duleba
Foto: CreativeCommons/ mac_ivan

Alexander Duleba: V EÚ dohadujú pravidlá všetci, v Eurázijskej únii ich určuje Rusko

Alexander Duleba si myslí, že Ukrajina v súčasnej situácii žiadnu dohodu s EÚ nepodpíše. V debate o Tymošenko a selektívnej justícii s EÚ však podľa neho vo Vilniuse vyhral jednoznačne Janukovyč. Alexander Duleba je riaditeľom Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a od jeho založenia riadi aj výskumný program Východná Európa. Vo svojom výskume sa venuje predovšetkým zahraničnej politike Slovenska, Rusku, Ukrajine a krajinám bývalého ZSSR. Rozprávali sme sa najmä o výsledkoch summitu Východného partnerstva vo Vilniuse, odpovediach na súčasnú situáciu na Ukrajine zo strany EÚ a Ruska a možných scenároch vývoja na Ukrajine a pre Janukovyča. Čakajú Ukrajinu predčasné voľby, politický kompromis alebo tektonický zlom krajiny?

Alexander Duleba

Štefan Füle cez víkend prostredníctvom Twitteru ohlásil, že EÚ pozastaví rokovania o Asociačnej dohode, oficiálne žiadne vyhlásenie nepadlo a Janukovyč hovorí, že je pripravený postupovať ďalej. Tak ako teda?

Poviem svoj názor. Nič sa podpisovať nebude, kým bude situácia na Ukrajine taká, aká je. A nielenže EÚ nebude nič podpisovať, ale nebude nič podpisovať ani Janukovyč s Ruskom. O tom som presvedčený. Rozprávame sa 17. decembra, dnes ide Janukovyč na stretnutie do Moskvy. Majú tam preňho údajne pripravených asi 13 dohôd, ale určite tam nebude dohoda o pristúpení Ukrajiny k colnej únii.

Takže Ukrajina nepodpíše nič?

Nie. Teraz určite nie, nebude podpisovať nič. Totiž EÚ by chcela podpisovať, Rusko by chcelo podpisovať, ale Janukovyč podpisovať nebude. Füle asi urobil diplomatickú chybu, pretože v zapätí sa ozvala Ashton, ktorá jeho správu poprela, a takisto sa vyjadril aj Karl Bildt, švédsky minister, po Rade ministrov zahraničných vecí. Všetci zopakovali pozíciu EÚ, že je pripravená podpísať s Ukrajinou dohodu kedykoľvek, keď ona bude pripravená. Myslím si, že Füle postupoval možno nediplomaticky, ale povedal realitu. V tejto situácii nebude nikto podpisovať žiadnu dohodu.

Z pohľadu Janukovyča bol Vilnius výhrou alebo prehrou?

Vilnius pre neho skončil absolútnou výhrou, znova ak sa na to racionálne pozrieme z jeho pohľadu. Bolo dohodnuté, že OK, prenesieme podpis na marec, EÚ chce dohodu aj naďalej podpísať. Nikto mu už nespomenul Tymošenko. Od októbra 2011 sme počúvali, že EÚ nepodpíše asociačnú dohodu kvôli  kauze Tymošenko. Čo sa stalo za rok, že EÚ v roku 2013 vo Vilniuse Janukovyčovi nespomenula Tymošenko ani raz? Dá sa povedať, že v debate o Tymošenko a selektívnej justícii s EÚ vyhral vo Vilniuse jednoznačne Janukovyč. Po ďalšie, Barosso povedal, že EÚ pripraví Ukrajine balíček. Bolo chybou  EÚ očakávať, že krajiny, ktoré podpíšu dohody, ich budú implementovať. Ale všetci vieme, že je to zložitý a komplexný, dlhý proces, ktorý stojí peniaze. Slovenská republika získala v rámci programu Phare 10 miliárd slovenských korún na to, aby sme mohli harmonizovať s legislatívou EÚ.

