Foto: CreativeCommons/European Commission DG ECHO

Islamský štát na sýrsko-tureckých hraniciach a dráma utečencov

Pohľad na mapu území, ktoré majú pod kontrolou mudžahídi Islamského štátu, a aktuálne správy zo Sýrie, Iraku a dnes už aj z Líbye vzbudzujú otázku, či je to maximum, čo mohli dosiahnuť, alebo treba očakávať ich ďalšiu expanziu v krajinách, kde pôsobia rozličné bunky islamských teroristov. Pozoruhodný je pritom ich postup až na sýrsko-turecké hranice, kde pomerne rýchlo obsadili aj stovky kurdských dedín a pustili sa do boja o malú metropolu Kobani tejto pohraničnej oblasti.

Z jej 40 000 obyvateľov v nej ostala len hŕstka ľudí a spočiatku len ľahkými zbraňami vyzbrojené kurdské Jednotky ľudovej obrany YPG (Yekîneyên Parastina Gel). Tie sú vnímané ako ozbrojené krídlo Strany demokratickej únie, sýrskej časti Strany kurdských pracujúcich PKK (Partiya Karkerên Kurdistan). A tá je nielen v Turecku, ale aj v Európskej únii a USA na zozname teroristických organizácií.

Aj to je jeden z dôvodov, prečo Ankara pri pohľade na zúfalú obranu Kobani napla len svaly, a to až po tom, keď aj parlament vyslovil súhlas s nasadením pozemných vojsk, a rozmiestnila tanky asi 400 metrov od pásma, za ktorým už prebiehajú ostré boje. V istom momente to pripomenulo nečinnosť dánskych mierotvorcov v modrých prilbách počas vojny na Balkáne, keď nezasiahli proti masakru v Srebrenici.

Trauma utečencov

Výnimočne ústretový krok spravilo Turecko keď umožnilo presun posíl z radov tzv. kurdskej pešmergy z Iraku cez jeho územie do obliehaného Kobani. Práve toto mesto sa stalo symbolom neoblomného odporu Kurdov voči sunitským mudžahídom, ktorí na dobytých územiach zabíjajú nielen svojich protivníkov v zbrani, ale aj civilné obyvateľstvo. Tí, ktorým sa podarilo uniknúť z brutálneho kalifátu Islamského štátu, rozprávajú hrozné zážitky a prežívajú hlbokú životnú traumu.

Iba Turecko zatiaľ registruje viac ako jeden a pol milióna utečencov zo Sýrie a Iraku, vyše milióna ich je v Libanone a viac ako 600 000 v Jordánsku. Pritom len za štyri dni v polovici septembra, keď mudžahídi počas bleskového postupu obsadili časť pohraničného pásma s Tureckom východne od Kobani, v strachu pred Islamským štátom ušlo do priľahlej tureckej provincie Sanliurfa 150 000 ľudí. Podľa starostu jej hlavného mesta Sanliurfa Celalettina Güvença sú takéto vlny utečencov veľkou výzvou a ľuďom v núdzi nepomáhajú len početné mimovládne organizácie a regionálna vláda, ale ochotu pomôcť badať aj u bežných ľudí.

Utečencov prijímajú do svojich domácností, bývajú v mešitách, a najmä v stanových táboroch. „V provincii je teraz takýchto táborov päť a v každom z nich vyše 70 000 ľudí, najmä žien a detí, ale aj starých ľudí,“ pripomína starosta Güvenç s tým, že momentálne sú kapacity absolútne vyčerpané a ak sa prílev utečencov nezastaví, budú musieť pozdĺž hraníc provincie Sanliurfa so Sýriou nájsť nové lokality. Navyše v oblasti začína zima a vzhľadom na vývoj situácie sa tisícky ľudí zrejme budú musieť pripraviť na živorenie v provizóriu ešte dlhé mesiace.

Napriek tomu, že asi 40 kilometrov za bránami Sanliurfy je vojna a bojuje sa o kurdské Kobani, samotné mesto sa snaží demonštrovať normálnosť. V uliciach je bežný ruch, obchodníci ponúkajú svoj tovar a tradičný orientálny bazár je plný ľudí, medzi ktorými vidieť aj skupiny turistov. To, že sa tu neďaleko niečo mediálne zaujímavé deje, dokazujú početní novinári, fotoreportéri a kameramani v hoteloch, ktorí sa, každý svojím spôsobom, deň čo deň presúvajú k pohraničnému mestu Suruc oproti Kobani a odtiaľ informujú o aktuálnom stave. Hneď vedľa nich sledujú ďalekohľadmi ostré boje obyvatelia kurdského mesta a jeho okolia, ktorým sa podarilo ujsť na druhú stranu hranice do Turecka. Pohľad na ich nadšené reakcie z každého zásahu leteckých úderov medzinárodnej aliancie na pozície mudžahídov Islamského štátu pripomína radosť fanúšikov zo streleného gólu na futbalovom štadióne. Aj takéto paradoxy prináša so sebou vojna v turecko-sýrskom pohraničí.

