Foto: sockraina

Fénixovo povstanie: bývalí členovia Strany regiónov alebo nová opozičná sila na Ukrajine

Začiatkom februára 2014 skolabovala Moskvou podporovaná vláda prezidenta Janukovyča. Skončila aj jeho Strana regiónov, ktorá viedla koalíciu v ukrajinskom parlamente. Po nespochybniteľných dôkazoch o príkazoch Janukovyča a jeho blízkych členov elity, ktorí priamo nariadili smrť viac ako stovky civilistov, by sa dalo očakávať, že Janukovyč a bývalí členovia jeho strany opustia ukrajinskú politickú scénu nadobro. Avšak niektorí politici sú evidentne nezraniteľní.

„Nezraniteľný“ Janukovyč sa z času na objaví čas v susednom štáte Ukrajiny, vysvetľujúc, že je stále legitímnym prezidentom. Toto kacírstvo však spôsobuje skôr smiech ako prekvapenie, najmä pre tých, ktorí sú zvyknutí na podobné prejavy bývalého lídra – ten, mimochodom, sám seba označuje za profesora. Podobný osud postihol bývalého premiéra Azarova a bývalého generálneho prokurátora Pšonka, keď obaja dostali ruské občianstvo napriek tomu, že Azarov je od 3. júla 2016 vedený na zozname celosvetovo hľadaných osôb pre zneužitie právomoci. Dňa 19. januára 2015 vydal pečerský okresný súd v Kyjeve povolenie na zatknutie a vydanie Azarova z Ruska. Zatykač na Pšonka bol vydaný pred februárom 2014. Vzhľadom na hostiaci štát bývalého politika je málo pravdepodobné, že k vydaniu vôbec dôjde. Odkaz hlavných lídrov Strany regiónov pokračuje napriek vylúčeniu z aktívnej politiky.

Vznik Opozičného bloku

V októbri 2014 sa na Ukrajine uskutočnili predčasné voľby. Zo zápasu o 450 kresiel v Rade vyšiel ako víťaz nový, údajne demokratický Blok Petra Porošenka a Ľudový front vedený Arsenijom Jaceňukom. Prozápadná a prodemokratická koalícia bola zložená z bývalých strán, ktoré sa spojili so stranou Svojpomoc, populistickou Radikálnou stranou a stranou Otčina bývalej premiérky Tymošenkovej. Takáto kombinácia vytvorila väčšinu 288 kresiel v parlamente. Demokratická koalícia však nevydržala dlho, lebo Opozičný blok s 29 kreslami začal získavať vplyv.

Opozičný blok bol založený v roku 2014 ako zhluk šiestich strán, ktoré nepodporili Euromajdan a rozhodli sa vytvoriť novú politickú silu na Ukrajine. V septembri 2014 najal Serhij Ľovočkin amerického lobistu Paula Manaforta, ktorý pracoval vo vedení Janukovyčovej administratívy. Manafortovou úlohou bolo zlepšiť imidž Strany regiónov, ktorej reputácia utŕžila rany počas Euromajdanu. Výsledkom procesu bolo vytvorenie Opozičného bloku Stranou rozvoja, Ukrajinskej únie, stranou Ukrajina napred, Stranou práce, Novou politikou a Štátnou neutralitou v septembri 2014 a verejné oznámenie, že sa Blok bude uchádzať o účasť v parlamentných voľbách v tom istom roku. Jednotlivé zoznamy kandidátov obsahovali bývalých členov Strany regiónov. Dňa 27. novembra 2014 bola zostavená parlamentná frakcia Opozičného bloku so 40 poslancami. Po aktivitách v parlamente bol Blok jedným z víťazov ukrajinských lokálnych volieb v roku 2015. Podľa očakávaní získala strana najviac popularity na juhu a východe Ukrajiny. „Zlepšenie imidžu“ Strany regiónov sa podarilo.

Program Bloku

Opozičníci chcú implementovať 11 okamžitých krokov na „mier a rozvoj“ na Ukrajine, vrátane volieb na všetkých okupovaných územiach Donecka a Luhanska, ústavnej reformy na posilnenie miestnych vlád, obnovenie sebavedomia autorít, boja proti korupcii, obnovenie práva a poriadku a obnovu ukrajinskej ekonomiky. Z nepochopiteľných dôvodov nevykonali tieto zmeny počas štvorročnej vlády pred Majdanom bývalí regionalisti. Aj tak 9 % ukrajinskej populácie – približne 1,5 milióna ľudí, stále verí Bloku napriek predchádzajúcim zločinom na Euromajdane. Vo vnútri Opozičného bloku tak nie je všetko vyriešené a boj o moc pokračuje.

Nedávny vývoj

V máji 2016 opustil Blok a jeho parlamentnú frakciu Vadym Rabinovyč, jeden z jej dôležitých sponzorov, po žiadosti zo strany Ukrajinskej únie. Po ňom opustil stranu Jevgen Murajev, ktorý odišiel v júni 2016. Rabinovič, predseda Židovského kongresu na Ukrajine, bol známym podnikateľom a verejnou osobou už desiatky rokov, Murajev sa dostal do povedomia len nedávno. Ako typický predstaviteľ Strany regiónov zažil rýchlu kariéru. V roku 2010 sa stal predsedom regiónu Zmijev (Charkovská oblasť) a o dva roky neskôr bol poslancom. Vo voľbách v roku 2014 vyhral Murajev jedno z 29 kresiel pre Opozičný blok. Už v roku 2016 vytvoril s Rabinovyčom novú politickú frakciu – Život. Pozornosť si však nezískal opustením svojich bývalých kolegov. Tak ako v roku 2000 unikli dokumenty o vtedajšom prezidentovi Kučmovi, v roku 2016 sa objavil Murajov USB kľúč. Politici tvrdia, že kľúč obsahuje 90 hodín nahrávok najvyššie postavených predstaviteľov Ukrajinskej národnej banky usvedčujúcich z korupcie a nezákonných machinácií, ktoré spôsobili Ukrajine finančné straty a ekonomické problémy. Hovorkyňa ukrajinskej bezpečnostnej služby Olena Hitľanska komentovala prípad so slovami, že dostala nahrávku a „podnikne dôležité kroky“. Berúc do úvahy veľký pokles Porošenkovej popularity medzi Ukrajincami a jeho síl, bývalí členovia Strany regiónov majú šancu dostať sa späť do hry, podobne ako v roku 2010 po prehratých voľbách Viktora Juščenka.

Autor: , 03. 02. 2017

Súvisiace články

Ďalší muž na odstrel: Saakašviliho rezignácia a ukrajinský neporiadok

V máji 2015 obsadil prezident Petro Porošenko gruzínskeho prezidenta Michaela Saakašviliho do pozície gubernátora oblasti Odesa. Skôr, než sa vo februári 2015 stal Porošenkovým externým poradcom, žil Saakaš...

Očakávanie zimy na Ukrajine: plyn a nové poplatky za energie

V rokoch 2015 a 2016 vyleteli poplatky za energie na Ukrajine. Poplatky za elektrinu sa zvýšili štyriapolnásobne, zdroje studenej a teplej vody, rovnako ako poplatky za odpadky išli hore dvojnásobne, tarifa za kúr...

Záleží ešte na Ukrajine? Pohľady z Európy a USA

S pokračujúcou utečeneckou krízou v Európe a predvolebnými turbulenciami v Spojených štátoch vojna na Ukrajine zrejme stráca svoju dôležitosť. Samozvané republiky Donecka a Luhanska sa zakorenili v mediáln...