V prípade krajín Východného partnerstva s tým nikto nerátal?

Nie, pre tieto krajiny nemala EÚ pripravené balíčky. Je jasné, že keď začnú implementovať dohodu, budú musieť zatvoriť veľa zastaraných prevádzok, ktoré nezodpovedajú normám EÚ z hľadiska ochrany životného prostredia a podobne. To, že sme nepodložili dohody finančnou pomocou, možno považovať za najväčšiu chybu zo strany EÚ v rokovaniach o asociačných dohodách. Janukovyč si vo Vilniuse vyrokoval, že dostane  pomoc 3,5 miliardy eur. Môžeme sa baviť, či je to veľa alebo málo. Myslím si, že ako technická pomoc na implementáciu dohody je to dosť. A čo je najdôležitejšie, opozícia mala vo Vilniuse na záver summitu tlačovku. Kličko a Jaceňuk na nej vyhlásili, že rozpúšťajú demonštrácie a budú mobilizovať až v marci, keď sa bude blížiť termín summitu EÚ-Ukrajina. Dá sa povedať, že Vilnius skončil totálnym víťazstvom Janukovyča.

Aká by bola v tejto situácii podľa Vás adekvátna odpoveď zo strany EÚ?

Podporiť úspech protestujúcich. Vilnius pokračuje v Kyjeve. Východné partnerstvo bez Ukrajiny bude možno 10 % projektu. Dohody s Gruzínskom a Moldavskom sa podpíšu, to áno, ale zároveň vieme, že podstatnú časť dohôd budú mať problém vôbec implementovať. Ide predovšetkým o DCFTA, pretože ani Gruzínsko, ani Moldavsko nekontrolujú celé colné územia svojich krajín. V Moldavsku máme Podnestersko, v Gruzínsku Južné Osetsko a Abcházsko. Jedna vec je dohoda, jej politická a sektorová časť, ktorá podporí reformy, iná vec je časť dohody o voľnom obchode, pretože sa môže stať, že po podpise a  jej uvedení do platnosti sa v EÚ nájde veľa podnikavcov, ktorí obchodnú časť budú vedieť zneužiť.

Prečo?

Pretože pôjdu do Tiraspolu, založia si tam nejaký biznis, no keďže v Tiraspole sa nerobia reformy a právne prostredie nebude v súlade s tým, čo dohoda garantuje podnikateľom EÚ na území Moldavska, budú porušené ich práva, a tým i dohoda zo strany Moldavska. Následne si budú v súlade s dohodou vymáhať kompenzácie za straty, ktoré im vzniknú, a tie budú hradiť vlády v Kišiňove a Tbilisi. Jediné riešenie pre obe vlády bude de facto priznať separatistické územia a vytvoriť hranice typu vonkajších hraníc colného priestoru EÚ. To znamená zaplatiť domácu politickú cenu.

Dá sa vôbec očakávať, že budú pripravení zaplatiť takú vysokú politickú cenu?

Ťažko sa to predvída, ale keď uvidia počet kompenzácií, ktoré si budú vymáhať európske firmy, pretože k nim nebolo pristupované v súlade s dohodou na ich území, potom si naozaj neviem predstaviť, ako inak by to mohli riešiť. Prípadne či sa vôbec táto časť dohody bude implementovať a v akej forme. To dnes nevie povedať nikto ani v Komisii, ani v moldavskej a gruzínskej vláde.

Bude mať Únia priestor a prostriedky na to, aby dohliadala na implementáciu v prípade, že Moldavsko a Gruzínsko podpíšu dohodu s EÚ a začnú ju implementovať?

