Foto: Des Byrne

Imigrace a ekonomika: potenciál k novému posílení řecké krajní pravice?

Ekonomickou krizí sužované Řecko čelí v roce 2015 bezprecedentnímu nárůstu počtu imigrantů přicházejících ze zemí Afriky a Asie. Problematika ilegální imigrace přitom již v předchozích letech vedla k nárůstu xenofobních ...

Foto: flickranet

Euro může rozdělit EU i Visegrád

Výškou státní podpory to nebude, protože to by jinak automobilka Jaguar svůj závod postavila v Polsku. Vyspělostí automobilového průmyslu nebo úrovní infrastruktury také ne, protože to by závod za 1,5 miliardy eur, který...

Foto: Nick Knupffer

Obamova plachosť

Autor by chcel poďakovať riaditeľovi Eurasia Group a komentátorovi časopisu Times Ianovi Bremmerovi za interakciu na sociálnych sieťach, ktorá ho inšpirovala k napísaniu článku. Volebný kolotoč v Amerike sa naplno ro...

Foto: Dennis Jarvis

Politická kríza v Macedónsku: nezodpovední lídri v polarizovanej spoločnosti

V posledných piatich mesiacoch sa Macedónsko ocitlo v hlbokej politickej kríze, ktorú mnohí analytici označujú za najhoršiu od vyhlásenia nezávislosti v roku 1991. Situácia je komplikovaná, neponúka rýchle riešenia a krí...

Foto: eltpics

Ukrajinské zbohom Krymu

Krymská autonómna republika – suverénna a medzinárodne uznávaná súčasť Ukrajiny, bola počas jari 2014 anektovaná Ruskou federáciou na základe „referenda”, v ktorom sa 97 % Krymčanov vyjadrilo za pripojenie k Rusku. Refer...

Najčítanejšie články

object(WP_Post)#220 (24) {
  ["ID"]=>
  int(1473)
  ["post_author"]=>
  string(2) "71"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2015-06-25 12:39:32"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2015-06-25 12:39:32"
  ["post_content"]=>
  string(17767) "O typických vlastnostiach obyvateľov Slovenska sa hovorí veľa, pozitívne aj skepticky. Sme spolok frflošov, ktorí susedom závidia aj dieru v stene, alebo národ pohostinných priateľov? Je typickou Slovenkou talentovaná vedkyňa, ktorá usilovne vyvíja najmodernejšie nanotechnológie, alebo skôr frustrovaná a svetovými jazykmi nedotknutá teta, mentálne zaodetá v tričku „Nevieme & Nemáme & Nedá sa & Nezáujem“? Presadzujeme sa doma aj v zahraničí svojou šikovnosťou, flexibilitou a poctivou prácou, alebo len rezignovane utekáme preč – veď iba blázon by tu zostával?

Pravdou je, že sme všetko z toho, a ešte mnoho ďalšieho. Slovensko a jeho obyvatelia sú pestrí. Máme krásne hory, vzácne minerálne pramene a úchvatné historické pamiatky, ale aj ošarpané hlavné stanice, cesty plné výmoľov a vyrúbané lesy v národných parkoch. Prinášame svetu cenné inovácie, sme angažovaní občania a produkujeme prvotriedne umenie, ale vieme aj kradnúť, korumpovať a kašľať na veci, ktoré sa nás bytostne netýkajú.

Je vôbec možné vymyslieť značku pre taký zložitý „produkt“? A má vlastne zmysel riešiť túto otázku popri tradičných výzvach, akými sú napr. situácia v zdravotníctve alebo v školstve?

Odpoveď znie: hoci to nie je jednoduché – áno. Tzv. „nation branding“, identifikovanie reálnych charakteristík a následné utváranie a manažovanie značky krajiny, je etablovanou teóriou aj praktickou disciplínou, ktorá neobišla ani Slovensko. Úlohou nation brandingu je pomôcť krajine pozitívne sa odlíšiť od konkurencie, a tým efektívnejšie napĺňať konkrétne záujmy štátu. Tými sú napr. zvýšenie počtu návštevníkov v cestovnom ruchu, prilákanie zahraničných investícií, podpora exportu do zahraničia, ale aj rozvoj spoločenskej diskusie o identite krajiny. V nasledovnom príspevku prinášam tri postrehy k tomu, ako sa nám v tejto oblasti darí a aká by nová „značka Slovensko“ mala byť.

Odbornosť a kontinuita

Notorickými problémami verejných politík u nás aj vo svete sú neznalosť a diskontinuita. Návrhy politických opatrení neraz formulujú ľudia, ktorí tému odborne neovládajú a len zhodou okolností rozhodujú o jej osude. Žiaľ, aj kvalitne pripravené politiky často doplatia na druhý nešvár – zmení sa vláda či vedenie dotknutého rezortu a fungujúce opatrenia zničia nesystémové zmeny alebo sú rovno zrušené a objavovanie kolesa začína odznovu.

