spolupráca pri dobiehaní integračného deficitu súvisiaceho so vstupom do EÚ (i NATO), možno tiež považovať za validný argument, aj keď jeho vplyv bude zrejme časom menej významný. Povedomie, že V4 posilňuje pozíciu Slovenska v rámci EÚ, je však dlhodobo zdôrazňovaný argument, ktorý takisto môže zohrávať pozitívnu úlohu. Slovensko je vo Vyšehrade významne ukotvené aj z ekonomického hľadiska – všetky tri vyšehradské krajiny sú pre Slovensko aj významnými obchodnými partnermi. Objem obchodnej výmeny s ČR, Maďarskom a Poľskom dohromady je dokonca vyšší ako obchodná výmena s Nemeckom.

Ako ďalej?

Nezastupiteľnú úlohu pri formovaní povedomia o V4 a pri informovaní o aktivitách Vyšehradskej skupiny zohráva Medzinárodný vyšehradský fond, ktorý predstavuje de facto jedinú „kamennú“ inštitúciu v rámci V4. Práve MVF sa snaží zmeniť smerovanie vyšehradskej spolupráce z pôvodného „zhora nadol“ na „zdola nahor“. V4 je od začiatku primárne politický projekt, MVF mu však prostredníctvom stoviek podporených grantov, štipendií či študijných pobytov dodáva aj výraznú občiansku dimenziu. Výzvou zostáva, ako rozšíriť povedomie o Vyšehrade mimo hlavných miest a – s výnimkou Slovenska – viac do vnútrozemia, respektíve vzdialenejších regiónov Českej republiky, Maďarska, a najmä Poľska. Napomôcť tomu by mohla aj dobre fungujúca sieť tzv. poverencov (trustees), ktorých úlohou je informovať o možnostiach ponúkaných MVF práve v menej exponovaných regiónoch.

Nezastupiteľnú úlohu pri rozvoji spolupráce v rámci V4 budú mať prirodzene i  naďalej politické elity, respektíve vlády v jednotlivých krajinách; práve ony budú totiž vytvárať priestor pre napĺňanie priorít vyšehradskej spolupráce. V tomto kontexte bude zaujímavé sledovať, do akej miery bude koncept solidarity presadzovaný v rámci V4 komplementárny k princípu solidarity, na ktorom je založená EÚ. Aktuálna utečenecká kríza poukázala na fakt, že prinajmenšom z komunikačného hľadiska sa vyšehradským lídrom tento zámer nateraz napĺňať nedarí.

Prieskumy verejnej mienky sú zaujímavým indikátorom postoja verejnosti k aktuálnym otázkam politického, ekonomického i spoločenského vývoja v danej krajine. V prípade prieskumu z dielne IVO máme pod drobnohľadom dokonca štyri krajiny, čo je nespornou pridanou hodnotou. Politickí predstavitelia sa z prieskumu môžu veľa dozvedieť, nemali by sa však ním bezvýhradne riadiť. Ich strategické rozhodnutia by mali byť založené na triezvom zhodnotení záujmov krajiny. Platí to okrem iného aj pri hľadaní partnerov mimo V4 – ak by mali slovenskí predstavitelia slepo kopírovať verejnú mienku, dôveryhodným spojencom by neboli USA, ale Rusko. A to by znamenalo problém aj v samotnom Vyšehrade."
  ["post_title"]=>
  string(39) "Vyšehrad pod lupou, aj pod mikroskopom"
  ["post_excerpt"]=>
  string(551) "Vyšehradská spolupráca sa teší podpore verejnosti vo všetkých štyroch krajinách, navyše nemá takmer žiadnych odporcov. Aj toto konštatovanie vyplýva z výskumu, ktorý realizoval bratislavský Inštitút pre verejné otázky v spolupráci s agentúrami na výskum verejnej mienky v krajinách V4 na jar a začiatkom leta roku 2015. Výsledkom je publikácia 25 rokov V4 očami verejnosti, a keďže posledný porovnateľný výskum sa uskutočnil ešte pred vstupom vyšehradských krajín do EÚ,  aktualizácia dát bola veru namieste."
  ["post_status"]=>
  string(7) "publish"
  ["comment_status"]=>
  string(4) "open"
  ["ping_status"]=>
  string(4) "open"
  ["post_password"]=>
  string(0) ""
  ["post_name"]=>
  string(37) "vysehrad-pod-lupou-aj-pod-mikroskopom"
  ["to_ping"]=>
  string(0) ""
  ["pinged"]=>
  string(0) ""
  ["post_modified"]=>
  string(19) "2016-07-11 13:00:51"
  ["post_modified_gmt"]=>
  string(19) "2016-07-11 13:00:51"
  ["post_content_filtered"]=>
  string(0) ""
  ["post_parent"]=>
  int(0)
  ["guid"]=>
  string(44) "http://zahranicnapolitika.dennikn.sk/?p=1835"
  ["menu_order"]=>
  int(0)
  ["post_type"]=>
  string(4) "post"
  ["post_mime_type"]=>
  string(0) ""
  ["comment_count"]=>
  string(1) "0"
  ["filter"]=>
  string(3) "raw"
}
Foto: MFA, Poland

Vyšehrad pod lupou, aj pod mikroskopom

Vyšehradská spolupráca sa teší podpore verejnosti vo všetkých štyroch krajinách, navyše nemá takmer žiadnych odporcov. Aj toto konštatovanie vyplýva z výskumu, ktorý realizoval bratislavský Inštitút pr...