Dohoda jednoznačne predpokladá sankcie za porušovanie jej ustanovení. Gruzínsko a Moldavsko budú súčasťou jednotného trhu v tom zmysle, že nebudú mať colné sadzby, ale colné kontroly zostanú. To znamená, že na colnici s Moldavskom a Gruzínskom bude EÚ môcť kontrolovať pôvod tovaru, a nielen to, podľa dohody budú môcť inšpektori z EÚ vykonať kontrolu akejkoľvek výrobnej prevádzky na území Moldavska a Gruzínska. Neviem si predstaviť, ako vláda v Kišiňove zabezpečí kontroly prevádzok v Podnestersku.

Čo môžeme čakať z ruskej strany?Ako odpovie na Vilnius a na situáciu na Ukrajine? Putin hovoril o úveroch, ktoré Ukrajina nevyhnutne potrebuje kvôli katastrofickému stavu ekonomiky.

Janukovyč sa stretol s Putinom už niekoľkokrát v súvislosti s debatou o úvere. Okrem toho bol aj v Číne, ale zatiaľ nie je známe, že by mu niekto dal niekto peniaze. Dá sa očakávať, že Rusi urobia, čo budú môcť v rámci svojich možností, ktoré sú tiež veľmi limitované. Aj oni majú veľký problém, ekonomický rast krajiny sa zastavil. Putin minulý týždeň vo svojom prejave Federálnemu zhromaždeniu priznal, že problém nie je vonku, ale v Rusku. Rusko ekonomicky stagnuje, pretože ekonomika nie je produktívna. Má ten istý problém, ako majú všetky hybridné režimy. Tie spôsobili to, že vznikli také skorumpované inštitúcie, že sa nevyplatí podnikať. A niekoľko veľkých firiem, oligarchov, či už v Rusku alebo na Ukrajine, jednoducho nemôže utiahnuť celú ekonomiku.

Rusko sa pred mesiacom rozhodlo vybrať zo svojej rezervy, povedal by som svätej kravy, rezervy. Vybrali 100 miliárd rubľov, aby sanovali tri veľké oligarchické firmy, pretože zamestnávajú desiatky tisíc ľudí, finišujú investície do olympiády v Soči, štartujú investície na prípravu výstavby futbalových štadiónov na majstrovstvá v roku 2018.

Koľko môže Janukovyč od Ruska reálne čakať?

Rusi majú problém s cash, Janukovyč chce hotovosť, ktorú potrebuje minúť, pretože už v decembri na Ukrajine neboli vyplatené dôchodky za november. Je to prvý mesiac po dlhých rokoch, keď ukrajinskí dôchodcovia nedostali vyplatené dôchodky, pretože systém na to nemá, a získal právo požičiavať si od súkromných bánk na vyplácanie dôchodkov. Ukrajina je pred štátnym bankrotom a Janukovyč bude vďačný za akékoľvek miliardy, ktoré nebudú podmienené reformnými opatreniami. Je to doslova smiešne, že taká krajina ako Ukrajina, človek s takou kvázi veľmocenskou identitou, akú má Janukovyč, a predstavou, že môže balansovať medzi Ruskom a Európou, chodí po svete a pýta si peniaze, aby jeho štát, ktorý za štyri roky doviedol ku štátnemu bankrotu, mohol fungovať.

Čo môže v tomto prípade Ukrajine ponúknuť Európska únia? Voľné peniaze bez reforiem to zrejme nebudú.

Únia môže prispieť dvoma vecami. Prvou je technická pomoc na implementácii Asociačnej dohody, keď bude podpísaná. Barosso vo Vilniuse verejne povedal, že EÚ pripraví balíček pre Ukrajinu. Vtedy sa ešte predpokladalo, že sa bude dohoda podpisovať v marci 2014. O balíčku bolo zverejnené, že by malo ísť o 3,5 miliardy eur, ale pôjde o technickú pomoc, a nie peniace na vyplácanie dôchodkov, ktoré Janukovyč teraz potrebuje dostať.

Tou druhou je pomoc zo strany EÚ spolu so Spojenými štátmi dohodnúť pre Ukrajinu lepšie a ľahšie podmienky od Medzinárodného menového fondu. To je jediná cesta, ako môže Ukrajina rýchlo získať úver vo výške 15 miliárd amerických dolárov.