Je zložité posúdiť, či práve tieto problémy spôsobili, že „značka Slovensko“ sa úspešne kreuje až teraz. Svoju úlohu určite zohral fakt, že v prvých rokoch existencie samostatnej SR si značné úsilie vyžiadali závažnejšie otázky – od základnej demokratizácie a transformácie až po medzinárodnú integráciu.

Dôraz na odbornosť a kontinuitu v posledných rokoch umožnil, aby sme dnes mali komplexnú, modernú značku Slovensko takpovediac na dosah.

Na projekte brandingu SR pracuje rezort diplomacie kontinuálne od roku 2009. Menili sa vlády, personálne obsadenie aj partneri, základné hodnoty a smerovanie projektu však vždy zostali zachované.

Rovnako dôležité je, že na projekte pracovali a stále pracujú ľudia, ktorí majú k téme odborne blízko. Akademici z univerzít, experti z oblasti reklamy, PR a médií, poprední grafickí dizajnéri, skúsení diplomati, odborníci na cestovný ruch, experti na investície aj úspešní ľudia z biznisu.

Konkrétne kroky

Zdravý rozum aj odborné knihy sa zhodujú, že na úvod je vhodné preskúmať terén – aktuálny stav vecí. Preto sa prvá z otázok, ktorú bolo potrebné pri tvorbe značky Slovensko zodpovedať, týkala analýzy statusu quo. Ako nás vidia ľudia v rôznych krajinách sveta? Akými poznatkami o Slovensku disponujú a aké emócie v nich naša krajina vzbudzuje? Až posúdenie silných a slabých stránok existujúceho obrazu umožňuje navrhnúť, či a ako je potrebné spraviť niečo na jeho zmenu.

Odpoveď na uvedené otázky poskytli tri štúdie. Prvou z nich bola interná analýza rezortu diplomacie, ktorá v roku 2009 skúmala hodnotenia prezentácie SR v zahraničí od kľúčových rezortov, štátnych agentúr a honorárnych konzulov SR vo svete. Druhú štúdiu poskytlo SR zapojenie v medzinárodnom prieskume The Anholt-GfK Roper Nation Brands Index, ktoré v roku 2011 financovala Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR). Otázky týkajúce sa poznania Slovenska sa testovali na vzorke približne 20 000 ľudí v 20 rôznych referenčných krajinách sveta. Tretí diel skladačky doplnila štúdia domácich analytikov z univerzitného a mimovládneho prostredia, ktorí na prelome rokov 2011 a 2012 do hĺbky preskúmali názory o Slovensku u niekoľkých desiatok zahraničných mienkotvorných osobností.

Štúdie poskytli dôležité postrehy a v mnohých záveroch sa zhodovali. Problémom Slovenska sa neukázal zlý imidž ako skôr to, že obraz našej krajiny v predstavách svetovej verejnosti väčšinou úplne absentuje. To má však isté výhody: je jednoduchšie naplniť pozitívnym obsahom prázdnu množinu, ako prebíjať negatívne stereotypy, ktorých je Slovensko, našťastie, vo svetovom vnímaní poväčšine ušetrené. Naopak, kladne rezonovali hlasy o sile, ktorou disponuje slovenský príbeh postupnej zmeny k lepšiemu, vydretej vlastnými silami.

Druhým krokom bola analýza tzv. brandingových stratégií iných krajín, do ktorej sa okrem rezortu zapojili aj akademici z Univerzity Komenského. Vo svojej štúdii z roku 2012 sa zamerali na škandinávske krajiny, ktoré sú v pomyslenej súťaži o náklonnosť globálnej verejnosti nadmieru úspešné. Medzi ich odporúčania patrilo zamerať sa na identifikovanie a prezentáciu typických vlastností a vzorcov správania obyvateľstva krajiny v kontraste k starším prístupom, ktoré sa zameriavali skôr na „fyzické“ aspekty (národné jedlá, známe stavby či vrchy).

Nadväzujúce kroky sa už týkali konkrétneho návrhu prezentačnej identity Slovenska. Inak povedané, bolo potrebné sformulovať ucelený koncept atraktívneho príbehu krajiny, a následne dôkladne otestovať jeho dôveryhodnosť v očiach odborníkov aj slovenskej verejnosti. Slovami ministra Miroslava Lajčáka: „Úspešná môže byť len taká značka krajiny, s ktorou sa identifikujú jej občania.“

V roku 2012 bol verejne predstavený ideový koncept – materiál Slovensko, krajina s potenciálom, príbeh moderného Slovenska. V rámci neho autorky a autori pomenovali niekoľko príťažlivých vlastností nášho priestoru vzťahov, na ktorých navrhli vystavať prezentačnú identitu krajiny.