Finančná pomoc zaostáva

Podľa tureckého ministra financií Mehmeta Simseka celkové náklady, ktoré Turecko doteraz vynaložilo na pomoc utečencom zo Sýrie a Iraku, dosiahli viac ako 4 miliardy amerických dolárov. Na tureckom území vybudovali vyše 20 utečeneckých táborov. Dramatická situácia je však aj vo vnútri Sýrie, kde je na úteku 7 miliónov ľudí. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov UNHCR zverejnil sumu 58,45 miliónov dolárov, ktorá mu chýba na pomoc pred nastávajúcou zimou, a aj to len pre oblasť v okolí Sýrie a v krajine samotnej.

Ďalšia štatistika UNHCR hovorí, že svet dnes čelí najväčšej humanitnej katastrofe od skončenia druhej svetovej vojny – a tá súvisí práve s počtom utečencov a azylantov, ale aj vyhnancov vo vlastnej krajine. Celkovo ich je v konfliktných zónach na celom svete viac ako 51 miliónov – o šesť viac ako vlani. Pri pohľade na rebríček najvyššieho počtu utečencov sú na jeho čele Sýria a Afganistan – z každej krajiny 2,5 milióna, vrátane spomínaných 7 miliónov len vo vnútrozemí Sýrie. Nasledujú Somálsko, Sudán, Kongo a Irak. Týchto šesť krajín spolu pritom tvorí viac ako polovicu z celkového rekordného počtu vyše 51 miliónov.

Vysoký komisár OSN pre utečencov António Guterres tiež upozorňuje na alarmujúci nárast konfliktov v rozličných kútoch Zeme a s tým spojeným utrpením miliónov ľudí. Tieto vojny a lokálne boje sú podľa Guteressa neraz zámerne udržiavané len preto, lebo to niekomu vyhovuje. Pre zlý alebo unáhlený spôsob vyšli nazmar aj početné diplomatické snahy vyriešiť alebo zamedziť konfliktom. Guterres pritom zdôrazňuje, že popri krajinách, ktoré tradične podporujú utečencov, je absolútne nevyhnutné, aby sa do pomoci zapojili aj noví sponzori z radov nadnárodných a globálne pôsobiacich spoločností.

Nejasná úloha Turecka

Finančnú pomoc akútne potrebuje, a aj o ňu neúnavne žiada samotné turecko-sýrske pohraničie, kde rapídne narastá počet utečencov. Bez ohľadu na vysokú sumu, ktorú Ankara doteraz na zabezpečenie ich základných potrieb investovala, ostáva nejasné, akú úlohu v podpore Islamského štátu v skutočnosti zohrávalo a naďalej zohráva Turecko, jeho tajná služba, ale aj obchodníci so zbraňami . Napríklad v apríli médiá informovali o mudžahídovi Abú Muhammadovi, hospitalizovanom v tureckej štátnej nemocnici v meste Hataj neďaleko turecko-sýrskych hraníc, ako sa liečil zo zranení, ktoré utrpel na fronte v Sýrii.

Známy je aj prípad zo začiatku roka, keď paradoxne turecká polícia na ceste smerujúcej k hraniciam zastavila tri nákladné autá s tureckou poznávacou značkou. V sprievodnom vozidle sedeli dvaja dôstojníci tureckej tajnej služby MIT. Nákladné autá vraj boli označené  ako prevážajúce medicínsku pomoc. Na ich korbe však bolo takmer tisíc delostreleckých nábojov a súčiastky pre raketovú výzbroj. Napriek takýmto prípadom prezident Recep Tayyip Erdogan neraz pomoc Islamskému štátu verejne poprel. O podmienkach prepustenia 49 tureckých rukojemníkov, zajatých mudžahídmi Islamského štátu v irackom Mosule, ktorých si v septembri osobne prišiel vyzdvihnúť turecký premiér Ahmet Davutoglu do už spomínanej Sanliurfy, sa už vôbec ani nehovorí.

Americká mimovládna organizácia Counter Terrorism Project po dlhom skúmaní identifikovala firmy a početných obchodníkov spolupracujúcich s Islamským štátom. Okrem iného ide aj o pašovanie benzínu zo Sýrie do jej susedných štátov, vrátane Turecka. Ich zoznam zverejní v rámci kampane Name and shame na internete. Ak sa Západ chystá prijať ďalšie sankcie voči podporovateľom teroristov, bude mať nový zdroj, z ktorého môže čerpať informácie na cielený zásah proti šíriacemu sa nebezpečenstvu a nestabilite.

Autor: , 12. 12. 2014

Súvisiace články

Úspešný test antibalistickej rakety Arrow-3 interceptor

Možno výdavkami na obranu posilniť ekonomiku? Izraelská skúsenosť

„Aplikovanie vojenských technológií v civilnom sektore sa stáva najväčším zdrojom izraelského bohatstva.“ Benjamin Netanjahu, 1998 ...

Foto: UD/Frode Overland Andersen

Čo by mal priniesť varšavský samit NATO?

Severoatlantická aliancia sa v týchto dňoch nachádza na polceste medzi dvomi kľúčovými samitmi. Je to v čase, keď sa objavujú hlasy, že prispôsobovanie NATO novej bezpečnostnej situácii je príliš pomalé...

Európska bezpečnosť v roku 2015: nové momentum, staré problémy

Predsedovia vlád a hlavy štátov európskej dvadsaťosmičky sa najbližšie stretnú na zasadnutí Európskej rady v júni 2015. Po viac ako roku bude stretnutie opätovne venované otázkam obrany a hľadaniu riešen...