Čo to znamená v praxi? Aké podmienky?

Napríklad by zo strany Ukrajiny nebolo nevyhnutné hneď teraz dvihnúť ceny za dodávky tepla pre domácnosti a energií o 40 %. To bola jedna z pôvodných podmienok MMF, ak sa má začať rokovanie o novom úvere. Ďalšie boli napríklad zmrazenie platov v štátnej a verejnej správe a podobne. To, či bude s nejakými podmienkami súhlasiť, závisí od toho, či dostane nejakých pár miliárd bez podmienok.

Ďalší zásadný rozdiel medzi ponukami zo strany EÚ a Ruska je dohoda o voľnom obchode (DCFTA) a Eurázijská únia. Čo nimi Ukrajina získa, alebo stratí? A môže vôbec Euroázijská únia konkurovať európskemu projektu?

Putinovou ambíciou, a teda ambíciou Euroázijskej únie (EAÚ) je vytvorenie alternatívneho projektu k EÚ, to znamená integráciu v rámci postsovietskeho priestoru, ktorá bude znamenať vytvorenie spoločných inštitúcií.

Na konferencii v Petrohrade, ktorá sa konala po Vilniuse, som sa dozvedel od pani profesorky Glinkinej  z Ruskej akadémie vied, že RAV získala  grant na vypracovanie projektu EAÚ. V Rusku sa tomu venujú už celé tímy ľudí. Na otázku, aké spoločné inštitúcie vzniknú v rámci EAÚ, však nevedela presne odpovedať. Problém je v tom, že Kazachovia a Bielorusi nechcú ísť ďalej s Ruskom, nechcú väčšiu integráciu, ako je colná únia. Voľný obchod áno, ale nie spoločné inštitúcie. A to je zásadný problém celého tohto projektu. V EÚ máme spoločné inštitúcie a  európska integrácia nie je len o tom, že vytvárame jednotný trh, ale máme spoločné inštitúcie, kde členské krajiny spolu za rovnakých podmienok rozhodujú o pravidlách.

Eurázijská únia bude fungovať ináč?

Colná únia zatiaľ funguje tak, že keď sa Rusi rozhodnú, že dočasne uvedú nejaké colné sadzby alebo opatrenia voči nejakej krajine, tak to tak urobia bez ohľadu na to, že existuje nejaká dohoda. Rozdiel medzi EÚ a Ruskom je v tom, že tu pravidlá dohadujú všetci, tam ich určuje Rusko, čiže nie sú produktom spoločnej dohody.

Ďalšia negatívna skúsenosť Bielorusov a Kazachov je, že ruské spoločnosti využívajú a zneužívajú colnú úniu na to, aby prevzali dodávateľov z Bieloruska a Kazachstanu na ruskom trhu. Doslova po nich idú. A pravidlá sú potom nastavené tak, že sa ich snažia získať a preberajú kontrolu nad tými firmami. Bielorusi a Kazachovia, terajší partneri v colnej únii, nechcú ísť s Ruskom ďalej. Nechcú mať s Ruskom spoločné integračné inštitúcie, pretože neveria, že môžu fungovať rovnoprávne.

Neveria, že môže fungovať niečo ako Európsky súd spravodlivo a nezávisle riešiaci  spory, ktoré môžu vzniknúť medzi členskými krajinami EAÚ alebo colnej únie. Neveria, že bude možné zabezpečiť fungovanie štyroch slobôd tak, ako je to v EÚ.

Ak by sme sa vrátili ešte k rozhodnutiu Janukovyča pozastaviť podpis Asociačnej dohody, bolo to podľa Vás v kontexte, o ktorom sme doteraz, hovorili logický krok? Aké bude mať následky na jeho politickú kariéru?