V rokoch 2013 až 2015 rezort diplomacie aj v spolupráci s členmi uvedeného tímu systematicky skúmal, ako vnímajú identifikované vlastnosti potenciálni užívatelia pripravovanej značky v oblastiach cestovného ruchu, médií, reklamy, PR, kreatívneho dizajnu, študenti a mladí profesionáli, zástupcovia kľúčových ministerstiev, štátnych agentúr SACR a SARIO, ale aj široká verejnosť.

Zvolených nástrojov bolo hneď niekoľko. Patrilo k nim cielené testovanie pomocou fokusových skupín, verejná diskusia prostredníctvom portálu www.brandingslovenska.com, ktorá o. i. vygenerovala stovky vyplnených štruktúrovaných dotazníkov, séria diskusií na slovenských univerzitách, blogy a stretnutia ministra Miroslava Lajčáka s predstaviteľmi médií, ale aj komplexný reprezentatívny prieskum verejnej mienky. Ten realizovala pre MZVaEZ SR Agentúra FOCUS vo februári 2015.

Dôležité vstupy priniesli aj ďalšie kroky. Konzultácie s renomovanými grafikmi, ktorí upozorňovali na moderné trendy a pripravili skúšobné skice možného vizuálneho stvárnenia značky Slovensko, analýzy zastupiteľských úradov, ale aj založenie platformy koordinujúcej aktivity jednotlivých rezortov a ďalších aktérov podieľajúcich sa na prezentácii SR v zahraničí. Práve medzirezortná spolupráca sa ukázala ako kľúčová pri hľadaní spoločných pozícií, ale aj financií potrebných na proces verejného obstarania (VO) novej značky.

V poslednej fáze bolo pripravené zadanie VO, v ktorom bolo potrebné prehľadne zakotviť hlavné poznatky z uplynulých rokov, naformulovať podmienky nedovoľujúce záujemcom o realizáciu značky Slovensko podliezať latku, a zostaviť odbornú porotu. Jej členovia pomôžu na jeseň 2015 vybrať najlepší zo súťažných návrhov.

Aká bude značka Slovensko?

K čomu všetka práca smerovala a aká bude značka Slovensko? Aké atribúty a vlastnosti Slovenska a jeho obyvateľov by mala reflektovať, čo bude jej obsahom a v akej forme sa materializuje?

Nosnými charakteristikami značky Slovensko sa má stať rôznorodosť, vynachádzavosť, vitalita a autentickosť. Práve pri nich sa našiel najsilnejší presah realizovaných odborných štúdií, expertných brainstormingov, domácich aj zahraničných hodnotení a vnímania verejnosti. Opis predmetu VO približuje uvedené charakteristiky nasledovne:

Rôznorodosť odkazuje na „bohatú rozmanitosť, ktorá je na Slovensku koncentrovaná na pomerne malom území“. Slovensko by sa malo prezentovať v súlade s touto charakteristikou ako krajina, ktorá „návštevníkovi ponúka množstvo rôznorodých zážitkov za krátky čas (...), ako krajina, v ktorej sa spája tradícia s modernosťou (...), ako krajina, ktorá ponúka rozmanitý potenciál pre investorov a podnikanie (...), ako krajina, ktorá je rozmanitá aj svojím historickým a kultúrnym dedičstvom a zložením obyvateľstva“.

Vynachádzavosť odkazuje na „množstvo vynálezov, úspešných podnikateľských nápadov a v zahraničí oceňovaných projektov pochádzajúcich zo Slovenska (...), na praktickú aj manuálnu zručnosť obyvateľov Slovenska, tak v domácom prostredí, ako aj v práci, na ich kreativitu a nebojácnosť samostatne prichádzať s riešeniami nečakaných výziev“.

Vitalita odkazuje na „životaschopnosť, aktívnosť a vitalitu obyvateľov Slovenska a na dynamicky sa meniace prostredie, ktoré ich obklopuje (...), na adaptabilnosť obyvateľov Slovenska na zmeny prostredia a nové výzvy, na ich schopnosť prispôsobiť sa a uspieť aj v zmenených podmienkach“.

Autentickosť odkazuje na „v istom ohľade stále neglobalizovaný spôsob života v SR, na istú mieru emocionality, priateľskosti, na spôsob života, ktorý ešte nie je na každom kroku spútaný reguláciou“. Táto charakteristika sa hlási ku Slovensku aj ako ku krajine s „bohatým kultúrnym dedičstvom a so svojimi vlastnými koreňmi, z ktorých vyrastá jeho súčasná, moderná podoba“.

Na základe uvedených charakteristík by mali účastníci súťaže pripraviť strešnú značku Slovensko, t. j. komplexný príbeh, hlavný slogan, vizuálnu identitu a logo krajiny, ako aj jej podrobnejšie rozpracovanie pre segmenty cestovného ruchu, exportu a zahraničných investícií, kultúry a športu.[1]

Súčasťou dodania bude fotobanka obsahujúca profesionálne fotografie určené pre zahraničnú prezentáciu SR, ako aj nový prezentačný spot o Slovensku pripravený na nasadenie v globálnych médiách a na internete.

Jednou z dôležitých súčastí plnenia by malo byť aj zjednotenie logotypov štátnej správy. V súčasnosti sa totiž slovenské ministerstvá prezentujú výrazne odlišnými logami a výsledný vizuálny efekt je neprehľadný. Jednotná vizuálna podoba ministerských logotypov by mala popri vyššej miere profesionality priniesť v budúcnosti aj úsporu finančných prostriedkov, pretože jednotlivé rezorty by viac nemali obstarávať rôznorodé logá podľa vlastnej ľubovôle.

Na úplnú predstavu: predpokladaná hodnota zákazky celého VO má výšku 250 000 eur bez DPH. Táto suma bola určená prieskumom trhu a v porovnaní s príkladmi zo zahraničia je možné hodnotiť ju ako triezvu. Áno, dalo by sa namiesto toho postaviť napríklad pár metrov diaľnic alebo kúpiť dôležitý prístroj do jednej nemocnice, podľa odborníkov je to však investícia, ktorá môže priniesť v budúcnosti mnohonásobnú návratnosť.

Komplexná značka krajiny by sa mala nasadzovať do praxe postupne v priebehu roka 2016. Cieľom je, aby všetky štátne subjekty prezentujúce Slovensko v zahraničí používali pri svojej činnosti previazané a synergicky sa podporujúce posolstvá, ktoré účinne podporí spoločná, atraktívna vizuálna identita. 

Namiesto záveru

Nová značka Slovenskú republiku, samozrejme, nespasí. Je len dielikom v skladačke, po ktorom odborníci dávno volali a  v mnohých krajinách je už samozrejmosťou. Je najvyšší čas, aby sa koncepčným a otvoreným spôsobom k jej získaniu výrazne priblížilo aj Slovensko.

Ak bude verejné obstarávanie úspešné, víťazný subjekt dodá výborný produkt, príslušné rezorty a štátne agentúry ho kvalitne implementujú vo svojej prezentačnej praxi a ľudia sa s ním stotožnia, značka Slovensko môže naozaj pomôcť pri zlepšovaní renomé našej krajiny v zahraničí.

Uvedené riešenie môže zároveň usporiť finančné prostriedky aj tým, že odstráni duplicity nesystémového obstarávania samostatných značiek jednotlivými aktérmi v budúcnosti.

Zásadné zlepšenie kvality života však vždy umožnia len rozumné vládne politiky a konkrétne kroky jednotlivcov. V nich môže branding pomôcť tým, že potiahne verejnú diskusiu v krajine pozitívnym spôsobom. Len vtedy bude naozaj úspešný a pomôže produkovať zdroje v podobe väčšieho počtu prichádzajúcich návštevníkov, vyššieho objemu zahraničných investícií, podpory domáceho exportu, kultúry a pod.

Keď máme naozaj predpoklady na to, aby sme boli vynachádzavými, vitálnymi a autentickými občanmi, ktorí pozitívne vnímajú rôznorodosť svojej krajiny, je len prospešné, aby tieto posolstvá čoraz výraznejšie figurovali vo verejnom priestore. Možno tak budú časom pribúdať aktívni a angažovaní ľudia, ktorí robia svoju prácu poctivo bez ohľadu na to, či sedia v laboratóriu, za dizajnérskym stolom alebo pasú ovce, obsluhujú v reštaurácii, prípadne zametajú ulice.

A naopak, ak chceme, aby zahraničie uverilo, že sme vynachádzavá, vitálna, autentická a rôznorodá krajina, jedinou cestou je, aby zvolený imidž sprevádzal aj reálny výkon vládnych politík, ktoré rozvoj uvedených charakteristík na Slovensku, u jeho obyvateľov, aj vo svete vhodne podporia.