Nebol logický. Doteraz neviem pochopiť, prečo sa tak rozhodol. Racionálne argumenty to nemá, pretože ak o Janukovyčovi uvažujeme ako o politikovi, ktorý si chce udržať mocenské postavenie na Ukrajine, to znamená vyhrať voľby, tak rozhodnutie nepodpísať dohodu bolo strategickou chybou.

Prečo?

Má to niekoľko dôvodov. Po prvé, keby to urobil, mohol získať ďalšieho voliča, ktorého doteraz nemal, mohol vykročiť smerom politicky do stredu. Mohol by povedať: pozrite sa, mali sme tu oranžovú vládu, plno prázdnych rečí a žiadne skutky, ja, zástupca východnej kvázi proruskej Ukrajiny, som ten, kto doviedol Ukrajinu do EÚ. Získal by tým voliča na centrálnej Ukrajine a určite aj viac voličov na západnej Ukrajine. O túto šancu nepodpísaním prišiel.

Po druhé, opozícia bola doteraz rozbitá, nejednotná, fragmentová a Janukovyč ju zjednotil. Dal opozícii kľúčovú tému európskej integrácie, ktorú on stratil. Opozícia bola donútená dohodnúť sa na jednotnom kandidátovi a tým s najväčšou pravdepodobnosťou bude  Vitalij Kličko. Vo voľbách bude mať silného protivníka, ktorého nemusel mať. Janukovyč zjednotil opozíciu a vytvoril si tak jednotného nepriateľa v politickom zápase.

A po tretie – a tu ide skutočne o kľúčovú vec – ukrajinskí oligarchovia začali vysielať na verejnosť rôzne signály. Oligarchovia, ktorí stáli v pozadí politickej kariéry Janukovyča, Achmetov a Firtaš. V jeho prípade som bol prekvapený, pretože osobne veľmi profitoval z netransparentného energetického obchodu s Ruskom a donedávna neexistoval žiaden signál z jeho strany, že by mohol byť za podpísanie dohody s EÚ. Jemu totiž vyhovovali väzby na Rusko v energetike.

Čo znamenajú ich vyjadrenia pre Janukovyča? Aké je ich hlavné posolstvo?

Sú to dvaja kľúčoví oligarchovia, ktorí sa vyjadrili, že nepodpísanie Asociačnej dohody považujú za chybu. Vnútropoliticky sa teraz môže stať, že Janukovyča opustia jeho kľúčoví spojenci, vďaka ktorým urobil politickú kariéru. Týmto rozhodnutím si zúžil a oslabil legitimitu svojej moci v Ukrajine. Aj z tohto dôvodu hovorili racionálne argumenty za podpis.

Zrejme ani neodhadol, ako na rozhodnutie zareagujú občania.

Určite nie, neodhadol, a nerátal s tým, že nepodpísanie dohody bude mať takú reakciu, že toľko ľudí vyjde do ulíc a podobne ako v roku 2004 si povedia: stačilo. Ďalším dôvodom, prečo s tým nerátal, je skôr otázka, či Janukovyč ešte vôbec kontroluje – a do akej miery – štátne štruktúry a silové zložky. Počas zásahu polície Berkut 30. novembra bolo 60 ľudí zmlátených tak, že sa dostali do nemocnice. Kto nariadil tento zásah? Bol absolútne v rozpore s tým, čo vlastne Janukovyč potreboval. Zásah nepotreboval, demonštrácie šli rozpustiť. Niekto mal zrejme veľký záujem na tom, aby demonštrácie pokračovali. Ale nechcem tu zavádzať žiadne konšpiračné teórie.

Viacerí opoziční predstavitelia alebo aj ruský opozičný líder Nemcov hovoria o tom, že nariadenie muselo prísť z ministerstva pre vnútorné záležitosti, pretože v Kyjeve sa objavili desiatky autobusov s ťažkoodencami z krymskej oblasti a východných regiónov.