[1] Vytvorená značka Slovenska musí byť spracovaná v podobe dizajn manuálu, ktorý priamo upraví jej aplikáciu na rôznych úradných tlačovinách, v multimediálnych aplikáciách, na orientačných systémoch a na propagačných/prezentačných predmetoch a materiáloch.
" ["post_title"]=> string(79) "Bačovia a grafické dizajnérky? Tri postrehy k tvorbe „značky Slovensko“" ["post_excerpt"]=> string(531) "Začiatkom júna 2015 Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR vyhlásilo verejné obstarávanie na obsahovú a vizuálnu identitu značky Slovensko. Tento krok je zavŕšením niekoľkoročného úsilia rezortu diplomacie, ktorého počiatky sa datujú do roku 2009. Ak všetko pôjde podľa plánov, už budúci rok bude mať SR profesionálne logo, výstižný slogan, komunikačné posolstvá a komplexný „vizuál“ pre potreby svojej prezentácie. Aký to má význam a ako celý proces prebiehal?" ["post_status"]=> string(7) "publish" ["comment_status"]=> string(4) "open" ["ping_status"]=> string(4) "open" ["post_password"]=> string(0) "" ["post_name"]=> string(68) "bacovia-a-graficke-dizajnerky-tri-postrehy-k-tvorbe-znacky-slovensko" ["to_ping"]=> string(0) "" ["pinged"]=> string(0) "" ["post_modified"]=> string(19) "2015-06-25 12:39:32" ["post_modified_gmt"]=> string(19) "2015-06-25 12:39:32" ["post_content_filtered"]=> string(0) "" ["post_parent"]=> int(0) ["guid"]=> string(44) "http://zahranicnapolitika.dennikn.sk/?p=1473" ["menu_order"]=> int(0) ["post_type"]=> string(4) "post" ["post_mime_type"]=> string(0) "" ["comment_count"]=> string(1) "0" ["filter"]=> string(3) "raw" }
Foto: CreativeCommons/ Ricky

Bačovia a grafické dizajnérky? Tri postrehy k tvorbe „značky Slovensko“

Začiatkom júna 2015 Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR vyhlásilo verejné obstarávanie na obsahovú a vizuálnu identitu značky Slovensko. Tento krok je zavŕšením niekoľkoročného...

object(WP_Post)#330 (24) {
  ["ID"]=>
  int(1311)
  ["post_author"]=>
  string(2) "55"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2015-03-10 12:43:45"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2015-03-10 12:43:45"
  ["post_content"]=>
  string(5994) "Kráľ Štefan chcel preťať maďarské východné korene a nasmerovať krajinu na cestu k západnému svetu. História ukázala, že to bol zložitý proces a aj počas nasledujúcich storočí malo Maďarsko ambivalentný vzťah tak s východom, ako aj so západom. Ako vravieval Endre Ady, jeden z najznámejších maďarských básnikov, Maďarsko je „kompou“ medzi týmito dvoma svetmi.

Nejednoznačnosť maďarského vzťahu so svojím okolím sa opäť naplno potvrdila vo februári, keď Budapešť navštívili dvaja najvplyvnejší svetoví politici. Ani jeden z nich neprišiel do Maďarska podpísať dôležitú zmluvu alebo vystúpiť so zásadným vyhlásením. Dôvodom ich návštevy bolo skôr vyslanie správy samotnému Maďarsku, ako aj okolitému svetu.

Najprv 2. februára pricestovala do Budapešti aktuálne najsilnejšia líderka Európskej únie, nemecká kancelárka Angela Merkel. Novinári a ďalší pozorovatelia s nedočkavosťou čakali na jej vyjadrenie ku kontroverzným politikám maďarskej vlády voči demokratickým inštitúciám v krajine a vzťahu s Ruskom.

A Merkel ich nesklamala. Jasne dala najavo, že postoje maďarského premiéra Viktora Orbána sa nezhodujú s jej názorom. Počas ich spoločnej tlačovej konferencie Merkel zdôraznila, že Maďarsko nie je v jedinečnej pozícii čo sa týka jeho vzťahov s Ruskom. Ako uviedla, nielen Maďarsko je závislé od ruského plynu, a naznačila, že nevidí dôvod, prečo by malo viesť špeciálnu politiku voči Rusku.

Merkel sa však zdržala otvorenej kritike voči úrovni demokracie v Maďarsku, ale zdôraznila úlohu občianskej spoločnosti, médií a opozičných strán pre demokratické fungovanie krajiny. Viacerí komentátori jej vyjadrenie interpretovali ako jasnú narážku na tlak zo strany maďarských autorít voči mimovládnym organizáciám a médiám.

Navyše medzi Orbánom a Merkel došlo aj k otvorenému verbálnemu konfliktu o síce abstraktnej, ale o to dôležitejšej symbolickej otázke. Jeden z nemeckých reportérov sa opýtal premiéra Orbána, či je jeho ambícia vybudovať v krajine „neliberálnu demokraciu“ kompatibilná s hodnotami Európskej ľudovej strany a Európskych demokratov, ktorej členom je nielen Orbánov Fidesz, ale aj CDU na čele s Angelou Merkel.

Merkel na otázku odpovedala, že počas jej rozhovorov s premiérom Orbánom sa dotkli aj otázky demokracie a mala pocit, že túto tému budú musieť rozviesť, pretože podľa nej je každá demokracia vo svojich základoch liberálna a prídavnému menu „neliberálna“ v kontexte demokracie absolútne nerozumie.