Buď ministerstvo pre vnútorné záležitosti alebo aj niekto iný, no to, kto, sa nevie. Ale môžeme sa opýtať, komu to vyhovovalo. Po tomto zásahu si protestujúci povedali, že skutočne stačilo a v  nedeľu 1. decembra bolo na Euromajdane pol milióna ľudí. A každý ďalší víkend sme svedkami protestov, kde sa počet ľudí pohybuje od pol milióna do 800 000 ľudí. Teraz už neprotestujú iba proti tomu, že nebola podpísaná dohoda, ale chcú zmeniť režim.

Dá sa očakávať, že budú vyvodené aj seriózne politické dôsledky, najmä zo zásahu proti Euromajdanu?

Už teraz sú kvôli zásahu z 30. novembra odvolaní dvaja veliaci dôstojníci Berkutu a veliteľ polície v Kyjeve.

Je to dostatočná odpoveď? 

V súvislosti so zásahom 30. novembra opozícia požaduje odvolanie ministra vnútra a prepustenie všetkých, ktorí boli počas zásahu zadržaní. Hlavnou politickou požiadavkou opozície je rezignácia vlády Mykolu Azarova.

Ako hodnotíte reakciu zo Slovenska, v ktorej bol evidentný rozkol medzi tým, čo vyhlásil premiér, a tým, čo MZVaEZ.

Nemyslím si, že reakcie našich politikov, respektíve členov vlády, sú adekvátne. Rozumiem diplomatickej zdržanlivosti, je to susedná krajina. Vidím rozdiel v tom, čo zaznelo z úst politikov alebo aj poslancov NR SR zo strany SMER i predsedu vlády, a čo zaznieva z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. Predseda vlády síce vyjadril ľútosť nad tým, že Ukrajina dohodu nepodpísala, avšak zároveň plné pochopenie pre prezidenta Janukovyča, t. j. že ak Rusko dá viac, treba to tak brať. V tomto postoji mi chýba ťah na bránu pri obhajobe slovenského záujmu, ktorým je podpis dohody. Tí občania Ukrajiny, ktorí chcú, aby dohoda bola podpísaná, stoja na námestí v Kyjeve. Zaslúžili by si viac pozornosti i podpory zo strany slovenských politikov, pretože obhajujú záujem Slovenska. Myslím si, že pána ministra čaká ešte veľká osvetová práca v rámci vlády i strany SMER-SD.

V prípade Ukrajiny zohráva Slovensko dôležitú úlohu aj v prípade, že sa bavíme o energetike a zemnom plyne. Obe krajiny sa dohodli na realizácii projektu, v rámci ktorého sa zabezpečí reverzný tok plynu zo Slovenska na Ukrajinu. Do akej miery to pomôže Ukrajine v porovnaním s ponukou z Ruska?

Slovensko má dostatočnú kapacitu na to, aby sa za podmienky, že sa nájdu firmy, ktoré budú vedieť nakúpiť plyn na európskom trhu, dodával cez naše územie na Ukrajinu. Ročne máme voľnú kapacitu na prepravu zhruba 50 miliárd kubíkov zo západu na východ. Dohoda už bola dotiahnutá, teraz prichádza na rad technická realizácia. Komisia je pripravená zafinancovať výstavku prepojenia. Problém je totiž v tom, že kompresorovú stanicu v Užhorode nekontroluje Naftogaz Ukrajiny, ale Gazprom.

Aké riešenie ponúka EÚ v tomto prípade?

Technické riešenie je, že sa vybuduje niekoľko kilometrov dlhé obchvatné prepojenie, ktoré obíde kompresorovú stanicu v Užhorode, a postaví sa nová meracia stanica. Súčasný problém je v tom, že Naftogaz síce kontroluje rúru, ale nekontroluje stanicu, preto to potrebujeme vedieť technicky vyriešiť tak, že sa obíde kompresorová stanica. Pôvodný odhad hovoril o cene 20 miliónov za výstavbu tohto obchvatu, no nakoniec sa našlo technické riešenie, ktoré je jednak rýchlejšie a o polovicu lacnejšie. Komisia súhlasila, že projekt zaplatí.