Orbán, naopak, odpovedal, že v prípade demokracie by žiadna ideológia nemala byť privilegovaná. Týmto vyjadrením sa zároveň ukončila aj tlačová konferencia a Merkel sa na Orbána pozrela s výrazom v tvári, ktorý naznačoval, že aj tak stále nerozumie, ako to premiér Orbán myslí.

O necelé dva týždne nato pricestoval do Budapešti ruský prezident Vladimír Putin. V porovnaní s predchádzajúcou tlačovou konferenciou tá ich nepriniesla žiadne pamätihodné výroky, ale i kontext jeho návštevy stačil na to, aby zaplnil predné stránky svetových novín.

Od vypuknutia konfliktu na východnej Ukrajine a pripojenia Krymu k Ruskej federácii sa drvivá väčšina členských štátov EÚ Rusku vyhýbala a uvalili na Moskvu spoločné sankcie. Naposledy navštívil Putin európsku metropolu v júni 2014 predtým, ako bolo zostrelené lietadlo malajzijských aerolínií a podozrenie padlo aj na Ruskom podporovaných separatistov vo východnej Európe.

Návštevou Budapešti tak mohol demonštrovať, že ešte stále má v EÚ spojencov. A maďarský premiér je zrejme jedným z tých najbližších.

Aj napriek faktu, že Maďarsko podporilo sankcie voči Rusku, Orbán dal jasne najavo, že s nimi nie je spokojný. Minulý rok zároveň vyhlásil, že „EÚ sa sama postrelila do nohy“ tým, že obmedzila obchodovanie s Ruskom, čo spôsobilo medzi ostatnými lídrami EÚ pobúrenie a nesúhlas. Na svoj výrok prednedávnom upozornil sám premiér Orbán, keď vyhlásil, že podobnej kritike sa už na verejnosti vyhne, pretože to sľúbil svojim kolegom v EÚ.

Orbán však na verejnosti neustále pripomína ekonomickú nevyhnutnosť udržiavania dobrých vzťahov s Ruskom. Maďarsko v súčasnosti dostáva viac ako polovicu svojich zásob zemného plynu z Ruska, a to je zároveň dobrým trhom pre maďarské spoločnosti.

Viacerých predstaviteľov EÚ však Orbánove argumenty nepresvedčili. Poľsko, ktoré v minulosti vystupovalo ako silný spojenec Maďarska, je voči Budapešti obzvlášť skeptické. Aj keď po Putinovej návšteve premiér Orbán takmer okamžite letel do Varšavy, kde v poľskom parlamente osobne vysvetľoval svoju politiku voči Rusku, v krajine ho prijali vlažne. Poľský veľvyslanec v Budapešti Roman Kowalski, ktorý sa zúčastnil na stretnutí vo Varšave, v rozhovore pre portál Vs.hu uviedol, že napriek faktu, že vzťahy medzi ich krajinami boli v minulosti veľmi dobré, dnes sa situácia zmenila.

Iba čas však ukáže, aké sú Orbánove skutočné zámery. Koncom februára vo svojom každoročnom príhovore, v ktorom hodnotí stav krajiny, opäť vyhlásil, že západ je zrejme v nezvratnom sociálnom a ekonomickom úpadku, a preto by si podľa neho Maďarsko malo vybrať iné smerovanie. Ale zároveň znova zopakoval maďarské záväzky voči EÚ a NATO.

Nateraz sa zdá, že Orbán si chce udržať svojich západných spojencov akým je Nemecko (a predovšetkým nemecké firmy, ktoré sú v Maďarsku), a zároveň budovať silnejšie vzťahy s Ruskom na východe. Balansovať medzi nimi bude zložité, a zrejme sa tým o niečo oddiali aj vízia, ktorú mal pre svoju krajinu kráľ Štefan pred tisíc rokmi."
  ["post_title"]=>
  string(32) "Tanec medzi východom a západom"
  ["post_excerpt"]=>
  string(279) "Svätý Štefan, známy aj ako kráľ Štefan I., je jedna z najnámenších osobností v maďarskej histórii. Svoju krajinu založil ako kresťanský štát pred približne tisíc rokmi po tom, ako porazil svojich krajanov, ktorí chceli zostať verní pohanským tradíciám. "
  ["post_status"]=>
  string(7) "publish"
  ["comment_status"]=>
  string(4) "open"
  ["ping_status"]=>
  string(4) "open"
  ["post_password"]=>
  string(0) ""
  ["post_name"]=>
  string(30) "tanec-medzi-vychodom-a-zapadom"
  ["to_ping"]=>
  string(0) ""
  ["pinged"]=>
  string(0) ""
  ["post_modified"]=>
  string(19) "2015-03-10 12:43:45"
  ["post_modified_gmt"]=>
  string(19) "2015-03-10 12:43:45"
  ["post_content_filtered"]=>
  string(0) ""
  ["post_parent"]=>
  int(0)
  ["guid"]=>
  string(40) "http://www.zahranicnapolitika.sk/?p=1311"
  ["menu_order"]=>
  int(0)
  ["post_type"]=>
  string(4) "post"
  ["post_mime_type"]=>
  string(0) ""
  ["comment_count"]=>
  string(1) "0"
  ["filter"]=>
  string(3) "raw"
}
Foto: Európai Bizottság/ Dudás Szabolcs