Ako na plány EÚ zareagovalo Rusko?

Ukrajina potrebuje ročne doviezť z Ruska zhruba 20 miliárd kubíkov. Takto by mohli mať alternatívnu trasu dodávok z Európy. Pre Ukrajinu je cena plynu obrovský problém. Ešte v apríli 2010 boli dosiahnuté tzv. Charkovské dohody, ktoré by sme stručne mohli pretlmočiť tak, že Janukovyč Rusom povedal, že Ukrajina nebude usilovať o členstvo v NATO, ale chcú sa usilovať o európsku integráciu. To Putin odobril, Ukrajinci ponúkli Rusku predĺženie prenájmu námornej základne v Sevastopoli do roku 2042. Pôvodná zmluva o prenájme končila v roku 2017. Rusi im, naopak, sľúbili, že im za to dajú zľavu na dodávkach plynu. Napriek zľave Ukrajinci platili za ruský plyn najviac v Európe, a pritom sú k Rusku najbližšie, čím sú aj dopravné náklady nižšie ako u nás. Pred cestou do Moskvy Janukovyč vyhlásil, že chce za plyn vyjednať stredoeurópske ceny. My platíme zhruba 300, Ukrajinci skoro 460, a to ešte aj so zľavou.

Je zaujímavé, ako sa zmenila ruská rétorika v súvislosti s Východným partnerstvom. Ale to bolo ešte v roku 2010. Tento rok Rusko prijalo niekoľko obchodných opatrení, aby potrestali Ukrajincov za to, že chcú podpísať asociačnú dohodu. Rusi vedia ponúknuť zľavy na plyn a možno ešte vytiahnu z rezervy 2 – 3 trilióny rubľov, aby im dali na výplaty dôchodcov v roku 2014. To bude veľký úspech Janukovyča. Ale Rusi neponúkajú Ukrajine modernizačný projekt. Ponúkajú colnú úniu, v ktorej budú preberať ukrajinské biznisy, a to Ukrajinci nechcú. Ani Janukovyčovi spojenci.

V prvom rade je kľúčové uvedomiť si, že ide o vnútropolitický boj. Tak o tom uvažuje Janukovyč. Spočiatku som mal naivné predstavy, že uvažuje v mene verejného záujmu, a nie v kontexte toho, aby sa udržal pri moci. Janukovyčovi sa to nielenže zapáčilo, ale uveril, že má nejakú zvláštnu misiu na tomto svete.

Banka, ktorú v roku 2010 založil a vlastní jeho syn, je jedna z najbohatších vo východnej Európe. Ale zbohatla celá rodina a Janukovyč vie, že ak prehrá voľby, tak ako rýchlo jeho bohatstvo prišlo, takisto rýchlo môže odísť. Janukovyč si je vedomý, že môže skončiť v base ako Tymošenko, lebo vytvoril tento precedens.

Takže musí najbližšie voľby vyhrať.

Áno, to chce a urobí pre to všetko. Je zaujímavé pochopiť, ako Janukovyč uvažuje. Toto ešte nevieme celkom dobre odhadnúť.

Aké alternatívy má?

Vychádzajme z toho, čo by mohlo byť vnútropolitickým riešením tejto krízy. Prezidentské voľby sú riešením, pretože sú na Ukrajine kľúčové. Lenže majú byť až na jar v roku 2015. Na to, aby tento scenár pripadal do úvahy, by sa museli konať rýchlejšie. Lenže to by revolúcia musela prebehnúť v celej Ukrajine, nielen v Kyjeve a na západe, a tak, ako počas Oranžovej revolúcie, keď boli protesty všade. Vtedy si Kučma povedal, že to už neustojí a  pristúpil na rokovania.