Tanec medzi východom a západom

Svätý Štefan, známy aj ako kráľ Štefan I., je jedna z najnámenších osobností v maďarskej histórii. Svoju krajinu založil ako kresťanský štát pred približne tisíc rokmi po tom, ako porazil svojich kraj...

object(WP_Post)#333 (24) {
  ["ID"]=>
  int(1326)
  ["post_author"]=>
  string(2) "56"
  ["post_date"]=>
  string(19) "2015-03-24 11:04:23"
  ["post_date_gmt"]=>
  string(19) "2015-03-24 11:04:23"
  ["post_content"]=>
  string(6205) "Náš region „nové Evropy“, ukolébán vstupem do Aliance a také Evropské unie, investoval do své bezpečnosti v posledních deseti letech ještě méně než západní Evropa. A to přesto, že o povaze Putinova režimu si Poláci, Lotyši či Češi nedělali iluze. Jenže rétorika, mnohdy vůči Moskvě daleko tvrdší, než jaká byla a je slyšet na Západě, se vůbec nepotkávala se stavem našich ozbrojených sil.

Tomu dnes odpovídá jejich současný stav, který z východní Evropy dělá Achillovu patu celé Severoatlantické aliance. A přestože ruská okupace a anexe Krymu a Putinovo vojenské dobrodružství na východě Ukrajiny ukázaly, jak vážné je riziko vycházející z Ruska, mění se tento stav velice pomalu. V situaci, kdy Rusko dává na své ozbrojené síly 4,4 % svého hrubého domácího produktu, nedávají ani nepřipravenější země regionu, tedy Polsko a Estonsko, ani polovinu tohoto podílu. A všechny ostatní (s výjimkou Bulharska a Rumunska) se mátožně pohybují dokonce kolem 1 % HDP. V reakci na ruské angažmá na Ukrajině ho zvyšují v desetinách procent HDP, ačkoliv by byl namístě skokový nárůst na pětinásobek dnešních rozpočtů, aby se alespoň částečně dorovnala ruská převaha.

I z regionu nejlepší Poláci zaostávají

Ani největší armáda nových členských zemí NATO, tedy armáda polská, by v porovnání s ruskou v žádném případě neobstála. I když vezmeme v potaz velikost obou zemí, Polsko necelých čtyřicet miliónů obyvatel, Rusko o víc než sto miliónů více, je poměr sil obou armád výrazně horší v neprospěch Polska. Sto polských letadel proti 1 400 ruským, třicet bojových vrtulníků proti pěti stům, tisícovka polských tanků proti patnácti tisícům ruských, tři čtvrtě milionu ruských vojáků proti 120 tisícům Poláků.

Polsko je však země, která si nebezpečí plynoucí z dnešního Ruska alespoň uvědomuje a ve své obraně se chová nejzodpovědněji ze všech nových států NATO. „Program modernizace armády zvětšil obranný rozpočet o polovinu,“ uvedl nedávno před velením polských ozbrojených sil prezident Bronislaw Komorowski. „Jenže si musíme uvědomit, že v tu samou dobu dává Rusko na tyto účely čtyři procenta svého domácího produktu,“ řekla hlava polského státu. Komorowski dodal, že Polsko musí reagovat na ruskou agresi proti Ukrajině a nebezpečí, které z toho plyne. „Bude to dlouhodobý problém,“ varoval Komorowski. „Odpovědí musí být rychlé zvýšení naší obranné kapacity.“

Proto Polsko v příštích letech vyrobí pro armádu tisíc tanků a transportérů Anders, chystá se nákup nových bojových vrtulníků, pořídí novou protileteckou obranu nebo koupí tři obří ponorky a vyzbrojí je střelami Tomahawk. Na přezbrojení polské armády se výrazně podílí i polský zbrojní průmysl, který je dnes jediným výkonným ve střední Evropě.

„Při modernizaci slovenské armády se musí naše zbývající zbrojovky napojit na polské programy. V tom vidím jedinou šanci na oživení našeho zbrojního průmyslu a jeho modernizace na špičkovou evropskou úroveň,“ uvedl před časem jeden vysoký činitel slovenského ministerstva obrany.