Teraz nie sme v takej situácii, hoci vidno, že v Kyjeve je veľa ľudí, ale nemá to taký masový charakter po celej Ukrajine. Neočakávam, že by scenár predčasných prezidentských volieb bol realistický.

Bola by teda možná dohoda s opozíciou? Alebo predčasné parlamentné voľby?

Druhý scenár je politický kompromis. Obe strany sú v patovej situácii a nejaké východisko nájsť musia. Obe strany sa budú snažiť získať čo najviac pozitívnych plusových bodov, aby mohli vyhrať ďalší zápas. Odstúpenie vlády, spoločná vláda opozície a Janukovyča alebo úradnícka vláda do prezidentských volieb. Toto je druhé riešenie a ja osobne si myslím, že ak budú protesty úspešné, toto bude maximálny výsledok, ktorý môžeme čakať. Bude to znamenať, že predvolebná kampaň sa začne už teraz. Kličko už oznámil svoju kandidatúru, lenže to hovoríme až o jari 2015, a dovtedy nemôžu ľudia stáť na ulici.

Je takéto riešenie akceptovateľné aj pre Janukovyča?

Áno, ale on sa s tým nebude ponáhľať, lebo on sa nemá kam ponáhľať. Pokiaľ je východná a južná Ukrajina ticho, má čas. Janukovyč bude čakať a až keď zistí, že začína strácať pôdu pod nohami, keď sa do toho pustia Achmetov, Firtaš a veľký biznis a začne sa mu pozícia rúcať „doma“ na východe, potom sa začne dohadovať. Pokiaľ bude východná Ukrajina stáť ako stojí, tak sa nebude ponáhľať. Ale ani demonštrácie v Kyjeve môžu pokračovať večne. Druhá vec je, že sa tiež nemôžu skončiť len tak. Musí existovať na to dôvod. Ale v tejto patovej situácii má paradoxne väčší priestor na manévrovanie Janukovyč. Ak si ukontroluje juh a východ, nemá sa kam ponáhľať a môže takto čakať celý rok.

A tretí scenár?

Môže sa stať ešte iná vec, a to, že sa revolúcia ešte zintenzívni v západnej časti a ľudia zo štátnych štruktúr ako to už urobil  šéf ľvovského Berkutu odmietnu počúvnuť príkazy vlády. Ak sa podobný scenár zopakuje v armáde a v ďalších silových zložkách, moc Janukovyča na západnej Ukrajine bude paralyzovaná. Situáciu na západe krajiny stratí spod kontroly, prebehne tam revolúcia a na východe krajiny sa nestane nič. Krajina sa rozpadne a budú existovať dve moci, krajina sa jednoducho rozvalí. Dmitrij Medvedev 13. decembra povedal, že Ukrajine hrozí tektonický zlom a krajina sa rozdelí. Toto je najhorší scenár a len ťažko odhadnúť, čo všetko by znamenal.

Autor: , 22. 12. 2013

Súvisiace články

Magdaléna Vášáryová: Musíme zmeniť naše národné rozprávky.

Diplomatka Magdaléna Vášáryová je bývalou veľvyslankyňou v Rakúsku a Poľsku, zakladateľkou Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, a v rokoch 2006-2016 pôsobila ako poslankyňa NR SR. Od roku 2013 ...

Miroslav Mojžita: Slováci sú praktickí ľudia, SR do jadra patrí.

Miroslav Mojžita pôsobil v diplomacii ešte pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky. Pracoval v poradných funkciách a slúžil ako veľvyslanec v Belehrade a Sarajeve. Dnes je generálnym konzulom v ukrajinskom...

Eduard Kukan: Musíme sa podieľať na riešení európskych otázok.

O začiatkoch slovenskej zahraničnej politiky, súčasných výzvach pre Európsku úniu, ale aj o domácej politickej debate sme sa zhovárali s poslancom Európskeho parlamentu vo frakcii Európska ľudová strana (EP...