Platí to i o středoevropských armádách jako celku. Po pětadvaceti letech soustavné redukce jsou dnes z české, ale i slovenské a maďarské armády jen trosky. Po roce 2000 se prakticky úplně soustředily jen na expediční jednotky do misí NATO, jež se sice podařilo dovybavit, ale celková teritoriální obrana země šla vniveč.

Podobné to je – s výjimkou estonské armády, jež se při milionové velikosti země blíží úrovní financování a přístupem vlády k polskému východoevropskému maximu – i s armádami Pobaltí. O něco lépe, alespoň v poměru k HDP, jsou na tom Rumuni a Bulhaři, ale tam je omezujícím faktorem nízká úroveň ekonomiky. Přestože počtem obyvatel se nová Evropa Rusku téměř vyrovná, společnou silou svých armáda ani náhodou.

Evropa bezbranná proti ruské hrozbě

Západní Evropa je na tom jen o něco málo lépe než Evropa střední. Z poměrně vysoké úrovně se armády Německa, Francie i Velké Británie kvůli nedostatečnému financování mnoha posledních let propadají. A bez účasti USA nejsou schopny větších akcí, jak ukázala například operace v Libyi. „Samostatně dnes nedokáže žádná evropská země Rusku vojensky čelit,“ uvádí například český vojenský analytik Zbyněk Pavlačík. Platí to podle některých analytiků i o evropských armádách jako celku.

Proto se na evropský kontinent v rámci odpovědi na ruské akce na Ukrajině opět vrátily americké tankové jednotky, které před několika lety z Evropy zmizely. Stále je to ovšem symbolický počet, který rozhodně není schopen Rusy zastavit. Ukazuje to i ono tažení americké armády Pobaltím a střední Evropou o velikosti pouhého jednoho pluku.

Ve stejné době uvedlo Rusko do bojové pohotovosti v evropské části Ruska jednotky, jež Američany početně stonásobně převyšují. I když samozřejmě počty vojáků a peníze nejsou všechno, přesto platí věta slovenského bezpečnostního analytika Mariana Majera z bratislavského Institutu pro středoevropskou politiku. „Svoji obranu velice podcenily například pobaltské země jako Lotyšsko či Litva. Ale týká se to i Česka, Slovenska či Maďarska. Teprve v posledním roce jsme procitli z falešného pocitu bezpečí a zjišťujeme, že šetřit na armádě nebylo to pravé,“ uvádí Majer.

Procitnutí je však velmi pomalé a vůbec neodpovídá velikosti a intenzitě ruské hrozby v podobě současného Putinova Ruska. Svoboda a nezávislost není zadarmo. A platí to nejen obecně, ale i vyjádřeno v konkrétních sumách. Prostředky na obranu je třeba výrazně zvýšit, protože jinak zůstane vůči ruskému agresorovi zcela bezbranná. A pět set, ani tisíc amerických vojáků nás opravdu nespasí."
  ["post_title"]=>
  string(67) "Ruský budíček nezabral. Nová Evropa se probouzí zoufale pomalu"
  ["post_excerpt"]=>
  string(387) "Přejezd pěti stovek amerických vojáků na asi stovce obrněných transportérů a vojenských vozů z Pobaltí do Německa se stal v Česku politickým tématem číslo jedna na celou druhou polovinu března. „Demonstrace síly“, jak přejezd konvoje nazvali shodně jak jeho příznivci, tak odpůrci, je však ve skutečnosti pouze ukázkou slabosti NATO ve východní Evropě."
  ["post_status"]=>
  string(7) "publish"
  ["comment_status"]=>
  string(4) "open"
  ["ping_status"]=>
  string(4) "open"
  ["post_password"]=>
  string(0) ""
  ["post_name"]=>
  string(61) "rusky-budicek-nezabral-nova-evropa-se-probouzi-zoufale-pomalu"
  ["to_ping"]=>
  string(0) ""
  ["pinged"]=>
  string(0) ""
  ["post_modified"]=>
  string(19) "2015-03-25 11:48:53"
  ["post_modified_gmt"]=>
  string(19) "2015-03-25 11:48:53"
  ["post_content_filtered"]=>
  string(0) ""
  ["post_parent"]=>
  int(0)
  ["guid"]=>
  string(40) "http://www.zahranicnapolitika.sk/?p=1326"
  ["menu_order"]=>
  int(0)
  ["post_type"]=>
  string(4) "post"
  ["post_mime_type"]=>
  string(0) ""
  ["comment_count"]=>
  string(1) "0"
  ["filter"]=>
  string(3) "raw"
}
Foto: CreativeCommons/ Charles Roffey

Ruský budíček nezabral. Nová Evropa se probouzí zoufale pomalu

Přejezd pěti stovek amerických vojáků na asi stovce obrněných transportérů a vojenských vozů z Pobaltí do Německa se stal v Česku politickým tématem číslo jedna na celou druhou polovinu března. „Demo...